Okolo 40 až 45 percent svetovej populácie má nejaký druh alergie. V Európe ide o najčastejšie chronické ochorenie s asi 150 miliónmi pacientov a podľa odhadov odborníkov s ním bude v roku 2025 zápasiť až polovica Európanov.
„Alergia je neadekvátna odpoveď imunitného systému na podnet, ktorý nie je škodlivý. Môže to byť peľ, roztoč, potravina alebo čokoľvek iné,“ vysvetlil hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú imunológiu a alergológiu Peter Pružinec na tlačovej konferencii. Alergia sa prejavuje nádchou, problémami s dýchaním, fľakmi na koži, problémami s trávením a podobne. Ak sa alergická nádcha včas a adekvátne nelieči, zväčša sa vyvíja do ďalších ochorení a tiež do astmy. Profesor Pružinec doplnil, že takmer polovica pacientov s alergiou má aj astmu a skoro 70 percent prípadov bronchiálnej astmy je spôsobených práve alergiou.
„Alergia už patrí medzi civilizačné choroby a situácia sa bude len zhoršovať. Výskyt ovplyvňuje životné prostredie, potravinové zvyklosti, ovzdušie aj umelé hmoty, ktoré si obliekame. K nevhodným vplyvom životného prostredia sa mieša genetika. Rodičia môžu aj získanú alergiu preniesť na deti,“ objasnil Pružinec.
Prvá príčinná liečba
Klinická alergologička Svetlana Hadvabová priblížila, že na Slovensku existujú veľmi dobré nástroje na správnu diagnostiku alergií, základom je však to, aby pacient k alergológovi vôbec prišiel. Niektorých ľudí odrádzajú dlhé čakacie lehoty.
Na diagnostiku využívame kožné testy aj veľmi presné laboratórne testy. Laboratórne testy tiež dokážu určiť, či je pacient vhodný na alergénovú imunoterapiu. Tento druh liečby narozdiel od klasických tabletkových antihistaminík, vďaka ktorým zmiznú prejavy alergie, lieči príčinu ochorenia a môže zastaviť jeho vývoj.
Alergénová imunoterapia je jediná liečba, ktoré zasahuje to podstaty ochorenia. „Spočíva v tom, že v malých dávkach dávame organizmu alergén a učíme imunitný systém tolerovať ho. Látka sa podáva formou podjazykových kvapiek, tabliet alebo injekcií. Táto liečba musí trvať minimálne tri roky, pričom každý rok ju prehodnocujeme,“ vysvetľuje Hadvabová. Podľa Ivety Neuschlovej z Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave sa alergénová imunoterapia môže podávať aj deťom od piatich rokov. „Táto terapia znižuje aj pravdepodobnosť výskytu nových alergií. Je vhodné ju podať čo najskôr, keďže zastaví vývoj ochorenia, ale už nevráti späť poškodenie spôsobené chrobou, napríklad na dýchacích cestách,“ povedala Neuschlová.
Alergia a astma u detí
Dieťa s alergiou inak reaguje na bežné vírusové infekcie, ktoré uňho môžu mať horší priebeh. Aj bežná nádcha môže spustiť astmatický záchvat.
Astma je najčastejšie chronické ochorenie dolných dýchacích ciest, ktoré sa podľa pneumologičky Neuschlovej vyskytuje aj u veľmi malých detí. Je charakteristické tým, že pri ňom dochádza k stiahnutiu dýchacích ciest, nadmernej sekrécii v prieduškách a človek má pocit nedostatku vzduchu. Niekedy sa stav upraví sám. Keď sa však opakuje a nelieči, po čase dôjde k prestavbe dýchacích ciest, ich poškodeniu, hromadeniu hlienu alebo iným komplikáciám.
„Vďaka včasnej diagnostike a vypracovaným protokolom s presnými postupmi, dokážeme astmu efektívne liečiť,“ konštatuje Iveta Neuschlová. Problémom niekedy je si symptómy všimnúť. Pokiaľ sa ťažkosti s dýchaním u dieťaťa objavujú odmala alebo postupne vo vývoji, môže ich podľa lekárky považovať za prirodzené. Iné deti majú výrazné symptómy, pískavé dýchanie, pri ktorom nedochádza k výmene kyslíka, či záchvaty dusivého kašľa. Niektoré deti majú preto tiež problémy so spánkom, potom sú unavené a nesústredené v škole. „Včasná liečba alergie môže predchádzať astme,“ pripomína detská pneumologička.
