Slovenské ministerstvo zdravotníctva ešte tesne pred koncom vlaňajšieho roka zverejnilo prvú, čiastkovú fázu podmienenej kategorizácie nemocničnej siete. Ide o jednu z najdôležitejších zmien v rámci reformy nemocníc na Slovensku. Univerzitná nemocnica v Bratislave sa podľa očakávaní dostala do najvyššej kategórie. Sú však aj také nemocnice, ktoré budú v tej najnižšej a ich možnosti výkonov budú obmedzené. Rezort si od reformy siete sľubuje vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti a garantované čakacie lehoty na plánovanú starostlivosť. V slovenskom zdravotníctve by tam mala skončiť éra hľadania lekára po známosti.
Zaraďovanie nemocníc do kategórií je súčasťou takzvanej optimalizácie siete nemocníc (OSN). Ministerstvo zdravotníctva sľubuje, že po nej bude mať pacient mal garantovanú geografickú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a maximálnu čakaciu lehotu na konkrétny zákrok. Na konci minulého roka bola zverejnená prvá fáza kategorizácie, ktorej výsledkom má byť kostra novej nemocničnej siete.
Podmienky a pravidlá pre zaradenie nemocníc do jednotlivých kategórií určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Podľa nej by malo vzniknúť päť kategórií nemocníc. V zásade platí, že najprísnejšie nároky bude musieť spĺňať nemocnica piatej kategórie, menej prísne zase nemocnica najnižšieho stupňa. Rozdiel medzi kategóriami je napríklad v počte a type povinných programov, ktoré nemocnica musí mať a v type výkonov, ktoré sa budú môcť v nemocnici robiť.
Druhá fáza až za tri mesiace
„V súčasnosti sú podmienene vyhodnotené len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc. V následnej fáze budú kategorizované ďalšie programy,“ cituje na vlastnej webovej stránke ministerstvo zdravotníctva svojho šéfa Vladimíra Lengvarského. Ak konkrétne oddelenie v nemocnici nie je zaradené pod povinný medicínsky program, prvá fáza kategorizácie sa tohto oddelenia netýka. Netýka sa ani špecializovaných zariadení. Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc ministerstvo zverejní v prvom štvrťroku 2023.
Zverejnený zoznam v rámci prvej fázy obsahuje minimálny počet povinných programov pre jednotlivé nemocnice, maximálny počet nepovinných a doplnkových programov a zároveň aj zoznam doplnkových programov, ktoré jednotlivé nemocnice prejavili záujem od roku 2024 poskytovať. Reforma stanovuje aj čakacie lehoty na plánovanú zdravotnú starostlivosť, časovú dostupnosť starostlivosti a kvalitatívne parametre nemocnice.
„Nosnou myšlienkou reformy je takzvaná cesta pacienta. Ľudia so zdravotnými ťažkosťami budú presne vedieť, ktorá nemocnica v ich okolí im poskytne adekvátnu starostlivosť v adekvátnom čase a adekvátnej kvalite. Samotné úrovne nemocníc sú práve z hľadiska kvality nepodstatné. V princípe hovoria len toľko, aký objem zdravotnej starostlivosti zariadenie poskytuje. V podstate aj dnes vidíme rozdiel medzi veľkou a malou nemocnicou. No o kvalite starostlivosti to nehovorí v zásade nič,“ tvrdí Lengvarský.
Kategorizácia zaviedla aj čakacie doby pre 700 medicínskych služieb, ktoré majú pacientom garantovať poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti v danej maximálnej lehote. Napríklad pri onkologických diagnózach je garantovaná aplikácia systémovej liečby do 15 dní od indikácie. Podľa ministerstva ide o transparentnejšie pravidlá v oblasti poskytovania plánovanej zdravotnej starostlivosti ako pre pacientov, tak aj pre nemocnice a zdravotné poisťovne.
Päť kategórií nemocníc
Pri zaraďovaní nemocníc do jednotlivých kategórií sa zohľadňovala pätica exaktných podmienok. Išlo o počet potenciálnych pacientov v rámci spádovej oblasti nemocnice, časová dostupnosť zariadenia, plnenie minimálnych počtov úkonov, špeciálne personálne zabezpečenie a existencia povinných programov.
Napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava sa dostala do najvyššej kategórie a má 187 povinných programov. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici sa dostala do štvrtej úrovne a má 149 povinných programov. Rovnako dopadla aj Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. Ďalšia z kategórie hlavných nemocníc, Fakultná nemocnica Nitra, bola zaradená do tretej kategórie a má 97 povinných programov.
Naopak, do najnižšej kategórie s jedným povinným programom, sa dostali napríklad Nemocnica s poliklinikou Brezno, Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave, Nemocnica s poliklinikou v Kráľovskom Chlmci, nemocnica v Snine, Nemocnica s poliklinikou Myjava či Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši.
To, že bude nemocnica na úvod zaradená do určitého typu, ale neznamená, že takou ostane navždy. Raz za určité obdobie bude môcť každá nemocnica požiadať o prehodnotenie zaradenia do jednotlivého typu a nie je vylúčené, že z nemocnice prvého typu sa stane nemocnica druhého typu a naopak.
V zozname kategorizácie sa tiež objavila aj nová bratislavská Nemocnica Bory, ktorú plánujú otvoriť na jar tohto roka. Je registrovaná ako uchádzač o zaradenie do siete v roku 2023 a chce sa dostať do štvrtej kategórie.
„Aktuálne skončená prvá fáza kategorizácie je ďalším dôležitým krokom ku kvalitnejšej sieti nemocníc na Slovensku. Opäť však treba podotknúť, že reforma si nekladie za cieľ rušiť dobre fungujúce nemocnice či oddelenia. Práve naopak, reformou nemocníc stabilizujeme dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti na Slovensku,” dodáva Lengvarský.
Prvotnú kategorizáciu zatiaľ zastrešuje ministerstvo zdravotníctva. Od roku 2024 kategorizáciu prevezme Komisia pre tvorbu siete, ktorá bude podľa rezortu zložená zo zástupcov „všetkých relevantných subjektov“.
Miroslav Homola
