Ani rok po pandémii sa na Slovensku nepodarilo dobehnúť všetku odloženú zdravotnú starostlivosť z čias covidu. Kým počet preventívnych prehliadok v minulom roku narástol oproti poslednému predpandemickému roku 2019, diagnostika a operácie stále zaostávajú. Upozornili na to Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) a Asociácia zdravotných poisťovní (AZP) v tlačovej správe. Dodali, že čakať, kým sa situácia sama vyrieši, nestačí.
„Najhoršie sme na tom boli v minulom roku s doháňaním výkonov v otorinolaryngológii, kde pred sebou tlačíme za tri roky vyše 17-tisíc odložených operácií, nasleduje gynekológia so skoro 58-tisíc nevykonanými zákrokmi, choroby svalovej a kostrovej sústavy s dlhom viac ako 83-tisíc výkonov a neurochirurgia s viac ako 6-tisíc zameškanými operáciami,“ konštatovala viceprezidentka AOPP Elena Marušáková.
Na žlčník sa čaká dva roky
Ako dodala, dobehnúť sa nepodarilo odložené operačné výkony ani v rámci chorôb obehovej sústavy, gastrointestinálneho traktu, urológie či chorôb oka. „Je desivé, že už dnes musia pacienti na výmenu bedrového kĺbu čakať 13 mesiacov a viac, na operáciu žlčníka dokonca až dva roky,“ pripomenula.
Nepriaznivý vývoj v počte diagnostických vyšetrení zaznamenali zdravotné poisťovne aj v rámci RTG a USG vyšetrení, ktorých sa za posledné tri roky urobilo o vyše milióna menej. „Desivý je aj pokles počtu kolonoskopií, ktorých sa síce v roku 2022 urobilo viac ako v roku 2019, no stále za posledné 3 roky chýba viac ako 13-tisíc týchto vyšetrení,“ dodala viceprezidentka AOPP. Pokles v diagnostike je signálom rizika zhoršenia včasného odhalenia závažných onkologických ochorení.
Na druhej strane enormne narástol počet histologických vyšetrení, a to najmä v rokoch 2021 a 2022. Kým pred pandémiou sa ich v roku 2019 urobilo viac ako 4,7 milióna, v roku 2022 po pandémii už to bolo skoro 6,5 milióna. Zdravotné poisťovne predpokladajú, že tento nárast môže byť spôsobený jednak dobehom odloženej zdravotnej starostlivosti z dôvodu covidu, ale aj zvýšenými nárokmi na komplikované prípady, ktoré boli v čase pandémie odsúvané, respektíve využívaním nových diagnostických technológií umožňujúcich väčší počet vyšetrení.
Zhoršená diagnostika
Dobrou správou z oblasti zdravotnej starostlivosti za minulý rok je podľa oboch asociácií to, že počet preventívnych prehliadok u praktického lekára pre dospelých a gynekológa vzrástol v porovnaní s rokom 2019 o viac ako 13 percent. Kým v roku 2019 absolvovali Slováci takmer 1,6 milióna preventívnych prehliadok, v roku 2022 to bolo viac ako 1,8 milióna.
„Dva pandemické roky, ktoré so sebou niesli aj zhoršenú dostupnosť prevencie, sú dosť dlhé na rozvoj chronických ochorení. Je preto dobrou správou, že slovenskí pacienti pristupujú po pandémii k svojmu zdraviu zodpovedne a absolvujú preventívne prehliadky vo vyššej miere,“ uviedla Elena Marušáková.
Horšia situácia je ale v počte diagnostických vyšetrení, ktorý sa dodnes nepodarilo dobehnúť a v najbližšom období sa tento trend pravdepodobne nezmení. Práve sklz v diagnostike je podľa Marušákovej predpokladom pre vznik ďalších epidémií chronických a závažných ochorení.
„Hoci pri niektorých typoch diagnostických vyšetrení, ako napríklad kolonoskopiách, počty výkonov v minulom roku dokonca presiahli počty z roku 2019, stále sa nepodarilo dobehnúť všetky odložené výkony z obdobia pandémie. Najhoršie sme na tom boli v minulom roku s doháňaním mamografických vyšetrení, kedy sa ich urobilo o takmer 11 percent menej, než sa malo. Za posledné tri roky chýba až viac ako 86-tisíc mamografických vyšetrení,“ upozornila Marušáková.
Investícia do lepšieho zdravotníctva
Odklad tisícok vyšetrení a operácií v čase pandémie, ale aj odliv ďalších lekárov zo systému len pridali už tak nie veľmi lichotivej kondícii slovenského zdravotníctva. „Ak sa chceme vyhnúť v budúcnosti zbytočným nákladom na liečbu tisícov pacientov, ktorým sa dalo predísť včasnou diagnostikou alebo zákrokom, musíme si uvedomiť, že sa nebavíme o bezbrehom navyšovaní nákladov, ale o potrebnej investícii do lepšieho zdravotníctva, ktoré so sebou nebude ťahať balast odvrátiteľnej starostlivosti,“ povedal Michal Štofko, výkonný riaditeľ AZP.
Ako dodal, kľúčovú úlohu zohrávajú kroky regulátora, ktoré definujú, do akej miery dokážu zdravotné poisťovne ovplyvniť vzniknutú situáciu. Nastavenie rozpočtu podľa neho až príliš zviazalo ruky zdravotným poisťovniam, ktoré nemôžu dostatočne reagovať na potreby svojich poistencov, ale musia rozdeľovať finančné prostriedky podľa toho, ako im to umožňuje rozpočet.
„Ukazuje sa, že prehnaná cenová regulácia môže byť v niektorých prípadoch kontraproduktívna, predovšetkým ak je jedným z cieľov postupné zužovanie výpadku v rámci odloženej zdravotnej starostlivosti,“ uzavrel Štofko.
-bre-