Drahšia liečba, ale v konečnom dôsledku šetrí
Napriek výhodám alergénovej imunoterapie je táto liečba stále využívaná málo. Podľa dát zdravotnej poisťovne Dôvera ňou v roku 2021 bolo na Slovensku liečených len 13 percent pacientov s alergickou nádchou. Významné rozdiely sú medzi jednotlivými lekármi, v ich ochote predpisovať túto liečbu a tiež v rôznych regiónoch. Napríklad v Trenčianskom kraji ju v roku 2021 dostávalo 19 percent evidovaných pacientov, zatiaľčo v susednom Trnavskom len 9 percent.
Zdravotné poisťovne na alergénovú imunoterapiu musia naraz vynaložiť oveľa viac prostriedkov ako na bežnú tabletkovú liečbu, ale v konečnom dôsledku sa investícia vráti keď pacient o niekoľko rokov už nepotrebuje lieky. U detí je to najefektívnejšie, keďže včasná terapia môže úplne eliminovať ochorenie. V minulosti zdravotná poisťovňa Dôvera sankcionovala lekárov za využívanie tejto liečby a teraz ich naopak zvýhodňuje vyššími platbami, uviedol Roman Mužik z Dôvery. Odborníci vyjadrili nádej, že kroky tejto zdravotnej poisťovne budú nasledovať aj ďalšie dve. Aj lekári by podľa nich mali pacientom hovoriť viac o možnosti alergénovej imunoterapie.
Niektorí ľudia terapiu odmietajú
Aj alergénová imunoterapia má isté limity a nie je vhodná pre každého pacienta. „Ak je pacient alergický na 20 vecí, ktorý alergén mu mám podať?“ pýta sa Peter Pružinec, „Ďalšou kontraindikáciou môže byť, ak má človek 80 rokov alebo ak je psychiatrický pacient, ktorý nevie, čo sa s ním robí. Tiež ak nie je schopný brať liečbu tri roky a myslí si, že keď sa cíti lepšie, môže ju prerušiť.“
„Často mám problém presvedčiť rodičov detí na túto liečbu, práve preto, že zo začiatku vidieť len kýchanie a smrkanie,“ hovorí Iveta Neuschlová. „Stále to naráža na neinformovanosť. Keď dieťa športuje a od jari do jesene je stále vonku v peľovom prostredí, je preňho imunoterapia určite lepšia ako celoživotná udržiavacia liečba. Rodičia ju však odmietajú, lebo tvrdia, že tá alergia nie je taká ťažká a keď si dieťa dá svoj liek, tak je v poriadku,“ doplnila. Svetlana Hadvabová pritakáva, že túto liečbu odmietajú aj niektorí dospelí pacienti, ktorým ju ponúka: „Napríklad imunoterapia proti alergii na bodnutie hmyzom sa podáva injekčnou formou a kopec ľudí povie, že oni nebudú chodiť na injekcie.“ Myslí si, že za odmietaním je aj celková kríza dôvery v autority.
„Je to presne ako s očkovaním a toto je ešte oveľa komplexnejšie na vysvetľovanie,“ podotkol Roman Mužik z Dôvery. Na vysvetľovanie má lekár málo času.
Alergologička doplnila, že doplatky za alergénovú imunoterapiu sú na Slovensku približne 10 eur mesačne, pričom niektorým skupinám pacientov ich poisťovne aj vracajú. „Je to veľmi prijateľné v porovnaní s inými krajinami. Napríklad v Maďarsku si pacient celú alergénovú imunoterapiu platí sám,“ hovorí Hadvabová, ktorá má ambulanciu v Komárne.
Koniec obmedzení
Dávid Hlbocký má alergiu na roztoče. Často mal problémy so zahlienením, ktoré mu obmedzovalo aj artikuláciu. Vystriedal niekoľko alergológov a 10 rokov, teda takmer tretinu svojho života, užíval lieky, ktoré mu nepomáhali. „O možnosti alergénovej imunoterapie mi povedala kolegyňa a potom som to riešil s ďalšou lekárkou, ktorá mi o tom povedala viac. Alergénovú imunoterapiu som bral tri roky, každé ráno som si zobral tabletku a nebolo to vôbec obmedzujúce. Dnes už žiadne lieky na alergiu neužívam,“ rozpráva mladý muž. Hoci nemôže povedať, že je vyliečený, nemá žiadne príznaky ani následky. „Už sa necítim ako alergik,“ zhodnotil Dávid.
Lucia Hakszer
