Dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva SR vlani predstavoval takmer 1,12 miliardy eur, z toho záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 723 milióna eur. Vyplýva to z Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2022, ktorú ešte stihla vziať na vedomie odchádzajúca vláda.
Na stabilizáciu a zamedzenie rastu zadlženosti týchto zdravotníckych zariadení prijalo ministerstvo zdravotníctva opatrenia, ktoré postupne realizuje, píše sa v materiáli. Rezort prioritne sústreďuje svoje aktivity najmä na 13 najväčších zdravotníckych zariadení vo svojej pôsobnosti, ktorými sú univerzitné a fakultné nemocnice.
Po lehote splatnosti je 85 percent záväzkov
Stav záväzkov spolu na úrovni istiny za univerzitné a fakultné nemocnice bol k 31. decembru 2022 viac ako miliardu eur, pričom v lehote splatnosti 317,59 mil. eur a po lehote splatnosti 690 miliónov eur. Celkové záväzky týchto 13 zdravotníckych zariadení v roku 2022 stúpli o 7,18 milióna eur.
V období od januára do decembra 2022 záväzky spolu na úrovni istiny rástli priemerným mesačným tempom 600-tisíc eur. V porovnateľnom období január – december 2021 išlo o priemerný mesačný nárast o 13,82 mil. eur. „Záväzky po lehote splatnosti v roku 2022 klesali priemerným mesačným tempom 360-tisíc mil. eur, v roku 2021 to bol priemerný mesačný nárast o 8,45 mil. eur. Túto situáciu vo významnej miere ovplyvnilo oddlženie a zaplatenie záväzkov zo štátnych finančných aktív v sume 118,2 mil. eur,“ konštatuje vládny materiál.
Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 85 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva. Z hľadiska štruktúry záväzkov po lehote splatnosti vysoký podiel na celkovom dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR má už dlhodobo dlh voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu, čo v súčasnosti predstavuje 19-percentný podiel z celkového dlhu.
Takmer najviac predstavuje dlh voči verejným financiám, teda záväzky voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam, ktorý je za obdobie roka 2022 na úrovni 27,5 percenta z celkového dlhu. Kategória Iné záväzky, ktorá zahŕňa aj skupinu záväzkov, ktoré boli postúpené veriteľmi zdravotníckych zariadení na iný subjekt, ktorý nie je banková inštitúcia, je najvyššia a tvorí 44,4 percent z celkového dlhu.
Výnosy od poisťovní nepostačujú
„Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení možno považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach,“ konštatuje materiál. V týchto zariadeniach sa podľa ministerstva zdravotníctva uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože sú koncovými nemocnicami, pričom poskytovateľ zaradený v tejto sieti musí poskytnúť konečnú zdravotnú starostlivosť.
Napriek skutočnosti, že výnosy od zdravotných poisťovní boli medziročne o 46 miliónov eur vyššie, nepostačovali ani na pokrytie nárastu osobných nákladov, ktoré spotrebovali 77 miliónov eur medziročne viac. „Vyššie boli taktiež náklady na energie, opravy a ostatné prevádzkové náklady o 131 miliónov eur, z čoho je jasne viditeľný nedostatok pokrytia prevádzkových nákladov nemocníc výnosmi od zdravotných poisťovní,“ tvrdí dokument.
Medziročne rastú prevádzkové náklady predovšetkým v oblasti osobných nákladov. Podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní sa medziročne neustále zvyšuje a významne komplikuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc. Tento podiel v roku 2022 predstavoval v priemere 89 percent, pre porovnanie v roku 2021 predstavoval v priemere 85 percent a v roku 2020 to bolo v priemere 77 percent.
Optimalizácia siete nemocníc
Zvyšovanie tohto podielu je spôsobené predovšetkým každoročnými zákonnými nárokmi a vplyvom navýšení na základe kolektívnych zmlúv, ktorých priemerný podiel na ročnej cene práce za 13 univerzitných a fakultných nemocníc je na úrovni približne 25 percent. Platové zvýhodnenia formou kolektívnych zmlúv sú však nevyhnutné pre stabilizáciu personálnych kapacít.
Medzi systémové opatrenia, ktoré majú reštrukturalizačný charakter, patrí podľa ministerstva zdravotníctva predovšetkým optimalizácia siete nemocníc, ktorá má okrem vplyvov na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti aj zásadný finančný dopad, nakoľko prostredníctvom harmonizovaných východísk v procese negociácie zmluvných podmienok medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vzniká predpoklad, že tento krok bude mať za následok transparentnejšie prerozdeľovanie verejných zdrojov.
Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo prvú, čiastkovú fázu podmienenej kategorizácie nemocničnej siete so zadefinovanou úrovňou jednotlivých nemocníc poskytujúcich ústavnú zdravotnú starostlivosť a úrovňou jednotlivých programov, ktoré by mali byť poskytované od 1. januára 2024.
-bre–
