Maloletí pacienti by mohli mať pri sebe v nemocniciach blízkeho človeka. Garantovať deťom právo mať počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri sebe rodiča alebo inú osobu im má návrh zákona, ktorý minulý týždeň poslanci v slovenskom parlamente posunuli do druhého čítania. Zástupcovia Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením a Asociácie na ochranu práv pacientov sa pre Zdravotnický deník vyjadrili, že návrh vítajú, pri napĺňaní práva na sprevádzajúcu osobu však vidia problém v kapacitách zdravotníckych zariadení.
„Dieťa by nemalo byť oddelené od svojich rodičov a už vôbec nie počas choroby, ktorá dieťa oslabuje a zvyšuje jeho emocionálny stres,“ poukázala Ľudmila Belinová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Návrh predložili poslanci opozičnej SaS. Uvádza, že sprevádzajúcou osobou by bol zákonný zástupca dieťaťa alebo osoba určená zákonným zástupcom. Prípadne osoba, do náhradnej starostlivosti ktorej bol pacient zverený, alebo iná blízka osoba.
Poslanci SaS v dôvodovej správe argumentovali pretrvávajúcimi nedostatkami v praxi poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré priamo súvisia so základným právom pacienta na súkromie, na zachovanie dôstojnosti, telesnej integrity a rešpektovanie autonómie jeho vôle. Tiež konštatovali, že prítomnosť rodičov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je často a nedôvodne odopretá alebo obmedzovaná.
Veľa negatívnych skúseností
„Napriek tomu, že právo na sprievod deťom vyplýva z medzinárodných zmlúv a záväzkov, ktorých je Slovenská republika signatárom, stále na Slovensku prevláda značná nerovnosť a heterogenita v uplatňovaní tohto práva naprieč zdravotníckymi inštitúciami,“ povedala v pláne Národnej rady SR poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS). Tvrdí, že ľudia sa s ňou často delia o negatívne skúsenosti s oddelením dieťaťa od rodiča pri hospitalizácii, ktoré obom spôsobilo traumu. Spustila aj petíciu na podporu predkladanej novely, ktorú od 27. januára do 6. februára podpísalo vyše 58 tisíc ľudí.
Prítomnosť rodičov u chorého dieťaťa má pozitívny vplyv aj na psychiku samotného rodiča. Dôležité je to najmä u rodín dlhodobo liečených pacientov. Podľa Ľudmily Belinovej z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením je zdravotná starostlivosť o tieto deti na Slovensku často nedostupná, napríklad čo sa týka stomatológie, endokrinológie a ďalších špecializácií. Veľkým problémom sú aj dlhé čakacie doby na diagnostiku. Zdravotná starostlivosť sa mnohokrát sa deje bez prípravy a dostatočnej komunikácie s rodičom a dieťaťom. „V Česku je to tak, že pri hospitalizácii sa o dieťa môžu striedavo starať obaja rodičia. Na Slovensku sa niektorí rodičia stretávali s odmietavým postojom. Deti s poruchami autistického spektra boli hospitalizované na psychiatrických oddeleniach často samy, liečba bola dlhá, bez podpory rodiča a v dôsledku toho bol návrat dieťaťa do bežného života náročný a zdĺhavý,“ priblížila Belinová skúsenosti rodičov zdravotne znevýhodnených detí.
Prítomnosť blízkeho urýchľuje uzdravenie
Ak by novelu schválili, podľa Belinovej to povedie k zníženiu traumy u detí a skráteniu času hospitalizácie. „Prítomnosť rodiča pomáha emocionálnej stabilite dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, čo vedie k rýchlejšiemu uzdraveniu. U niektorých detí tiež k upokojeniu sa a odbúravaniu problémového správania z pocitu nového, nepoznaného priestoru a osôb,“ zhodnotila pre Zdravotnický deník.
