Po tom, čo slovenské ministerstvo zdravotníctva na konci minulého roka zverejnilo zoznam prvej a zároveň čiastkovej fázy podmienenej kategorizácie nemocničnej siete, sa v Žilinskom kraji kopí nespokojnosť. Po liptovskej nemocnici, ktorá sa prepadla do najnižšej kategórie, so svojim zaradením nesúhlasí ani martinská nemocnica.
Ešte na konci vlaňajška bola na Slovensku zverejnená prvá časť rozdelenia nemocníc do piatich kategórií. Najprísnejšie nároky musí spĺňať nemocnica piatej kategórie, najmenej prísne zase nemocnica prvého stupňa. Ide o takzvanú optimalizáciu siete nemocníc (OSN), ktorá je súčasťou rozsiahlej reformy slovenského zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva si od nej sľubuje, že pacient bude mať garantovanú geografickú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a maximálnu čakaciu lehotu na konkrétny zákrok.
Nie všetky nemocnice sú ale výsledkami prvej fázy nadšené. V Žilinskom kraji sa napríklad Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši prepadla do najnižšej kategórie s jedným povinným medicínskym programom. So svojim zaradením ale nesúhlasí a bude sa snažiť o preradenie do vyššej kategórie. K tej liptovskej sa teraz pridala aj Univerzitná nemocnica v Martine (UNM). Rezort ju zaradil do tretej kategórie, v rámci ktorej má 97 povinných programov.
Chcú sa dostať do vyššej kategórie
Hovorkyňa martinskej nemocnice Katarína Kapustová pre Zdravotnický deník hovorí, že vedenie nemocnice nesúhlasí so svojim zaradením. „UNM je koncovou nemocnicou pre celé severné Slovensko so spádom vyše 1,2 milióna obyvateľov. Sme najkomplexnejšou nemocnicou na Slovensku, poskytujeme zdravotnú starostlivosť novorodencom, deťom a dospelým pacientom, a to všetko v rámci jedného zdravotníckeho zariadenia,“ vysvetľuje Kapustová.
Podľa jej slov by martinská nemocnica mala byť zaradená do najvyššej úrovne. Do jedného roka sa chce zatiaľ pokúsiť o preradenie do štvrtej úrovne. „Už v súčasnosti u väčšiny programov spĺňame štvrtú úroveň, a to tak v povinných programoch, ako aj v doplnkových,“ zdôrazňuje hovorkyňa UNM. Nemocnica argumentuje napríklad aj tým, že má špecializované pracoviská vrátane intervenčnej kardiológie a rádiológie, centrum klinickej onkológie, transplantačné centrum a podobne.
„Sme univerzitná nemocnica a väčšina našich klinických pracovísk reálne vykonáva programy zaradené v štvrtej úrovni. Zabezpečujeme pregraduálnu aj postgraduálnu výučbu v lekárskych aj nelekárskych programoch. O excelentnej úrovni našich pracovísk svedčí okrem iného aj ich zapojenie do medzinárodných projektov v oblasti medicínskeho výskumu,“ pokračuje Kapustová s tým, že podobná nemocnica by bola vo všetkých vyspelých krajinách zaradená do najvyššej kategórie.
Napriek svojmu zaradeniu ale martinská nemocnica o žiadne oddelenia neprišla a všetky jej klinické pracoviská aj naďalej poskytujú zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu. Podľa Kapustovej sa ani neočakáva, že by mohli prísť o nejaké oddelenia. V prvom kvartáli 2023 chce nemocnica dokonca požiadať o povolenie vykonávať programy štvrtej úrovne, ktoré v súčasnosti aj reálne vykonáva.
Žilinská nemocnica sa chce udržať v tretej kategórii
Žilinská nemocnica sa v rámci prvého podmieneného zoznamu kategorizovaných nemocníc dostala na tretiu úroveň s poskytovaním komplexnej akútnej aj plánovanej starostlivosti. Tak, ako v prípade nemocnice v Martine, bude mať Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline (FNsP Žilina) 97 povinných programov. Vedenie nemocnice je so svojim zaradením spokojné, keďže ho obhajovali aj v posledných týždňoch.
