Slovensko by sa malo inšpirovať Českom pri tvorbe platobných mechanizmov v zdravotníctve. Na diskusii pri okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka v Bratislave to povedal lekár a člen parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD). Hoci na Slovensku už existuje úhradová vyhláška, podľa poslanca a lekára Baláža treba pracovať na procese jej tvorby. „V Česku podľa mojich informácií máte úhradovú vyhlášku, o ktorej debatujete celý rok vopred. Dochádza k negociácii, lobizmu, hádkam a celkovo brainstormingu o tom, ako by malo vyzerať zdravotníctvo. Na Slovensku to neexistuje,“ hovorí Baláž. „Zdravotné poisťovne boli doteraz neobmedzeným pánom najmä v ústavnej starostlivosti a nebavili sa s nami. Všetci – politici aj lekári, zdravotníci a štát, sme určitým spôsobom rezignovali,“ zhodnotil.
Podľa Baláža nikto nevie, na čo všetko sa peniaze v zdravotníctve využívajú a štát ho vždy po niekoľkých rokoch oddlžuje, ale to nie je správne. Predseda zdravotníckeho výboru Marek Krajčí (OĽaNO) s ním súhlasí v tom, že úhradová vyhláška k programovému rozpočtu by sa mala tvoriť celý rok v debate s rôznymi aktérmi v zdravotníctve.
S odborármi mali rokovať
Na problémy upozorňovalo aj Lekárske odborové združenie (LOZ) svojimi jesennými protestami a výpoveďami, ktoré lekári stiahli po skokovom navýšení platov na konci novembra 2022. „V strane Smer sme vnímali, že lekári deklarovali, že ich platové podmienky nie sú dobré a požadujú navýšenie pre seba a pre sestry. Ale to vraj nie je hlavný dôvod štrajku. Podporili sme LOZ preto, lebo ich prvou požiadavkou bolo dať na poriadok platenie v zdravotníctve,“ hovorí Vladimír Baláž. Tento problém však napokon zostal nevyriešený a vláda, ktorá vznikne po septembrových voľbách, sa ním bude tak či tak musieť zaoberať.
„Myslím, že sa to celé urobilo politicky zle. Pozornosť sa sústredila len na platy a čakalo sa do poslednej chvíle namiesto toho, aby sa začalo rokovať. Totiž, keď rokujete, viete aj niečo vyrokovať,“ podotkol poslanec. Vláda však nakoniec musela pristúpiť na tie platy, ktoré zdravotníci požadovali. „Do memoranda doplnili aj niektoré nezmyselné podmienky a veci, ktoré tam vôbec nemali byť. Týkali sa rezidenčného štúdia či trestnej zodpovednosti lekárov,“ povedal. Celý proces označil za nezvládnutý.
Platy niektorých lekárov sa znížili
Baláž si myslí, že niektorí lekári a najmä sestry si iste polepšili, ale nie všetci. „Žiaľ o platoch nemáme kvalitné dáta. No hlavne vo veľkých nemocniciach existujú kolektívne zmluvy a niektorí zdravotníci tieto peniaze dávno mali – či už v osobnom ohodnotení, platbách za príslužby a podobne. Niektorí si podľa mojich informácií dokonca aj pohoršili, pretože preddavkové platby boli nemocniciam rozdelené nespravodlivo. Manažér nemocnice možno zvýšil základné platy, ale stiahol príplatky,“ vysvetľuje člen zdravotníckeho výboru.
Tiež podotkol, že aj keď zdroje do zdravotníctva boli schválené v štátnom rozpočte, to neznamená, že doň skutočne prišli. „Nám sa zdá, že nie všetky peniaze chodia. Hovoria o tom ambulantní lekári aj nemocnice. Z môjho pohľadu to prešlo veľmi netransparentne a nie je jasný mechanizmus,“ tvrdí.
Problémy s dostupnosťou, ambulanciami, sestrami
Na tému zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti Vladimír Baláž v diskusii Zdravotníckeho denníka povedal, že Slovensko úplne rozbilo systém, v ktorom bola dôležitá úloha krajov. „Nikoho dostupnosť nezaujímala a zdravotné poisťovne nemali žiadny právny rámec na to, aby do zdravotníctva dávali viac peňazí. Prečo by to robili, keď nemusia?“ pýta sa Baláž.
„Vo vládnom programe bol návrh, aby sa človek čo najskôr po diagnostikovaní onkologického ochorenia dostal na operáciu. Pozrime sa však aj na to, ako prídete od prvého podozrenia k diagnóze – napríklad pri rakovine prsníka, kým sa dostanete na mamografiu, potom k špecialistovi a na ďalšie vyšetrenia, trvá to mesiace,“ poznamenal člen zdravotníckeho výboru.