Myslí si, že by bola veľmi potrebná aj jednoduchá úprava paragrafu, ktorý by zakotvil právo osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na prítomnosť sprevádzajúcej osoby aj počas ambulantnej a inej zdravotnej starostlivosti. Nielen poskytovanie starostlivosti v ústavnom zariadení, ako je to podľa aktuálneho znenia zákona o zdravotnej starostlivosti. Takto by rodičia mali možnosť byť hospitalizovaní so starším dieťaťom, ale aj dospelým zdravotne znevýhodneným pacientom, a mohli by odľahčiť už aj tak dosť vyťažený personál na oddelení. „Rodičia by tak boli nápomocní aj pri napĺňaní základných potrieb dieťaťa, napríklad pri sebaobslužných úkonoch. Včas upozornia na zhoršujúci sa stav, čím sa môže predísť dlhodobej hospitalizácii,“ pripomenula zástupkyňa rodičov. V Platforme rodín detí so zdravotným znevýhodnením veria, že na základe novej legislatívy budú mať právo na sprevádzajúcu osobu všetky deti, vrátane detí odídencov z Ukrajiny.
Málo zdravotníkov
Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti je podľa definícii predchádzať negatívnym javom v súvislosti s chorobou a hospitalizáciou, a to napĺňaním biologických, psychologických a sociálnych potrieb. Poslankyňa Marcinková pripomenula, že pre zdravotnícky personál je veľmi náročné napĺňať všetky tieto potreby každého dieťaťa, pretože sestier a ďalších zdravotníkov je málo. Kým v ostatných krajinách OECD je na tisíc obyvateľov v priemere 8,8 zdravotných sestier, na Slovensku je to len 5,8.
Okrem sebaobslužných činností ako kŕmenie, prebaľovanie či polohovanie dokáže prítomnosť rodiča odbremeniť zdravotnícky personál aj od monitorovania zdravotného stavu a zabezpečiť komunikáciu s detským pacientom v takom rozsahu, v akom to zdravotníci jednoducho nestíhajú.
Marcinková doplnila, že prítomnosť blízkej osoby vedie k lepšiemu manažmentu bolesti, zníženiu stresu a rýchlejšiemu zotavovaniu, o čom svedčia výskumy, ale aj skúsenosti zdravotníkov a rodičov detí. Predovšetkým tých dlhodobo hospitalizovaných, napríklad na detských onkológiách v Bratislave a Košiciach. „Tieto pracoviská naozaj volajú po tejto zmene a po tom, aby sa jej na Slovensku nebránili ani ďalšie oddelenia, lebo s prítomnosťou rodičov majú merateľné výsledky,“ vyhlásila poslankyňa.
Obmedzenie len v nevyhnutnej miere
Podľa návrhu môže ošetrujúci lekár obmedziť prítomnosť sprevádzajúcej osoby na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu. Slovenská ústava hovorí, že dieťa od rodiča môže oddeliť len súd, avšak Marcinková na výhrady k tejto formulácii reagovala tým, že oslovila viacerých ústavných právnikov, ktorí sa zhodli, že je daná veta je v poriadku. Ak nie je prítomnosť rodiča možná, v prípade záchrany života je druhoradá, na čo v rozhovore pre Zdravotnický deník upozornil aj prezident Slovenského červeného kríža, detský anestéziológ a intenzivista Jozef Köppl.
Štát môže vydať metodický pokyn, krok za krokom usmerniť zdravotníkov a priblížiť rodičom, ako treba postupovať v hraničnej situácii, ako napríklad pri resuscitácii, operačnom zákroku, narkóze a podobne. Marcinková dodala, že podobné usmernenia majú takmer všetky štáty Európskej únie, vrátane Česka. „Ak by sa nám podarilo zhodnúť na tejto novele, druhým krokom by malo byť práve prijatie takéhoto metodického pokynu. Vieme sa naozaj inšpirovať tou českou úpravou, ktorá je veľmi precízna,“ povedala. Priblížila, že v Česku je prítomnosť rodiča realizovaná formou pobytu spolu s maloletým pacientom, ak má na to zdravotnícke zariadenie vhodné podmienky. Do šesť rokov veku dieťaťa je pobyt rodiča v nemocnici hradený z verejného zdravotného poistenia. U starších detí si ho rodič hradí sám, ale môže požiadať, v závislosti od zdravotného stavu dieťaťa, o preplatenie pobytu poisťovňou. Na Slovensku to však nie je súčasťou verejného zdravotného poistenia.
