Vyriešili by situáciu na pohotovostiach vyššie poplatky? Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) je proti plošnému rušeniu ambulantných pohotovostí, no navrhuje, aby ľudia za ich návštevu platili minimálne 10 eur (v súčasnosti sú to 2 eurá). Lekári tým chcú znížiť nadužívanie pohotovostí a zabezpečiť, aby sa ordinačné hodiny na detských pohotovostiach nemuseli skracovať.
Ak by sa skrátili z 22:00 do 20:00, ako aktuálne navrhuje ministerstvo zdravotníctva, deti, ktoré naozaj potrebujú zdravotnú starostlivosť, ju podľa ANS nebudú mať dostupnú a dôjde k neúmernému zaťažovaniu pediatrov v nemocniciach. Detské urgentné príjmy sú na Slovensku iba tri – v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici.
V súčasnosti podľa lekárov 30 až 40 percent pacientov navštevuje Ambulantnú pohotovostnú službu (APS) s problémami, ktoré nie sú náhlym zhoršením zdravotného stavu a pokojne by mohli byť riešené nasledujúci deň. Platí to pre detských aj dospelých pacientov. Prezident ANS Marián Petko na stretnutí s ministrom zdravotníctva Michalom Palkovičom navrhol zvýšenie poplatkov za pohotovosť pre deti i dospelých, pričom ľuďom, ktorí budú musieť byť so svojím zdravotným problémom hospitalizovaní, by poplatok následne vrátili. Zdravotne ťažko postihnutí alebo darcovia krvi by poplatok mali znížený.
Optimálne by bolo pacienta edukovať o tom, kedy má a kedy nemá chodiť na pohotovosť, ale v aktuálnej krízovej situácii treba podľa Petka pristúpiť k represívnym riešeniam. Minister podľa neho s návrhom súhlasil.
Plošné opatrenia škodia
Primárni pediatri volali po skrátení ordinačných hodín ambulantných pohotovostí, keďže ich je málo a mnohí sú v dôchodkovom veku. Zákonník práce hovorí o tom, že ľudia by nemali pracovať kontinuálne 15 hodín, čo sa v mnohých prípadoch deje.
„Ale redukciou pohotovostí do 20:00 sa počet lekárov nezvýši,“ povedal Petko. Vyše 400 pediatrov podalo výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb. Aj napriek tomu však budú povinní na APS slúžiť, no dostanú za to menej peňazí a služby im bude rozpisovať vyšší územný celok. Podľa zákona totiž lekári nemôžu odmietnuť pohotovostné služby.
Podľa Petka nie je dobré o rušení APS alebo skrátení ich ordinačných hodín rozhodovať plošne na ministerstve zdravotníctva, ani to spraviť bez diskusie so všetkými relevantnými aktérmi systému. Predstavitelia ANS sa s ministrom zdravotníctva dohodli, že tento týždeň zvolá okrúhly stôl, pri ktorom majú o možných riešeniach situácie diskutovať všetci dôležití aktéri, teda ministerstvo, pediatri, Lekárske odborové združenie a aj ANS, ktorá zabezpečuje 70 percent všetkých ambulantných pohotovostí. Podľa asociácie treba okrem hlavnej odborníčky pre primárnu pediatriu Eleny Prokopovej hovoriť aj s hlavným odborníkom pre nemocničnú pediatriu Petrom Bánovčinom a ďalšími aktérmi.
Kríza ambulantnej starostlivosti
Legislatívne zmeny ako zvýšenie poplatkov na APS však nie sú možné bez zasadnutia parlamentu. Ten by mohol na túto tému rokovať najskôr po voľbách, teda v októbri tohto roku. Následne počas chrípkovej sezóny podľa Petka treba vyskúšať, ako toto opatrenie v praxi funguje a na jar by sa malo rozhodnúť o prípadnom zatváraní alebo skracovaní hodín pohotovostí na základe dát.