Podľa jej hovorkyne Lenky Zátekovej sa nemocnici počas rokovaní podarilo obhájiť oprávnenosť vyššej úrovne na základe „relevantných dát o kvalite, rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nadpriemernej náročnosti diagnóz, personálneho zabezpečenia, vybavenia, nadregionálnej spádovej oblasti a zároveň špecifických dopravných podmienok“. Nemocnica argumentovala aj tým, že je treťou najväčšou fakultnou nemocnicou na Slovensku.
„Začína nová výzva, takže urobíme maximum, aby sme splnili potrebné kritériá a naplno využili príležitosť, ktorá nám môže výrazne pomôcť tiež v obnovení v minulosti zrušených oddelení, ako bolo infekčné a pľúcne lôžkové oddelenie. Je to pre nás šanca vrátiť žilinskej nemocnici jej oprávnené miesto na mape slovenského zdravotníctva,“ cituje FNsP Žilina svojho riaditeľa Eduarda Dorčíka s tým, že nemocnica bude žiadať aj o doplnkové programy.
Nemocnica pre Zdravotnický deník podotýka, že sa do nižšej kategórie nedostane ani vtedy, keď sa dokončí diaľničný tunel Višňové alebo nová nemocnica v Martine. Dorčík argumentuje tým, že o trvalom zaradení nemocníc bude rozhodovať kategorizačná komisia, ktorú bude zaujímať napríklad kvalita a rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, náročnosť diagnóz, personálne zabezpečenia, vybavenie a podobne. Aj pri žilinskej nemocnici platí, že niektoré oddelenia realizujú výkony na vyššej úrovni ako je tretia.
Najviac nemocníc v druhej kategórii
Okrem martinskej a žilinskej nemocnice sa už žiadne zariadenie v kraji nedostalo do tretej kategórie. Najviac nemocníc sa dostalo na druhú úroveň, v rámci ktorej musia vykonávať 43 programov. Patrí tam napríklad Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku, Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci, Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégého v Dolnom Kubíne, Hornooravská nemocnica s poliklinikou v Trstenej. V prvej kategórii skončila len liptovská nemocnica.
Podmienky a pravidlá pre zaradenie nemocníc do jednotlivých kategórií určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Odborníci pri rozdeľovaní brali do úvahy päticu exaktných podmienok ako je napríklad počet potenciálnych pacientov v rámci spádovej oblasti, časová dostupnosť zariadenia, plnenie minimálnych počtov úkonov, špeciálne personálne zabezpečenie a existenciu povinných programov.
Pre povinné programy platí, že ich musí nemocnica poskytovať a plniť. Oddelenie musí mať aj dostatok personálu, počet výkonov a materiálno-technickú stránku. Doplnkové a nepovinné programy len rozširujú ponuku medicínskych služieb, nemocnica môže o povolené doplnkové programy požiadať. Keď už ich získa, musí splniť všetky požadované kritériá ako pri povinnom programe.
Plnenie nepovinných programov ministerstvo zdravotníctva nesleduje. Zdravotné poisťovne musia podľa zákona zazmluvniť len povinné a doplnkové programy. Nepovinné programy môže nemocnica poskytovať, zdravotná poisťovňa ich ale nemusí zazmluvniť. Bude to závisieť od rokovaní medzi manažmentom nemocnice a poisťovňou.
Okrem toho platí, že ak bude nemocnica zaradená do určitej kategórie, nemusí takou ostať navždy. Raz za určité obdobie bude môcť každá nemocnica požiadať o prehodnotenie zaradenia do jednotlivého typu a nie je vylúčené, že z nemocnice prvého typu sa stane nemocnica druhého typu a naopak.
Miroslav Homola