Jedným z problémov zdravotníctva, ktoré bude podľa neho treba riešiť, je rozvoj ambulantnej starostlivosti: „Existuje stratégia rozvoja všeobecného a detského lekárstva do roku 2030, zverejnená na webe ministerstva zdravotníctva. Je veľmi dobrá a aj odborníci, s ktorými som hovoril, sú s ňou spokojní. Nie je však pokrytá financiami a podľa mňa to treba urobiť.“
Ďalším problémom je nedostatok sestier. „Sestry jednoducho nie sú na trhu práce. Budeme musieť zmeniť systém ich vzdelávania.“ Expert Progresívneho Slovenska na zdravotníctvo Oskar Dvořák pri okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka doplnil, že netreba zabúdať na platovú otázku. „Lekárom na práci v nemocniciach viac ako nízky plat prekážal systém práce, manažment nemocníc a absencia vízie, ale u sestier, neatestovaných lekárov a ostatných zdravotníckych povolaní sa platová otázka bude ešte musieť riešiť. Platový automat síce priniesol percentuálne zvýšenie, ktoré vyzerá rovnomerne, ale v absolútnych číslach sestry, neatestovaní lekári a ostatné zdravotníci dostali veľmi málo. Sestrám sa viac oplatí ísť pracovať napríklad do supermarketu, kde zarobia viac,“ tvrdí Dvořák.
Vladimír Baláž súhlasí s lepším ohodnotením pre sestry, ale podľa nemá zmysel zvyšovať plat mladým neatestovaným lekárom, ktorí sa cez túto fázu musia prehrýzť. „Medzi mladými lekármi je totiž 20- až 30-percentný odpad,“ hovorí.
Optimalizácia je len prostriedok
O optimalizácii siete nemocníc Baláž hovorí, že nikto ju nechce rušiť, ale bude potrebná jej novelizácia, nech už bude vo vláde ktokoľvek. „Už v minulosti existovali tri typy nemocníc a fungovalo to. Zo všetkých nemocníc sme urobili všeobecné, ktoré si môžu robiť čokoľvek. Optimalizácia siete je len prostriedok, ako niečo dosiahnuť, pretože zdravotníctvo sa hodnotí na základe počtu odvrátiteľných úmrtí, preventabilných ochorení či rokov dožitia v zdraví,“ hovorí. Podľa neho sa treba sústrediť na programy poskytované v nemocniciach. „Slováci najčastejšie zomierajú na kardiovaskulárne, onkologické a pľúcne choroby. Poďme teda robiť tie programy. V Česku sú napríklad komplexné onkologické centrá, na ktoré sme na Slovensku úplne rezignovali,“ povedal Baláž. Ocenil, že reforma starostlivosti o duševné zdravie bola veľmi dobre rozbehnutá, na čo ale poslanec a exminister zdravotníctva Marek Krajčí zareagoval, že dopadla veľmi zle.
Politický nátlak okolo optimalizácie je podľa Baláža taký veľký, že sa z toho nedá nič získať. „Nech máte akúkoľvek pravdu, nedá sa prísť do zabudnutej oblasti a povedať, že im zrušíte nemocnicu. Napríklad vo Veľkom Krtíši mali zrušiť 14 programov. Napokon nezrušili žiadne, ale nevedia ich zabezpečiť,“ podotkol Baláž.
Ďalším príkladom poukazuje na problémy s mobilitou pracovnej sily na Slovensku: „Primátor Partizánskeho sa pýtal, ako to, že im zrušia pôrodnicu, keď má 500 pôrodov ročne. Všetky tehotné občianky, ktoré sú rizikové, sú vraj referované na vyššie pracovisko a normálne pôrody sú v Partizánskom. Keby teraz všetky išli napríklad do Banskej Bystrice, stade odídu všetci lekári, lebo povedia, že je to katastrofa. Lebo žiadny lekár alebo sestra z Veľkého Krtíša nepríde do Banskej Bystrice. Vo veľkých nemocniciach sme kvôli nedostatku sestier na hrane prežitia.“
Rázsochy sú stratené
Vladimírovi Balážovi sa nepáči rozdelenie prostriedkov v Pláne obnovy. Súhlasí s Marekom Krajčím v tom, že peniaze by mali ísť práve do štátnych nemocníc. „Malé nemocnice, z ktorých polovica je v súkromných rukách, ale dostanú vyše 200 miliónov. Radi si náklady rozdelia so štátom, ale zisky už nie. Ani nie je jasné, ako to, čo z týchto peňazí budujú, pomôže systému.
Bratislavská nemocnica Rázsochy, ktorá sa tiež mala stavať z Plánu obnovy, ale výstavba zápasí s mnohými problémami, už je podľa Baláža stratená a treba urobiť niečo iné, vyžaduje si to však diskusiu so všetkými stranami, ktoré budú v parlamente. „Riadna veľká nemocnica musí byť na východnom okraji Bratislavy. Takto by na západe mesta boli dve veľké nemocnice (spolu s Bormi, poznámka redakcie), ktoré majú poskytovať starostlivosť celému Slovensku. Lenže trvá dlho vôbec sa tam dostať,“ uzavrel Baláž.
Lucia Hakszer
Foto: Roman Skyba
