Na Slovensku stále pokrivkáva zabezpečenie toho, aby si aj osoby so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať svoje volebné právo. Dve tretiny týchto voličov sa bez pomoci nedostali do volebnej miestnosti.
„Prieskum prístupnosti volebných budov a miestností ukázal, že zhruba pri dvoch tretinách z nich chýbali parkovacie miesta pre držiteľov preukazov ŤZP (ťažko zdravotne postihnutý, poznámka redakcie) a približne v dvoch tretinách prípadov chýbal aj bezbariérový prístup do volebnej budovy alebo miestnosti. Bezbariérový interiér chýbal v približne tretine prípadov,“ priblížila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská na tlačovej konferencii výsledky prieskumu, ktorý spustil jej úrad počas spojených regionálnych volieb 29. októbra 2022.
Na webe www.komisar.sk bolo možné od 29. októbra do 6. novembra vyplniť dotazník, v ktorom úrad zisťoval, dostupnosť vyhradených parkovacích miest pre osoby so zdravotným postihnutím, stav bezbariérovosti volebných budov a miestností, spôsob jej zabezpečenia, poschodia, na ktorých sa nachádzali volebné miestnosti, zabezpečenie pomoci voličom s obmedzenou schopnosťou pohybu a ďalšie postrehy a skúsenosti občanov. Dotazník vyplnilo 344 ľudí z celého Slovenska, pričom najviac (36 percent) respondentov bolo z Bratislavského kraja.
Nemali kde zaparkovať
Najviac bariérové boli budovy škôl – až dve tretiny z nich. „Najlepšie v našom prieskume dopadli budovy domov kultúry, aj keď pojem najlepšie predstavuje pomer asi 50:50 bariérovosť vs. bezbariérovosť…“ hovorí Stavrovská. Situácia s bezbariérovosťou volebných miestností sa v uplynulých rokoch vo väčšine prípadov nezmenila.
V prieskume 69 percent respondentov odpovedalo, že pri volebnej budove chýbalo vyhradené parkovanie. Komisárka to považuje za problém. „Podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia o všeobecných technických požiadavkách na stavby určené na užívanie verejnosťou, musia byť na vyznačenej odstavnej a parkovacej ploche pre osobné motorové vozidlá vyhradené štyri percentá stojísk, najmenej však jedno stojisko pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Toto musí byť umiestnené najbližšie k vchodu do príslušnej stavby,“ uviedla Zuzana Stavrovská. Volebné budovy odporúča vyberať aj s ohľadom na možnosti parkovania.
Bezbariérovosť neznamená strmé koľajnice ani ťažké dvere
V 60 percentách prípadov chýbal bezbariérový vstup do budovy, kde sa konali voľby. Teda takmer v dvoch tretinách prípadov sa voliči s obmedzenou schopnosťou pohybu nemohli dostať do budovy bez pomoci iného človeka. Vyskytli sa aj prípady, keď bol prístup k vchodovým dverám síce bezbariérový, ale dvere boli ťažké, takže ich voličovi na invalidnom vozíku musel otvoriť niekto iný. Alebo sa stalo, že na prvých schodoch do budovy bola nájazdová rampa, no na druhých schodoch už nebolo nič. „Pri vstupe do kultúrneho domu sú umiestnené strmé koľajnice, to sa nedá považovať za bezbariérový vstup pre osoby s ŤZP,“ poznamenal jeden z respondentov prieskumu. „Pred vchodom boli 3 schody. Ja s kočíkom a manžel s barlami sme to zvládli bez pomoci, ale človek na vozíku by to asi nezvládol,“ dodala iná respondentka.
Komisárka preto upozorňuje, že tí, ktorí pripravujú voľby – teda ministerstvo vnútra, mestá a obce – musia debarierizovať vstupy do budov a ideálne vybudovať nájazdové rampy. „Pri zohľadňovaní bezbariérovosti treba myslieť aj na spôsob otvárania dverí, aby napríklad človek s barlami alebo odkázaný na invalidný vozík cez ne mohol prejsť bez pomoci. V budovách, kde niektoré miestnosti majú bezbariérový prístup a iné nie, treba vybrať na voľby miestnosti s bezbariérovým prístupom. Tiež zabezpečiť bezbariérovosť na všetkých schodiskách, ak ich vedie do budovy viacero,“ spresnila Stavrovská.
Zvýšené prízemie nevyhovuje
Vyše polovica voličov sa v prieskume vyjadrila, že ich volebná miestnosť nebola na prízemí. Zdravotne znevýhodnení teda mohli mať problém sa do nej dostať.