Ambulantné pohotovosti by tak podľa ANS mali ostať otvorené bez zmeny ešte viac ako pol roka. Faktom zostáva, že pediatria je v personálnej kríze. Nedostatok lekárov sa z roka na rok prehlbuje, aktuálne na Slovensku chýba vyše 200 pediatrov a takmer polovica z tých, ktorí ordinujú, sú v dôchodkovom veku. Cez deň pracujú na svojej ambulancii a večer chodia slúžiť na ambulantnú pohotovosť. Na druhý deň ráno opäť ordinujú. V rovnakom režime fungujú aj všeobecní lekári pre dospelých. „Ak nič neurobíme, behom dvoch rokov ambulantná sféra skolabuje,” povedal minister zdravotníctva Palkovič.
Podľa predstaviteľov Asociácie nemocníc Slovenska by sa mal parlament v novom zložení po voľbách zaoberať aj odbornou prípravou pediatrov a ďalších lekárov. K tomu treba pripraviť relevantný návrh zákona, týkajúci sa odbornej prípravy. Poukázali tiež na to, že zdravotné poisťovne by mali zvýhodňovať lekárov v regiónoch, kde ich je málo. Ocenili obnovenie rezidentského programu pre pediatrov.
Manažment na úrovni krajov a na diaľku?
Rada pre záchranu zdravotníctva strany SaS navrhla zriadiť telefonickú linku, na ktorej by rodič mohol prediskutovať s pediatrom stav svojho dieťaťa predtým, ako s ním príde na pohotovosť. Posúdiť, či je návšteva naozaj nutná, a či by dieťaťu viac nepomohlo ležať v posteli. Podľa bratislavského krajského lekára a kandidáta SaS na ministra zdravotníctva Tomáša Szalaya by sa na tejto linke začínala triáž pacientov.
Kým niektoré APS sú preťažované, iné sú naopak nevyužité a preto by sa podľa Szalaya nemali manažovať centrálne z ministerstva zdravotníctva, ale na úrovni krajov. V Bratislavskom kraji plánuje skúšobné spustenie telefonickej linky na triáž pacientov. Marián Petko zareagoval, že to mohol urobiť skôr.
Minulý týždeň Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) spustila pre svojich poistencov v rámci vernostného programu práve telefonickú, chatovú a video linku, prostredníctvom ktorej sa kedykoľvek môžu spojiť so všeobecným lekárom či pediatrom.
„Dr. Nonstop+ je neoceniteľnou službou pre každého, kto nevie sám vyhodnotiť svoj zhoršený zdravotný stav alebo stav svojho blízkeho. Predstavuje výraznú pomoc aj pre pohotovosti a lekárov, keďže ich dokáže odbremeniť od návalu tých pacientov, ktorým lekár vie pomôcť aj na diaľku,“ vysvetlila podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beata Havelková. Ak lekár usúdi, že pacientovi postačí starostlivosť v domácom prostredí, dá mu presné odporúčania a môže mu vystaviť aj elektronický recept.
Reforma nemocníc potrebuje aj reformu záchrannej služby
Pediatrička Tatiana Speváková hovorí, že treba prehodnotiť definíciu APS, aby sa tam neriešili veci, s ktorými sa dá počkať, ako napríklad potvrdenia pre deti do tábora. „Pacient často prichádza zúfalý, lebo počas riadnych hodín sa k svojmu lekárovi nedostane,“ poukazuje na problém v systéme ambulantnej starostlivosti.
Zástupcovia Asociácie nemocníc Slovenska sa vyjadrovali aj k optimalizácii siete nemocníc a rušeniu pôrodníc. Poukázali na to, že to nie je možné robiť bez adekvátnej prípravy zariadení, kam sa majú pôrody presunúť, ani bez reformy siete záchrannej zdravotnej služby. Problematický je na Slovensku aj rozpočet pre zdravotníctvo. Viceprezident ANS Igor Pramuk upozornil, že tento rok v ňom bude chýbať 300 miliónov eur.
Lucia Hakszer
