Na Slovensku sa ľudia občas sťažujú, že pol výplaty minú u zubára. Prečo to tak je a čo čaká zubné ambulancie a pacientov v roku 2023?
„Dnes je presne definované, ktoré výkony sú plne hradené, ale treba jednoznačne povedať, že úhrady sú nedostatočné,“ povedal prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igor Moravčík na tlačovej konferencii v Bratislave.
Nereálna suma
„Pre zubné ambulancie platí kalkulačný vzorec ešte z roku 2019, konzultovaný s ministerstvom zdravotníctva. Na základe neho bola zubárom vykalkulovaná platba zdravotných poisťovní 120 eur na hodinu. Za preventívnu prehliadku dospelého pacienta poisťovňa zaplatí 18 eur a to znamená zaplatených 9 minút,“ spresnil zubný lekár z Čadce Peter Džupa. Pri detskom pacientovi je úhrada za preventívnu prehliadku 13 eur, teda 7 minút.
„Za ten čas treba pacienta uviesť do ambulancie, vyšetriť ho, povedať mu, čo sme zistili, navrhnúť ďalšiu liečbu, objednať ho na ďalšie ošetrenie, zaevidovať do zdravotnej dokumentácie, ambulanciu vydezinfikovať a pripraviť pre ďalšieho pacienta,“ vymenoval stomatológ. Je jasné, že hradený čas nie je dostačujúci a suma zaplatená poisťovňou je nastavená nereálne. Kalkulácie by sa mali aktualizovať. Kedy to bude, je však stále otázne.
Katalóg mešká 12 rokov
Zubár Jozef Hudec z Banskej Bystrice vysvetlil, že stomatologická starostlivosť je jediný odbor s viaczdrojovým financovaním aj pri základnom ošetrení. Výkony sú rozdelené do kategórií A – hradené zo zdravotného poistenia a B – čiastočne hradené. Výkony v kategórii A sú však podľa Hudeca vysoko podhodnotené a preto si to ambulancie kompenzujú doúčtovaním v kategórii B. Najmä v oblastiach so sociálne slabším obyvateľstvom však nie je reálne, aby si ľudia zaplatili drahšie ošetrenie. Preto v týchto oblastiach zubné ambulancie nie sú schopné prežiť a normálne fungovať.
Aj im v súčasnosti stúpli náklady a to najmä na energie a mzdy, ktoré pri inflácii musia rásť. Zvýšili sa tiež náklady na zdravotnícky materiál, technické a prístrojové vybavenie.
Zubní lekári volajú po vydaní nového Zoznamu zdravotných výkonov s reálnymi úhradami. Komora o ňom aktuálne rokuje s ministerstvom zdravotníctva. „Následne by malo prísť k naceneniu výkonov. Katalóg výkonov sa ale tvorí už 12 rokov. V SKZL ho máme pripravený a dúfame, že konečne bude uvedený do praxe,“ povedal Peter Džupa. Zubári očakávajú, že nový katalóg prinesie reálne ohodnotenie výkonov z kategórie A. Tiež jasné pravidlá toho, čo bude hradené a čo nie.
Definícia štandardu chýba
Na otázku Zdravotnického deníka, za čo by si pacient mal doplácať, prezident komory zubárov Moravčík odvetil, že to musí byť celoplošne definované na politickej úrovni, avšak pacient by mal doplácať za ošetrenie zubného kazu, ktorému možno predchádzať, a preventívna prehliadka by mala byť plne hradená. „Dnes to tak nie je. Keď niekam štát dá peniaze zo zdravotného poistenia, zákonite motivuje aj poskytovateľov, aby sa venovali práve tomu typu starostlivosti. My sa chceme venovať práve prevencii a nielen opravovať,“ povedal stomatológ.
