Slovensko, ale aj ďalšie európske krajiny majú v posledných týždňoch problém so zásobami liekov. Generálny riaditeľ lekární Dr.Max na Slovensku Jan Žák v rozhovore pre Zdravotnický deník povedal, že výpadky liekov na trhu nie sú nič výnimočné, diali sa aj v minulosti. „Nedostatok liekov je spôsobený súhrou viacerých faktorov, ktoré lekárne nedokážu ovplyvniť,“ vysvetlil.
Prečo na Slovensku a v ďalších európskych krajinách vznikol akútny nedostatok niektorých liekov?
Globálna situácia v logistických zásobovacích reťazcoch neobchádza ani farmaceutický priemysel, čo sa negatívne podpisuje aj pod plynulosť dodávok liekov na trh. Nedostatok liekov je spôsobený súhrou viacerých faktorov, ktoré lekárne nedokážu ovplyvniť. Nedostatok personálu vo výrobe, výpadky surovín potrebných na výrobu liekov, absencia a výpadky v dodávkach obalových materiálov, v neposlednom rade môžeme asi spomenúť aj rast nákladov. Európsky parlament pred časom upozornil, že v rokoch 2000 až 2018 sa nedostatok liekov v Európe zvýšil dvadsaťnásobne. Pokiaľ ide o výrobu účinných farmaceutických látok, chemických surovín a liekov, Európa je stále viac závislá na dovoze najmä z Indie a Číny.
Pod nedostatok liekov sa podpísali aj pandémia, či vojenský konflikt na Ukrajine. Tie spôsobili nielen vyšší dopyt po určitých liekoch, zároveň sa podpísali pod horšiu distribúciu liekov, prípadne výpadky personálu. Niektorí výrobcovia liekov obmedzili výrobu aj z dôvodu vysokých cien energie, ktoré nemôžu vykryť zvyšovaním cien liečiv, ktoré sú v rámci Európskej únie prísne regulované. Zároveň platí, že niektoré krajiny sú pre výrobcov a dodávateľov liekov atraktívnejšie ako Slovensko. Ak totiž sami výrobcovia majú nedostatok liekov, vyberú si na ich predaj trh, kde sú ochotní za lieky zaplatiť viac. Na Slovensku je cenotvorba nastavená ako priemer z troch najnižších cien v Európskej únii (EÚ).
Je podľa vás situácia kritická?
Výpadky liekov na trhu nie sú nič výnimočné, diali sa aj v minulosti. Lekárne sú s nedostupnosťou konfrontované takmer denne. Situácia je dnes veľmi dynamická a neustále sa vyvíja. V realite to znamená, že ak dnes chýba nejaký konkrétny liek, a jeho nedostatok sa medzičasom zastabilizuje, nasledujúci týždeň alebo mesiac to môže byť zase iný. Hoci treba povedať, že situácia v súvislosti s epidémiou chrípky na Slovensku je neobvyklá. Na strane druhej je dôležité uviesť, že výpadky neohrozujú zdravie pacientov.
Ktoré lieky na Slovensku momentálne najviac chýbajú?
Ide najmä o prípravky v oblasti pediatrických liekových foriem určených na liečbu bolesti a horúčky u detí, predovšetkým detské suspenzie a sirupy ako napríklad Panadol, Nurofen, Paralen, a tiež prípravky proti bolesti hrdla. Napríklad Strepsils či Strepfen. Problémy s dostupnosťou sú pri liekoch na lekársky predpis najmä v sirupových formách antibiotík pre deti s účinnou latkou amoxicilín a antibiotikách s účinnou latkou cefuroxim vo všetkých liekových formách. Ale evidujeme aj výpadky naprieč viacerými kategóriami ako sú kardiovaskulárny systém, tráviaci trakt a metabolizmus, centrálna nervová sústava či respiračný systém.
Dokedy bude výpadok liekov podľa vás trvať a nebude situácia kvôli aktuálnej chrípkovej sezóne ešte horšia?
