Dočasne poverený premiér Eduard Heger, ktorý momentálne riadi aj ministerstvo zdravotníctva, chce preveriť všetky dokumenty, ktoré pred odchodom podpísal exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Patrí tam aj rozdelenie peňazí z poslednej výzvy plánu obnovy, v rámci ktorej nemocnice dokopy dostanú 212 miliónov eur. Rozdelenie peňazí kritizoval aj šéf vládneho hnutia OĽaNO Igor Matovič. Podľa odborníkov na to nie je dôvod.
Ministerstvo zdravotníctva na začiatku marca tohto roka zverejnilo výsledky ďalšej výzvy z plánu obnovy. Rezort v nej medzi nemocnice rozdelí viac ako 212 miliónov eur. Ide v podstate o druhý väčší balík peňazí, ktoré má z plánu obnovy k dispozícii zdravotníctvo. V tejto výzve celkovo uspelo osem nemocníc po celkom Slovensku. Stalo sa to ale tesne predtým, ako poverený minister zdravotníctva odstúpil z funkcie.
Vedenie rezortu prevzal Heger, ktorý chce okrem iného preveriť aj výsledky tejto výzvy. Podľa jeho slov bol zoznam úspešných žiadateľov o investície na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc zverejnený v posledných hodinách odchodu ministra, čo považuje za vysoko neštandardné. „Táto komunikácia išla priamo z kancelárie pána ministra, čo je opäť vysoko neštandardné, lebo obišla štandardné procesy komunikačného oddelenia a podobne,“ povedal po prevzatí ministerstva zdravotníctva Heger.
Zdravotnický deník sa v tejto veci obrátil aj na ministerstvo zdravotníctva. Jeho tlačové oddelenie sa však len odvolalo na to, že sa k veci už vyjadril dočasne poverený premiér.
Vo výzve viac získali súkromné nemocnice
V zozname žiadateľov, ktorí splnili podmienky kritizovanej výzvy, sú tri nemocnice zo skupiny Agel. Ide napríklad o Fakultnú nemocnicu v Skalici, ktorá by mala dostať zhruba 22,68 milióna eur. Nemocnica skupiny v Leviciach dostane 42,43 milióna eur a nemocnica vo Zvolene 25,75 milióna eur. Podmienky splnila aj nemocnica v Spišskej Novej Vsi zo siete Svet zdravia, ktorú zastrešuje skupina Penta. Zdravotnícke zariadenie by malo dostať 39,53 milióna eur.
Ďalším zariadením je Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, ktorá by mala čerpať viac ako 15,16 milióna eur. Peniaze dostane aj Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci, ktorej ministerstvo pridelilo sedem miliónov eur. Nemocnica s poliklinikou sv. Jakuba v Bardejove dostane 9,72 milióna eur a nemocnica v Poprade celkovo 42,26 milióna eur.
Toto rozdelenie komentoval aj predseda hnutia OĽaNO. „Napriek tomu, že vedel (exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, pozn. redakcie), že musí skončiť, nebránilo mu v deň odvolania dohodiť dvom finančným skupinám po 90 miliónov a 40 miliónov eur na rekonštrukciu ich nemocníc. Pre všetky ostatné nemocnice na Slovensku zostalo spolu 82 miliónov,“ píše Matovič na sociálnej sieti.
Zdravotný analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský ale pre Zdravotnický deník hovorí, že taký výsledok by nemal prekvapiť. „Súkromné nemocnice, aj vďaka tomu, že fungujú sieťovo, si dlhodobo chystajú nové projekty, majú na to tímy ľudí a sú pripravené rýchlo reagovať na nové výzvy a požiadavky. Menšie verejné nemocnice im v tomto ťažko môžu konkurovať,“ vysvetľuje Vlachynský.
Podľa neho sa v tomto prípade potvrdzuje veľká slabina rôznych dotačných programov, fondov a plánov, ktorou má byť politizácia. „Predpokladám, že väčšina hlasných politikov ani netuší, na základe akých kritérií sa nemocnice v tejto výzve vyberali, hoci tie boli zverejnené niekoľko mesiacov. Pokiaľ mala výzva jasné kritéria, bude jednoduché skontrolovať, ako ich vybrané projekty splnili. Ak kritéria neboli jednoznačné, je otázka, či ostal ešte nejaký čas to riešiť,“ dodáva analytik.
Štátne a krajské nemocnice čerpajú viac peňazí
Napriek výsledkom tejto výzvy súkromné nemocnice zatiaľ nezískali viac peňazí z plánu obnovy ako tie štátne alebo krajské. „Nemocnice v pôsobnosti štátu a vyšších územných celkov majú, ak zarátame priamu výzvu v lete a výsledky výzvy ministra Lengvarského, alokovaných približne 82 percent zatiaľ rozdaných zdrojov,“ vypočítava pre Zdravotnický deník analytik Martin Smatana. Produkcia týchto nemocníc je pritom podľa jeho slov 65 percent prípadov v krajine.
„Inak povedané, organizácie ktoré produkujú 65 percent hospitalizačnej starostlivosti v krajine, dostali až 82 percet zdrojov. Ostávajúce nemocnice, čiže nemocnice, ktoré patria pod súkromných alebo zmiešaných vlastníkov, zatiaľ dostali len približne 18 percent zdrojov, pričom v ich radoch tvoria 35 percent všetkej starostlivosti, a to po zvážení náročnosti prípadov,“ vysvetľuje bývalý šéf Inštitútu zdravotných analýz Smatana.
Podľa jeho slov ale výzvy dopadli korektne, lebo koncové štátne nemocnice plnia aj iné funkcie, ktoré sa nedajú vyjadriť produkciou. Ide napríklad o vzdelávanie, alebo viaceré iné úlohy, ktoré súvisia s tým, že sú nosnou časťou kritickej infraštruktúry. „Nemyslím si preto, že je dôvod, aby sa výzva zrušila a vypísala nanovo. Ak by sa to predsa len stalo, tak veľká časť zdrojov pravdepodobne prepadne,“ tvrdí.
Nemocnice by totiž nestíhali splniť míľniky čerpania. Ide napríklad o obstaranie zhotoviteľa do prvého kvartálu roku 2024 a ukončenie výstavby do konca prvého polroka 2026. „Moja obava je tá, že ak sa audit zo strany úradu vlády natiahne, tak ani tie projekty, ktoré sa schválili, už možno nebudú stíhať míľniky a nakoniec aj tieto zdroje prepadnú,“ dodáva Smatana.
Miroslav Homola