V celej Európe sa už niekoľko rokov ozývajú ľudia, ktorí nedôverujú očkovaniu a preto sa objavujú aj prípady niektorých takmer vyhubených ochorení. Hlavným problémom sú šíriace sa dezinformácie o vakcinácii. Cieľom aktuálneho Európskeho vakcinačného týždňa je zvyšovať povedomie o tom, že očkovanie chráni pred chorobami, ktoré môžu mať vážne následky. Pediatri, ktorí vykonávajú väčšinu očkovaní, sa stretávajú napríklad s argumentom rodičov, že ochorenie je lepšie prekonať ako proti nemu očkovať.
Prezidentka slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková uvádza tvrdenie na pravú mieru: „Vždy je lepšie neochorieť, pretože očkovanie tak nezaťažuje organizmus. Na jednej diskusii odborníkov z Európskej únie kolega z Poľska hovoril o veľmi smutnom prípade, že rodičia boli aktívni odporcovia očkovania a demonštratívne zobrali svoju štvorročnú dcéru na večierok, kde sa nakazila ovčími kiahňami, aby ukázali, že chorobu treba prekonať. Žiaľ dievčatko zomrelo. Aj keď ovčie kiahne sú banálne ochorenie, nikdy neviete, ako bude postupovať.“ Ide o vírusové ochorenie, takže proti nemu neúčinkujú antibiotiká a organizmus sa s ním musí vysporiadať sám. „Niektorý to zvládne lepšie a niektorý horšie. A rodičia by nemali hrať ruskú ruletu s vlastnými deťmi,“ vyhlásila epidemiologička.
Radšej oslabené vírusy v očkovacej látke ako plná vírusová nálož
Prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Elena Prokopová tvrdí, že rozumie rodičom malých bábätiek, ktorí sa boja prípadných vedľajších účinkov očkovania, ale vysvetľuje, že má svoje opodstatnenie: „Novorodenec cez placentu dostane od svojej mamy protilátky proti všetkým ochoreniam, na ktoré je očkovaná alebo ich prekonala. Tie ho však chránia len zhruba pol roka a ich hladina postupne klesá. Dieťa si dokáže vytvoriť imunitu len tým, že bude zaočkované alebo že ochorenie prekoná. A keby dieťa dostalo niektoré z naozaj závažných ochorení, proti ktorým očkujeme v treťom mesiaci života, ako napríklad hemofilové infekcie, čierny kašeľ, pneumokoky, meningokoky, tetanus, mohlo by to ohroziť jeho život.“
V šiestom mesiaci, keď dieťa stratí protilátky od mamy, už má dve dávky očkovania. „Imunita dozrieva až v dvoch rokoch a keď ochorie staršie dieťa, s pomocou antibiotík to ako tak zvládne. Ale malé dieťa nie,“ upozorňuje pediatrička. „Proti mumpsu, osýpkam a rubeole sa začalo očkovať preto, lebo choré deti mali vo väčšine prípadov naozaj závažné komplikácie. Rodičom hovorím, že v očkovacej látke je zopár skoro mŕtvych vírusov, ktoré podám dieťaťku a to si v ideálnom stave buduje imunitu. Teda dieťa predtým skontrolujem, rodičia naňho budú dávať ďalší týždeň pozor, nebudú ho zaťažovať a nepôjde do kontaktu s nikým chorým. Pokiaľ dieťa nezaočkujem a v škôlke sa stretne s niekým, ktoré má osýpky, to dieťa, ktoré možno už predtým bolo v kontakte s niekým chorým, dostane plnú nálož vírusu osýpok, možno na druhý deň budete niekam cestovať a ono si má s tým poradiť?“ pýta sa Prokopová. Očkovanie označuje ako kontrolované navodzovanie imunity.
„Očkovanie môže mať vedľajšie účinky, ale keď sa prejavujú po pár skoro mŕtvych vírusoch, čo by sa stalo, keby dieťa dostalo milióny vírusov pri plnej sile?“ načrtla pediatrička.