Priebežne evidujeme minimálnu dodávku nedostupného voľnopredajného sortimentu uvádzaného v odpovedi vyššie, avšak sú to nedostatočné množstvá. Na základe informácii od výrobných spoločností by mal problém s dodávkou vybraného sortimentu trvať v priebehu prvého štvrťroka 2023.
Existujú v súčasnosti na Slovensku aj regionálne rozdiely v dostupnosti liekov?
Distribučná sieť spojená so zásobovaním a rovnako tak aj dostupnosť lekárenskej starostlivosti je na Slovensku veľmi dobre pokrytá. K regionálnym rozdielom by nemalo dochádzať a to najmä z dôvodu, že lieky sú distribuované v prevažnej miere distribučnými spoločnosťami s celoslovenskou pôsobnosťou. V krajných prípadoch, ak k lokálnemu rozdielu predsa len niekedy dôjde, môže to byť spôsobené napríklad nárazovým dopytom pacientov a zákazníkov alebo inými externými vplyvmi, ako napríklad výpadky liekov.
V lekárňach Dr.Max sa aj takýmto prípadom snažíme predchádzať a to najmä monitorovaním výpadkov a tiež internými opatreniami, tak aby sme znižovali na minimum dopad na našich pacientov. Prípadne, ak sú problémy s dostupnosťou vybraných liekov od konkrétnych výrobcov, snažíme sa pacientom a zákazníkom ponúknuť adekvátnu alternatívu v rámci voľnopredajného sortimentu, aj napríklad prostredníctvom našej privátnej značky Dr.Max.
Prečo sa v lekárňach objavujú aj lieky, ktoré nemajú príbalový leták v slovenčine?
Ide o výnimočnú situáciu. Ak k takémuto prípadu dôjde, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o mimoriadny dovoz lieku. Deje sa tak v prípade, ak konkrétny liek nie je registrovaný na Slovensku, no lekár si vyžiada povolenie pre pacienta, pretože liek potrebuje pri riešení zdravotného stavu, teda pre prípad ochrany zdravia pacienta. Mimoriadne dovozy a ich schválenie je potom v kompetencii ministerstva zdravotníctva.
Lekárne môžu pripravovať niektoré detské formy liekov. Ako často využívate túto možnosť?
Všetky lekárne by mali vedieť pripraviť pripraviť topické liekové formy alebo lieky určené na vnútorné použitie, ktoré nevyžadujú prípravu v sterilnom prostredí. Sterilné liekové formy, napríklad očné kvapky, vedia pripraviť len lekárne, ktoré majú na to vybavené galenické laboratórium. Pri príprave individuálne pripravovaných liekov však musíme najskôr objednať farmaceutické suroviny od našich dodávateľov, kde často býva problém s dostupnosťou.
Podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa je pri príprave liekov problémom ohodnotenie lekárnikov, ktoré nezodpovedá reálnym nákladom. Prečo to tak je?
Sú prípady, keď je úloha individuálne pripravovaných liekov nezastupiteľná, napríklad pri liečbe pediatrických pacientov. Najčastejšie pripravujeme topické liekov pre pacientov z dermatologickej ambulancie. V cene prípravy liekov, ktorá je regulovaná, je zahrnutá aj práca odborného zamestnanca lekárne, ktorý liek pripravil. Príprave však predchádzajú ďalšie úkony. Potrebná je vstupná kontrola farmaceutických surovín, na ktorú treba zabezpečiť reagenčný aparát. Taktiež je potrebné zabezpečiť ekologickú likvidáciu exspirovaných surovín a analytických činidiel.
Väčšina verejných lekárni je pri príprave jednoducho v mínuse. V kontexte individuálnej prípravy liekov by som ale rád uviedol reálie zo susednej Českej republiky, kde máme aj v rámci našej siete Dr.Max skúsenosti s centrálnym laboratóriom na prípravu liekov. Na Slovensku to legislatíva neumožňuje. Centrálne laboratórium je kvalitne vybavené nielen technicky, ale má aj dostatočnú zásobu farmaceutických surovín a môže rýchlo reagovať na potreby pacientov. A taktiež dokáže efektívnejšie reagovať na ekonomické premenné a vplyvy.
