V zásade sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti nelíši od poskytovania akejkoľvek služby. V rozhovore pre Zdravotnický dník to povedal riaditeľ súkromnej nemocnice s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach Marián Haviernik. Každá nemocnica by mala podľa neho mať v systéme svoje jasne stanovené miesto. „Samozrejme pre dlhodobú udržateľnosť a rozvoj systému je potrebné riešiť taktiež primárnu starostlivosť, ambulancie špecialistov, záchrannú službu a celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti má presah aj do sociálnej oblasti. Musí to mať koncept a stratégiu. Keď ich nemáte, len prešľapujete na mieste a hasíte problémy,“ vysvetľuje v rozhovore Haviernik.
Prečo sa niektorí lekári z vašej siete nemocníc pridali k hromadným výpovediam, ktoré zastrešovalo Lekárske odborové združenie (LOZ)?
Výpovede sa netýkali nemocnice v Michalovciach. Primárne išlo o veľké štátne nemocnice. Manažment v súkromnom sektore má nejakú kontinuitu a stratégiu. Keď povieme, že ideme nejakým smerom, robíme pre to aj aktívne kroky. Či už ide o nákup techniky alebo nábor ľudí, ktorí budú tú techniku ovládať. V štátnom sektore tento princíp nie úplne funguje a ľudia sú z toho frustrovaní.
Niektorí lekári zo štátnych nemocníc nakoniec svoju výpoveď nestiahli. Presunuli sa pracovne niektorí aj ku vám?
Nie. Podľa mňa odišli takí lekári, ktorí boli rozhodnutí odísť bez ohľadu na to, či sa lekári s vládou dohodnú.
Na jar budúceho roka sa v Bratislave otvorí nová nemocnica Bory. Podľa jej šéfa sa personál lovil aj v sieti nemocníc Svet zdravia. Odchádza od vás niekto pracovať do Bratislavy?
Máme predbežnú dohodu, že jeden primár z našej nemocnice bude na projekte Bory participovať. Presný rozsah sme zatiaľ nestanovili.
Neovplyvní to chod nemocnice v Michalovciach?
Budeme to robiť tak, aby to chod nemocnice neovplyvnilo. Považujem to ale za dobrú vec, ktorá poslúži rozvoju medicínskych lídrov v rámci siete nemocníc Svet zdravia. Lekár, ktorý bude mať aj čiastočný úväzok na Boroch, naberie množstvo skúseností pri riešení tých najnáročnejších prípadov vo svojom odbore. Pacienti oboch nemocníc takto môžu len získať.
Zarobia lekári a zdravotné sestry v súkromných nemocniciach viac ako v štátnych zariadeniach?
Vo všeobecnosti nie.
Môžete povedať, koľko v priemere zarobí zdravotná sestra a koľko lekár?
Nerád by som hovoril o konkrétnych číslach. Faktom je, že keď som chcel do Michaloviec získať lídrov, museli sme ich aj nadštandardne zaplatiť. Okolo nich sa potom tvoria tímy, vďaka čomu sa nám podarilo získať o 53 lekárov viac ako bolo v roku 2016. Vtedy tu bolo 107 lekárov, k októbru roka 2022 to už bolo 160 lekárov. Dostali sme sem ľudí, ktorí by nikdy neuvažovali nad prácou v Michalovciach, keby sa neotvárala nová nemocnica, keby sme neinvestovali do prístrojov a keby sme nezačali robiť veci, ktoré sa tu predtým nerobili.
Ide o personál, ktorý pochádza z východného Slovenska?
Máme tu ľudí z Bratislavy, zo Žiliny, z Košíc a podobne. Personál z Bratislavy chodí napríklad na týždňovky.
Hovoríte, že vo všeobecnosti lekári a zdravotné sestry v súkromných nemocniciach nezarobia viac ako v štátnych zariadeniach. Takže ide skôr o individuálne prípady?
Určite u nás pracujú ľudia, ktorí sú zaplatení lepšie ako niekto v štátnej nemocnici. Nie je to však o tom, že plošne dokážeme ľudí lákať na vyššie platy. Sme platení zo zdravotného poistenia. Hospodárime zodpovedne, načas platíme faktúry a odvody, netreba nás oddlžovať.
Vláda nedávno schválila aj stabilizačný príspevok pre zdravotníckych pracovníkov. Týka sa to aj personálu vo vašej nemocnici?
