Pravidelná pohybová aktivita má pozitívny vplyv na zdravie človeka a uplatňuje sa v prevencii chronických neprenosných ochorení ako sú napríklad kardiovaskulárne ochorenia, diabetes a niektoré typy rakoviny. Slovensko má preto národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity svojho obyvateľstva do roku 2030. Návrh plánu z dielne ministerstva zdravotníctva vo februári prešiel pripomienkovým konaním.
Zlepšenie úrovne verejného zdravia prostredníctvom podpory pohybovej aktivity naprieč sektormi. To je hlavný cieľ Národného akčného plánu pre podporu pohybovej aktivity na roky 2023 až 2030. Dôvodom sú pozitívne prínosy pre zdravie obyvateľstva. Platí totiž, že ľudia, ktorí sú nedostatočne pohybovo aktívni, majú o 20 až 30 percent vyššie riziko úmrtia v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú pohybu dostatok.
Rezort zdravotníctva pripomína, že pohybová aktivita pomáha predchádzať aj hypertenzii, udržiavať zdravú telesnú hmotnosť a prispieva k zlepšeniu duševného zdravia, kvality života a k pohode. Naopak, nedostatočná pohybová aktivita je jedným z hlavných rizikových faktorov chorobnosti a úmrtnosti na chronické neprenosné ochorenia. Navyše, zdravšia populácia znamená aj menej výdavkov na zdravotníctvo.
Nový akčný plán nadväzuje na ten predošlý
Ministerstvo v návrhu vysvetľuje, že akčný plán na najbližších sedem rokov nadväzuje na plán z rokov 2017 až 2020. „Ciele národného akčného plánu boli podpora udržania primeranej formy pohybovej aktivity v priebehu celého života a relatívne zníženie prevalencie nedostatočnej pohybovej aktivity o desať percent v súlade s globálnymi cieľmi,“ píše rezort v návrhu. V priebehu troch rokov trvania akčného plánu boli v rámci plnenia úloh zrealizované napríklad vzdelávacie aktivity.
Plán sa zameral aj na podporu pre pohyb širokej verejnosti, ale aj pre špecifické skupiny obyvateľstva ako napríklad deti a mládež, znevýhodnené skupiny obyvateľstva či seniorov. K zvyšovaniu informovanosti o benefitoch pohybovej aktivity podľa ministerstva prispievala aj prednášková činnosť, individuálne poradenstvo, tematické kampane, odborné semináre, cvičenia či workshopy. Prebiehal tiež zber údajov u žiakov a študentov základných a stredných škôl.
Plán na ďalšie roky má okrem podpory pohybovej aktivity zvýšiť podiel populácie, ktorá dosiahne minimálne odporúčané množstvo času stráveného pohybom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Odporúčanie WHO u detí a dospievajúcich vo veku päť až 17 rokov je denne absolvovať priemerne 60 minút väčšinou aeróbnej fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity.
Pri dospelých vo veku 18 až 64 rokov sa odporúča týždenne vykonávať aspoň 150 až 300 minút aeróbnej aktivity strednej intenzity, alebo najmenej 75 až 150 minút intenzívnej aeróbnej aktivity. Prípadne sa odporúča ekvivalentná kombinácia strednej a intenzívnej aktivity počas celého týždňa.
Ciele akčného plánu majú byť splnené prostredníctvom nových úloh. Zapojiť sa pritom majú viaceré sektory a ministerstvá.
Chýba presné vyčíslenie aj analýza
Pripomienkovanie akčného plánu sa skončilo v polovici februára. Celkovo sa v ňom objavilo 76 pripomienok, ale iba 31 z nich je podľa ministerstva zdravotníctva zásadných. Tie mali hlavne ministerstvo školstva a Žilinský samosprávny kraj. Oba subjekty sa napríklad zhodli na tom, že doložka vplyvov neuvádza dopady na štátny rozpočet. „Keďže nejde o nové aktivity, väčšina z nich sa v minulosti už organizovala, mal by sa dopad na rozpočet kvantifikovať pomocou historických dát indexovaných na súčasné podmienky,“ upozorňuje žilinská župa.
V materiáli ďalej podľa ministerstva školstva napríklad chýba cielená jednotná kampaň edukujúca širokú verejnosť o potrebe pohybových aktivít pre podporu zdravého životného štýlu.
„Bez správne cielenej a úspešnej kampane nevidíme ako plán dokáže zasiahnuť čo najväčšiu časť obyvateľstva. Navrhujeme doplniť opatrenie na prípravu PR plánu,“ navrhuje rezort školstva s tým, že vo všeobecnom úvode materiálu chýba aj dostatočné odôvodnenie cieľov či analýzy súčasného stavu podloženej relevantnými štatistikami a dátami. „V záujme skvalitnenia materiálu navrhujeme použiť viac štatistík reflektujúcich zdravotný stav obyvateľstva,“ píše ministerstvo.
Žilinská župa si tiež všimla, že plán nerieši alebo rieši len okrajovo pohybovú aktivitu hendikepovaných, pohybovú aktivitu pri chronických chorobách, rehabilitáciách a pododobne.
„Predpokladáme, že národný plán pre podporu pohybovej aktivity by nemal byť zameraný iba na obyvateľstvo bez zjavných pohybových ťažkostí, ale aj na skupiny, ktoré vyžadujú adekvátne podmienky na úplné, alebo aspoň čiastočné obnovenie motoriky, a teda aj zvýšenie sebestačnosti, a tým aj vlastnej ľudskej dôstojnosti,“ vysvetľuje kraj. Tiež navrhuje vyhodnotiť dopady pandémie a doplniť varianty zabezpečenia pohybovej aktivity v prípade inej krízovej situácie alebo pandémie.
Miroslav Homola