Na Slovensku nie je možné predávať lieky na iných miestach ako v lekárňach. Ako je možné, že niektoré lieky sú dostupné aj v lekárnických automatoch?
Lekárensky automat Dr.Max je zariadenie prevádzkované automatizovaným výdajným systémom. Pokiaľ ide o sortiment, automat neobsahuje lieky registrované Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, iba iný typ sortimentu. Ide najmä o výživové doplnky, zdravotnícke pomôcky, niekoľko kozmetických výrobkov a potraviny. Na Slovensku sa lieky môžu predávať a vydávať iba v lekárňach. Na výdajné automaty sa nevzťahuje žiadna výnimka, čo plne rešpektujeme.
Lekársky predpis vystavený lekárom v jednej krajine EÚ je platný vo všetkých ostatných krajinách EÚ. Na Slovensku teda môže pacient dostať liek za jeho slovenskú cenu. Nie je to nespravodlivé, keďže môžu byť lieky v zahraničí drahšie?
Jedná sa o poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, kedy je možné na lekársky predpis vystavený v inom členskom štáte EÚ na meno pacienta vydať na Slovensku registrované lieky. Pacient si v takomto prípade platí lieky v plnej výške bez spoluúčasti zdravotnej poisťovne, pričom recept samozrejme musí spĺňať požadované legislatívne náležitosti. V našich lekárňach neevidujeme zvýšený počet takýchto receptov a preto by som sa skôr priklonil k názoru, že takýto predpis je využívaný skôr v nevyhnutných prípadoch a nemyslím si, že by zahraniční pacienti navštevovali naše lekárne za účelom kúpy lacnejšieho lieku.
Síce im to nepomôže, ale veľa pacientov od lekára žiada antibiotiká aj na prechladnutie či chrípku. Aké s tým máte v lekárňach skúsenosti?
Viac ako 90 percent všetkých infekcií horných dýchacích ciest je vyvolaných rôznymi vírusmi, a preto len malá časť z nich má byť liečená antibiotikami. Napriek tomu dnes pacienti s týmito infekciami navštevujú praktických lekárov a je pravdepodobné, že sa nesprávne dožadujú antibiotickej liečby, čo môže byť ale nebezpečné, nakoľko takto môžu vznikať mikrobiálne rezistencie. V našich lekárňach sa v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti zameriavame okrem iného aj na poskytovanie služieb vo forme vyšetrení. Jedným z takýchto vyšetrení je práve stanovenie hladiny CRP.
Jedná sa o dôležitý parameter, ktorý nám pomôže rozhodnúť sa, či pacientovi vieme pomôcť priamo v lekárni, odbornou konzultáciou a ponukou liekov neviazaných na lekársky predpis, alebo naopak ho máme smerovať k lekárovi, ktorý následne zváži potrebu antibiotickej liečby. V tomto by nám veľmi pomohlo štandardizovanie procesu v lekárňach zo strany rezortu zdravotníctva, ktoré by nastavilo vzájomnú spoluprácu lekární a lekárov za účelom efektívnejšieho manažmentu pacienta. Dôsledkom čoho by mohlo byť odbremenenie preťaženého systému ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
Myslí tohtoročný rozpočet na lieky v dostatočnej miere?
Lieková politika a lekárenská starostlivosť sú súčasťou komplexného rozpočtu pre celé zdravotníctvo. Ako je známe, tento sektor je dlhodobo poddimenzovaný a podfinancovaný. Sme však presvedčení, že by malo platiť, že pacient a jeho zdravie by mali stáť pri čerpaní rozpočtu a jeho napĺňaní na prvom mieste.
Ako hodnotíte legislatívny návrh na zavedenie očkovania v lekárňach?