„V prípade, že nie je možné zabezpečiť prítomnosť rodiča pobytom, je zabezpečená aspoň tak, že k lôžku hospitalizovaného pacienta je umiestnená stolička alebo kreslo. Poskytnutie lôžka alebo stravy nie je podmienkou umožnenia nepretržitej prítomnosti rodiča. Naozaj de facto ide o to, aby mal rodič možnosť držať dieťa za ruku, byť pri ňom,“ popísala Marcinková.
V praxi nerealizovateľné?
Poslanec strany SMER-SD a lekár Vladimír Baláž v rozprave k návrhu poukázal na to, že povolenie prítomnosti rodiča nie je problém neochoty, ale prostredia v slovenských nemocniciach. „Proste nemáme priestor na to, aby tam rodičia mohli pri deťoch slušne bez nejakých obmedzení existovať. Mali by sme sa sústrediť na budovanie tých nemocníc a zdravotných zariadení,“ podotkol.
Tomáš Lehotský (SaS) súhlasí, že je to problém, no pre mnohých rodičov je natoľko dôležité byť s deťmi, že dokážu v nemocniciach existovať aj v provizórnych podmienkach. „V modernej medicíne dneška v Amerike či v západnej Európe má rodič pri dieťati oveľa väčšie miesto,“ povedal. Keďže zdravotníkov je málo aj v iných krajinách, prítomnosť rodiča pri dieťati pomáha aj im.
Aj Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením vidí problém v praktickej realizácii opatrenia. „Mnohé oddelenia nemajú kapacitné možnosti pre prítomnosť rodičov, chýbajú vypracované postupy pre
spoluprácu a komunikáciu medzi rodičom, dieťaťom so zdravotným znevýhodnením a personálom s cieľom odľahčiť a podporiť zdravotníkov, mobilizovať rodičovské kompetencie a podporiť rýchle zotavenie dieťaťa,“ pripomenula Ľudmila Belinová.
Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) podporuje legislatívne zakotvenie práva dieťaťa mať pri sebe sprevádzajúcu osobu, odporúča však doplnenie prechodného obdobia, primeraného na zavedenie tejto povinnosti pre zdravotnícke zariadenia. „Aby mali tie zariadenia, ktoré dnes nevedia zabezpečiť prítomnosť blízkej osoby, dosť času na prípravu a rozšírenie kapacitných možností tak, aby navrhovaná zmena v zákone bola v praxi realizovateľná. To posledné čo chceme je, aby zariadenie radšej zatvorilo oddelenie, keďže nevedia splniť uvedenú podmienku. Prípadne zredukovalo počet lôžok pre hospitalizované deti o polovicu, kvôli tomu, aby zabezpečilo pobyt každého rodiča s hospitalizovaným dieťaťom,” uviedla pre Zdravotnický deník prezidentka AOPP Mária Lévyová, „Rovnako je potrebná aj diskusia s odborníkmi o tom pri akých výkonoch je možné zabezpečiť prítomnosť rodičov, a pri ktorých to možné nebude, ako sú napríklad operačné výkony.”
Čo ak dieťa nechce
Niektoré deti, predovšetkým tie staršie, môžu prejaviť vôľu, aby pri nich zákonný zástupca či iná osoba počas hospitalizácie neboli. „V takom prípade treba toto prianie rešpektovať a vyhodnocuje sa to individuálne. Upriamila by som pozornosť aj na zákon o sociálno-právnej ochrane, kde sa spomínajú aj zdravotnícke zariadenia ako orgány, ktoré sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho práv, keby napríklad dieťa upozornilo na to, že ho rodič zneužíva, ubližuje mu alebo mu jeho prítomnosť nevyhovuje,“ uzavrela Marcinková.
Poslanci, predkladajúci návrh, uviedli, že jeho cieľom je naplniť aj medzinárodné záväzky a odporúčania pre Slovensko. Ak bude nová legislatíva schválená, mohla by byť účinná od 15. júna 2024.
Lucia Hakszer