Prepukli takmer vyhubené choroby
Aj štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Palkovič na utorkovej tlačovej konferencii k Európskemu imunizačnému týždňu povedal, že ako patológ naozaj vidí závažné následky týchto chorôb. Epidemiologička Zuzana Krištúfková doplnila: „Stretávame sa aj s názorom Ja nechcem nechať svoj imunitný systém zlenivieť, ja napríklad chrípku radšej prekonám. Treba povedať, že práve očkovanie trénuje imunitný systém, lebo ho aktivizuje bez toho, aby človek mal príznaky choroby.“
Ku kampani Svetovej zdravotníckej organizácie Európsky vakcinačný týždeň sa pridáva aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv. V dôsledku covidovej pandémie na celom svete zaznamenali pokles miery zaočkovanosti detí, čo viedlo k prepuknutiu chorôb ako osýpky, záškrt, detská obrna alebo žltá zimnica. Podľa Michaely Bauer z organizácie UNICEF počas pandémie na celom svete nestihlo vakcináciu včas 67 miliónov detí. Aj slovenský Úrad verejného zdravotníctva tento rok u detí potvrdil päť prípadov osýpok. Problémom môže byť aj to, že deti nakazia svojich starších príbuzných, ktorých imunita sa s vekom znižuje, alebo ľudí, ktorí kvôli nejakému chronickému ochoreniu nemôžu byť očkovaní.
Pediatrička Elena Prokopová vysvetlila, že mnohí rodičia, hoci v princípe neodmietajú očkovanie, sú zdržanliví napríklad pokiaľ je dieťa po chorobe, momentálne po epidemiologicky ťažkých rokoch a podobne. Vtedy sa očkovací kalendár posúva. „Ako jedna z mála krajín máme priamo v zákone zakotvené očkovanie v inom čase a inej schéme. Bola vypracovaná štátnou imunizačnou komisiou, aby aj deti, ktoré z akýchkoľvek dôvodov nemohli byť vakcinované v normálnom čase, boli doočkované správne.
Pediater, ktorý dieťa očkuje, ho podľa Prokopovej pred očkovaním musí vyšetriť, vyhodnotiť, ktorú očkovaciu látku má dieťa dostať, predpísať ju, urobiť všetku administratívu okolo očkovania, informovať rodiča, podať vakcínu a potom ešte 30 minút na dieťa dozerať, či sa nevyskytnú komplikácie.
Patria neočkované deti do škôlky?
Všeobecná lekárka pre dospelých Adriana Šimková zopakovala, že s pribúdajúcim vekom imunitný systém ľudí slabne a pribúdajú chronické ochorenia. „Ak mám pacienta, ktorého viem ochrániť napríklad proti pneumokokovým ochoreniam, pretože tie môžu aj zabíjať, či proti chrípke, očkujem aj v ambulancii pre dospelých.“ Všeobecní lekári tiež pokračujú v očkovaní podľa očkovacieho kalendára pričom v dospelosti sa očkuje proti záškrtu a je možné preočkovanie proti čiernemu kašľu. Mnohí ľudia sú podľa Šimkovej uvedomelí a chcú sa očkovať napríklad proti meningokokom, kliešťovej encefalitíde či pri cestovaní proti brušnému týfusu a ďalším. „Všeobecný lekár musí vedieť pacienta usmerniť,“ zhodnotila lekárka.
A čo by mal štát robiť preto, aby neklesala zaočkovanosť? „Nemôžeme dieťa vytrhnúť matke z náručia a dať ho zaočkovať nasilu, preto sa snažíme najmä vysvetľovať,“ hovorí hlavná odborníčka hlavného hygienika pre epidemiológiu Mária Štefkovičová. Podľa účastníčok konferencie nepomáha bojovať s ľuďmi a dávať im pokuty, cestou je práve vzdelávanie a informovanosť. Tiež zvýšenie kapacít lekárov a zdravotníkov. V parlamente bol návrh, aby sa neočkované dieťa nedostalo do materskej školy, avšak toto opatrenie je politicky veľmi nepopulárne. Návrh nebol prijatý, potom ho zabrzdila pandémia koronavírusu a ďalej sa neriešil. „Dúfam, že rodičia si uvedomujú, že zaplatenie pokuty dieťa pred infekciou neochráni,“ hovorí Zuzana Krištúfková. Podľa nej by neočkované deti nemali mať prístup k štátnej škôlke, na to však treba politickú vôľu. Štátny tajomník Michal Palkovič uzavrel záležitosť tým, že do septembrových volieb túto agendu už určite nestihnú riešiť.
Lucia Hakszer