„Prízemie je aspoň 10 schodov nad úrovňou chodníka. K volebným miestnostiam treba následne prekonať štyri schody alebo sú na poschodí bez výťahu,“ konštatoval respondent prieskumu. Iní uviedli napríklad, že bolo treba prejsť spolu asi 10 schodov bez bezbariérového prístupu – najskôr do areálu školy, potom do vchodu budovy a do ďalšieho priestoru. Prípadne, že to budovy viedli síce len dva schody, ale nedalo sa dnu dostať na elektrickom invalidnom vozíku. Človek teda musel použiť iný vozík, ktorý je preňho nestabilný.
„Na vyššie poschodia odporúčame situovať volebné miestnosti iba v prípade existencie bezbariérového prístupu – ideálne výťahu. Nestačí ich situovať na prízemia budov, pretože často ide o zvýšené prízemia, kde treba prekonať zopár schodov. Je preto potrebné zabezpečiť bezbariérový prístup – ideálne nájazdovou rampou,“ radí komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Dodáva, že schodiskové plošiny nie sú univerzálnym riešením, pretože nie sú vhodné pre elektrické invalidné vozíky – nemajú potrebnú nosnosť. Tiež neriešia bezbariérový prístup pre rodičov s kočíkmi, starých ľudí, ľudí po úraze, napríklad so zlomenou nohou, a ďalších. „Plošiny sú často zamknuté alebo nefunkčné, prípadne chýba alebo nefunguje zvonček a na ich odomknutie je potrebné dlho čakať. Mali by byť iba núdzovým riešením,“ podotkla Stavrovská.
Hlasovacie lístky nosia von
Väčšina (60 percent) respondentov uviedla, že interiér volebnej miestnosti bol bezbariérový, v ďalších sa však vyskytli aspoň čiastočné bariéry, napríklad vysoké prahy, úzke dvere a miestnosti, kde človeku na vozíku museli na požiadanie vytvoriť viac priestoru, aby sa dostal k volebnej schránke. Ďalšie bariéry úrad komisára zaznamenal v prípade volebných miestností v športových halách, na kúpaliskách a zimných štadiónoch. Stavrovská preto odporučila vyberať také volebné miestnosti, ktorých interiér nemá bariéry a je v nich dostatočný priestor na pohyb aj s barlami a invalidným vozíkom.
V 47 percentách sledovaných prípadov okrsková volebná komisia umožňovala voličovi s obmedzenou schopnosťou pohybu voliť tak, že za ním prišiel pred budovu alebo pod schody člen komisie s hlasovacími lístkami. V 36 percentách mu pomohol dostať sa dovnútra niekto iný. Iný spôsob potvrdilo 18 respondentov. Voličom odkázaným na invalidný vozík tiež chýbali informácie, ako si majú privolať pomoc, pri vstupe do budovy nebol žiadny telefonický kontakt a keď išiel človek sám, bol odkázaný na pomoc okoloidúcich. Tí pomáhali zvládať schody aj rodičom s kočíkmi.
Voliči s obmedzenou schopnosťou pohybu síce majú možnosť požiadať, aby za nimi prišli domov členovia okrskovej volebnej komisie s prenosnou schránkou, to však podľa Zuzany Stavrovskej nie je ideálne riešenie. „Každý človek má právo zúčastňovať sa na verejnom a spoločenskom živote na rovnakom základe s ostatnými, v tomto prípade zažiť atmosféru volieb a volebných miestností. Ak má byť pre ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu jedinou možnosťou hlasovanie do prenosnej volebnej schránky doma, naplní sa síce ich volebné právo, ale v izolácii a vylúčení,“ zdôvodnila komisárka.
Treba zmeny
Výsledky prieskumu dá Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím k dispozícii ministerstvu vnútra, Združeniu miest a obcí Slovenska, Únii miest Slovenska a samosprávnym krajom, ktoré sú tiež vlastníkmi budov, v ktorých sa konajú voľby. Chcú s nimi prerokovať zistenia a navrhnúť možnosti zlepšenia nielen pri výbere volebných miestností, ale aj celkového manažmentu volieb. Podľa komisárky Stavrovskej často ide o jednoduché opatrenia, na ktoré netreba veľké zásahy ani veľa peňazí, no môžu do veľkej miery skvalitniť proces vykonania volebného práva mnohým ľuďom – a to nielen voličom na invalidnom vozíku, ale aj starším občanom, rodičom s kočíkmi, ľudom s barlami a ďalším.
Prístupnosť volebných miestností pre všetkých oprávnených voličov bude dôležitá aj tento rok, keďže sa na Slovensku majú konať predčasné parlamentné voľby. Ich termín však ešte nie je známy. Dovtedy, konkrétne 21. januára, bude ešte referendum.
Lucia Hakszer