Očkovanie proti chrípke, ale aj ďalším infekčným ochoreniam v lekárňach, je samozrejmosťou už minimálne v 14 krajinách Európy. Skúsenosti ukazujú, že táto možnosť dokáže v krátkom čase zvýšiť preoočkovanosť populácie. Slovensko pritom dlhodobo nedosahuje ani minimálnu preoočkovanosť obyvateľov proti chrípke a ďalších očkovaniach dospelých ako pneumokoky, herpes zoster alebo čierny kašeľ. Z praxe viacerých európskych krajín vieme povedať, že očkovanie je bežnou súčasťou výkonu priamo v lekárni. Naše lekárne sú pripravené prijať zodpovednosť a byť ešte viac nápomocné v starostlivosti o pacientov. Ochota očkovať sa v lekárňach súvisí okrem iných faktorov aj s tým, ako ľudia vnímajú lekárne.
Lekárnici sú vnímaní ako odborníci, ktorých kompetencie sa viažu k liekom, a tiež ako vysoko vzdelaní profesionáli, ktorí sú ochotní poradiť a venovať sa ľuďom. Pre drvivú väčšinu ľudí je lekáreň zároveň najrýchlejšie dostupným miestom, kam môže ísť, ak má nejaký zdravotný problém. Až dve tretiny dospelej populácie Slovenska sa do najbližšej lekárne dokáže dostať do desiatich minút. Z hľadiska dostupnosti sú teda lekárne ľuďom bližšie než zdravotnícke zariadenia. Zároveň sú navštevované pomerne často, takmer dve tretiny ľudí chodia do lekárne raz mesačne a častejšie. 90 percent z nás zavíta do lekárne aspoň raz za štvrťrok.
Ak budú môcť očkovať lekárnici, zvýšia sa im aj mzdy?
Aktuálne pred nami stojí ešte dlhší proces, od legislatívnej úpravy, cez dovzdelanie odborných zamestnancov lekární, až po finálne zavedenie očkovania v lekárňach na Slovensku. Ale veríme, že tento krok bude prínosom pre zvýšenie prevencie a zdravia širšej populácie.
Dr.Max sa ešte vlani dohodol na kúpe siete lekární Apotheke Slovakia. Čo vás viedlo k tejto akvizícii?
Rovnako, ako pri všetkých obchodných výzvach, aj tentoraz sme mysleli na to, že budeme bližšie k našim pacientom a zákazníkom. Veľkosť Slovenska je však obmedzená, takže akvizične je to skôr o tom, že sa snažíme vybrať lepšie miesta v rámci oblastí, kde pôsobíme.
Máte ešte v pláne v blízkej budúcnosti ďalej rozširovať sieť lekární?
Naša ambícia je stať sa druhou najväčšou sieťou v Európe. Na Slovensku sa budeme sústrediť predovšetkým na zefektívňovanie jestvujúcej siete lekární a zlepšovanie lekárenskej starostlivosti. Taktiež uvažujeme o aplikovaní nových formátov lekárenskej starostlivosti, ktoré vychádzajú z úspešných realizácii a konceptov v Európe, kde pôsobíme ako skupina. Investujeme do digitalizácie a inovácii. Pred časom sme ako medzinárodná skupina Dr.Max získali od konzorcia bánk ďalšie prostriedky na plánovaný strategický rast, a to v celkovej výške až 940 miliónov eur, ktoré plánujeme v rámci európskeho trhu investovať do rozvoja a inovácii lekárenských služieb na Slovensku i v zahraničí.
Chcete mať na slovenskom trhu monopolné postavenie?
Chceme byť vedúcou viackanálovou sieťou lekární prvej voľby na Slovensku. Udržateľne. Na Slovensku dnes pôsobí cez 2 000 verejných lekární. Dr.Max prevádzkuje aktuálne 354 lekární. Ostatná obchodná dohoda hovorí o kúpe 47 lekární Apotheke Slovakia, čím sa po komplexnom uzatvorení obchodu, ktoré podlieha ešte súhlasu Protimonopolného úradu, priblíži celkový počet lekární pod značkou Dr.Max na Slovensku k počtu 400 lekární.
Miroslav Homola
