Ministerstvo zdravotníctva zlyháva pri riadení strategických priorít a problémy vo verejnom zdravotníctve sa stále nabaľujú. Na základe výsledkov kontroly zdravotníctva to tvrdí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Svoje zistenia chcú kontrolóri ukázať aj premiérovi, predsedovi parlamentu a prezidentke. Ministerstvo zdravotníctva už avizovalo, že na problémoch dlhodobo pracuje.
Komplexnejší pohľad na aktuálny stav slovenského zdravotníctva priniesli tri minuloročné kontroly zamerané na jeho elektronizáciu. Štvrtá zdravotnícka kontrola sa týkala hospodárenia záchranných služieb v Bratislave a Košiciach, ktoré sú najväčšie na Slovensku. Podľa kontrolórov výsledky ukázali, že rezort zdravotníctva zlyháva pri riadení strategických priorít. Na najnovšie zistenia idú kontrolóri upozorniť aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, šéfa parlamentu Borisa Kollára a dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera.
„Minuloročné kontroly ukázali, že slovenské zdravotníctvo sa prepadá v každej z oblastí elektronizácie, na ktorú sa kontrolóri pozreli. Absolútne zaostáva digitalizácia, potrebné dáta na systémové riadenie a financovanie chýbajú. Preto kontrolný úrad víta, že minister v ostatných dňoch podnikol kroky smerujúce k spusteniu krízového riadenia v organizácii zodpovednej za digitalizáciu zdravotníctva, v rámci Národného centra zdravotníckych informácií,“ tvrdí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Najvyšší kontrolný úrad v správe pre ústavných činiteľov informuje, že v poslednom vlaňajšom štvrťroku zverejnil výsledky ôsmich kontrolných akcií, pri ktorých bolo kontrolovaných 19 subjektov. Okrem zdravotníctva boli kontroly vykonané aj v iných oblastiach.
DRG systém a eZdravie
Kontrolóri upozorňujú hlavne na systém skupín súvisiacich diagnóz (DRG) a eZdravie. Systém eZdravie totiž využívajú pacienti aj lekári len minimálne. Reč je napríklad o elektronickej zdravotnej knižke či laboratórnych vyšetreniach, ktoré mali byť prioritou. Ešte na konci vlaňajška napríklad nefungoval zápis výsledku z laboratórneho vyšetrenia. Problém je aj v tom, že nie všetci lekári či nemocnice do elektronického zdravotníctva posielajú nálezy. Najvyužívanejšou službou sú podľa kontrolórov takzvané eRecepty.
DRG by malo slúžiť na vypočítanie spravodlivejšieho financovania nemocníc a liečby pacientov, ale funguje len na dobrovoľnej báze. Počas vlaňajšej kontroly ho preto používalo 87 zo 187 nemocníc. Iné nemocnice ho nemajú napríklad kvôli tomu, že sa tam často mení projektový manažér nemocnice. Zavedenie systému má tiež brzdiť nedodržiavanie stanovených termínov zasielania údajov zo strany nemocníc.
Ďalším problémom je, že zdravotnícke dáta v rámci národných registrov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) chýbajú, neoverujú sa a ani nevyhodnocujú. Napríklad v národnom onkologickom registri našli kontrolóri spracované údaje len do roku 2012.
„Kontrolný úrad je otvorený diskusii s ministerstvom zdravotníctva a pripravený byť nápomocný pri hľadaní riešení. Práve elektronizácia a využívanie relevantných dát sú nástrojom na znižovanie zadlženosti zdravotníctva a kľúčom k jeho lepšiemu riadeniu,“ vysvetľuje NKÚ s tým, že bez znalosti skutočného stavu a bez udržateľného financovania nemôže byť systém verejného zdravotníctva funkčný. Andrassy hovorí, že na to potom doplácajú pacienti aj lekári.
Rezort zdravotníctva reagoval aj na kritiku systémov DRG či eZdravia. Podľa svojho stanoviska ministerstvo pokračuje v implementácii systému DRG a elektronizácia zdravotníctva je naďalej v procese rozvoja. Na nedostatkoch rezort pracuje dlhodobo.
Na ambulancie sme upozorňovali, tvrdí NKÚ
Národní kontrolóri tiež tvrdia, že vlani upozorňovali aj na riziká, ktoré v tomto roku hrozia ambulantnému sektoru. Tie v súčasnosti bojujú s nedostatkom financií v rozpočte pre zdravotníctvo. „Kompetentní na jednej strane riešili situáciu v nemocniciach, na druhej strane úplne prehliadali významné riziká v ambulantnom sektore, existenčné problémy obvodných lekárov, pediatrov či špecialistov spôsobené vysokou mierou inflácie, bezprecedentným zvyšovaním cien energií, ale aj nedostatočnou valorizáciou výšky ceny bodu za poskytnutý zdravotný výkon,“ upozorňuje predseda NKÚ.
Ambulantní lekári už od začiatku tohto roka podotýkajú, že úhrady z poisťovní nekryjú ich náklady. Nie je v nich zohľadnený nárast výdavkov na energie, služby, spotrebný materiál či na nárast miezd. Hrozí, že to budú musieť cez poplatky hradiť pacienti. V niektorých prípadoch už lekári poplatok za vyšetrenie aj zaviedli. Podľa odborníkov tak ambulancie balansujú aj na hranici legislatívy. Ministerstvo zdravotníctva ale ubezpečuje, že o dofinancovaní ambulancií už rokuje.
Rezort by mal mať vo svojej kapitole vyčlenených 80 miliónov eur, ktoré sú určené práve na pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich s energetickou krízou pre ambulantný sektor či nemocnice. Kým ale nepritečú peniaze navyše, ruky majú zviazané aj poisťovne. Tie sú oprávnené upraviť cenové podmienky len tak, ako určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Zo strany ambulantných poskytovateľov už zazneli požiadavky o zvýšenie úhrad o viac ako 30 percent, čo podľa poisťovní momentálne nie je možné splniť.
Miroslav Homola