V súčasnosti pacienti najviac doplácajú za protetické riešenia a zubné implantáty, pretože niektoré nie sú zo zdravotného poistenia hradené vôbec, prípadne len minimálne. „Za zubnú korunku poisťovňa platí 16 eur. Preto sú pri týchto ošetreniach také vysoké doplatky,“ podotkol Džupa. Jednou z možností je súkromné pripoistenie, avšak podľa zubárov nie je pre zdravotné poisťovne v slovenských podmienkach zaujímavé ani preň nie sú stanovené právne normy.
„Dlhé roky bojujeme s tým, že v prvom rade štát musí definovať, čo je a čo nie je zahrnuté v základnom poistení. Všetci ľudia pracujúci v zdravotníctve vedia, že politici sa tejto odpovedi vyhýbajú. Lebo inak by museli povedať, že kto zaplatí viac, má lepšiu zdravotnú starostlivosť. To je politicky veľmi nepopulárne a tak zatiaľ nikto nedefinoval, čo je plne hradený štandard zdravotnej starostlivosti. Ten by predstavoval základ a všetko ostatné by bolo súčasťou pripoistenia,“ vyhlásil stomatológ Džupa.
Riešenia meškajú
Zubní lekári sa sťažujú, že navýšenie úhrad za minulé roky nepokrýva ani infláciu. Pacientov inflácia tiež zasahuje a preto podľa zubárov nie je reálne pýtať od nich viac peňazí. Očakávajú, že situácia sa bude zhoršovať.
„Stále riešime tohtoročné financovanie, čo je veľmi zlé, pretože predsa musíme vedieť vopred, koľko v danom roku dostaneme, aby sme vedeli plánovať. Už by sme mali riešiť rok 2024,“ poznamenal Jozef Hudec.
Prezident SKZL Igor Moravčík doplnil, že komora rokovala aj so zdravotnými poisťovňami, avšak rokovania komplikuje to, že stále nie sú prijaté nariadenia vlády týkajúce sa programového rozpočtovania. Pritom mali byť prijaté už 15. januára.
Nezmluvní zubári
V celom systéme je veľká byrokracia a niektorí zubári kvôli nej ani nepodpisujú zmluvy s poisťovňami, či ich dokonca ukončujú. „Je to trend najmä vo veľkých mestách, ale stáva sa to aj v iných oblastiach. V Leviciach odišlo viac zubných lekárov do dôchodku a lekár Vyššieho územného celku prerozdelil obvody. Ak bude mať lekár v obvode 10-tisíc pacientov, tak rozviaže zmluvu s poisťovňou, lebo ošetrovať 10-tisíc ľudí neznamená systematickú starostlivosť,“ krúti hlavou Moravčík. V regiónoch, kde nebudú zubní lekári vedieť pokryť náklady z čiastočne hradených výkonov, sa podľa neho môže ľahko stať, že nedokážu napríklad zaplatiť sestru a budú musieť ukončiť svoju činnosť.
Stomatológovia upozorňujú, že je ohrozená nielen kvalita, ale aj dostupnosť zubnej starostlivosti, a to najmä v odľahlých regiónoch Slovenska. Najväčší problém s nedostatkom zubárov je aktuálne v Banskobystrickom kraji. Zároveň je takmer vo všetkých slovenských krajoch najvyššie percento zubných lekárov vo veku viac ako 65 rokov. Alarmujúce je, že podľa údajov SKZL k 13. februáru zubári nad 65 rokov tvoria až 23 percent všetkých zubárov na Slovensku.
Stačia praktické sestry
Predstaviteľov SKZL však teší stúpajúci trend mladých zubárov. Podľa aktuálnych údajov je na Slovensku viac zubných lekárov vo vekovej skupine od 25 do 35 rokov ako od 35 do 50.
Zubní lekári tiež navrhujú, aby namiesto zdravotných sestier boli v minimálnom personálnom zabezpečení zubnej ambulancie praktické sestry – asistenti. Konštatujú, že vysokoškolsky vzdelaná sestra je prekvalifikovaná na prácu v zubnej ambulancii a dosiahnutie stredného odborného vzdelania na zdravotníckej škole stačí na participáciu pri poskytovaní stomatologickej starostlivosti.
Lucia Hakszer