Týka sa to aj súkromných nemocníc. Dostane ho teda aj časť našich pracovníkov.
Veľa sa teraz hovorí o tom, že v zdravotníctve je akútny nedostatok zdravotných sestier. Máte rovnaký problém?
Nie len ja, ale aj viacerí moji kolegovia. Čím viac idete na západ krajiny, tým je väčší problém s nedostatkom sestier. A potom naopak, v minulosti išlo veľa mladých lekárov na západ, na východe ich bolo nedostatok. Michalovce majú v tomto smere špecifické postavenie, lebo sme atraktívni pre mladých lekárov. Tento rok som zobral približne 20 mladých lekárov – absolventov. Každý rok máme veľa absolventských životopisov. Pomer medzi mužmi a ženami v rámci absolventov lekárskej fakulty je výrazne v prospech žien. Pri nich zase platí, že nejakú dobu tu pracujú a potom si chcú založiť rodinu, ale zase sa vrátia.
Ako by sa mal riešiť nedostatok zdravotných sestier?
Ide o organizáciu zdravotníctva ako takého. Už som o tom hovoril pri výpovediach lekárov. Nejde len o platy, ale aj o fungovanie systému, ktorý v štátnom sektore nefunguje úplne optimálne. Jeden nemenovaný prednosta štátnej nemocnice mi povedal, že keď si v súkromnej nemocnici chceme kúpiť nové vybavenie, tak si ho kúpime. Povedal som mu, že nie je to celkom tak, ale pravdou je, že keď sa do niečoho rozhodneme ísť, dotiahneme to do konca. On je ale frustrovaný z toho, že v štátnej nemocnici musí o nové vybavenie dlho bojovať a keď sa náhodou medzičasom zmení napríklad vedenie nemocnice, zmenia sa aj priority a môže začať bojovať odznova. Tieto veci fungujú v súkromnom sektore oveľa lepšie.
Máte dostatok lekárov?
Od postavenia novej nemocnice v Michalovciach registrujeme zvýšený záujem lekárov o prácu v našej nemocnici. Podarilo sa nám získať aj skúsených lekárov, ktorí tu pracovali a potom odišli napríklad do Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a teraz sa opäť vrátili k nám. Je to hlavne zásluha investície do výstavby novej nemocnice.
Máte v súčasnosti lekárov aj z Ukrajiny a z iných krajín?
Máme aj personál z Ukrajiny, ale ide hlavne o ľudí, ktorí prišli na Slovensko ešte pred rokom 2016. Sú tu dlhšie a majú tu rodiny, neprišli po vypuknutí konfliktu na Ukrajine. Ide asi o osem ukrajinských lekárov. Iných cudzincov nemáme.
Vaša nemocnica už funguje viac ako päť rokov. Ovplyvnilo jej fungovanie aj výber školy žiakov, ktorí žijú v okolí Michaloviec?
Máme veľmi dobrú spoluprácu so zdravotníckou školou v Michalovciach. Ich žiaci chodia ku nám praxovať. Z odboru praktická sestra – asistent je u nás každoročne aj veľa uchádzačov o prácu, poznáme ich aj z praxe, ktorú u nás už absolvovali. Keď u nás už pracujú a trúfnu si na to, podporujeme ich v ďalšom vzdelávaní na vysokej škole popri zamestnaní. Ošetrovateľský personál si teda sami aj vychovávame. Z praktických sestier sme za tých päť rokov od otvorenia novej nemocnice už vo viacerých prípadoch vychovali sestry.
Ako hodnotíte pravidlá optimalizácie siete nemocníc?
Súčasný systém je neefektívny a treba s tým niečo urobiť. Koncentráciu poskytovania zdravotnej starostlivosti s ohľadom na počty výkonov a s tým súvisiacu erudíciu personálu považujem za kľúčovú z hľadiska kvality. Na druhej strane je vyhláška napísaná tak, že v niektorých oblastiach s výrazným potenciálom rozvoja v budúcnosti ako napríklad vaskulárne intervencie, je v momentálnej podobe skôr limitujúcim faktorom. Ak je jedným z hlavných kritérií pre akútnu zdravotnú starostlivosť dostupnosť, potom by sme vyhláškou mali podporiť vznik ďalších centier poskytujúcich starostlivosť v oblasti vaskulárnych intervencii. Michalovská nemocnica disponuje takýmto pracoviskom, na ktorom sa v súčasnej dobe vykonávajú intervenčné výkony na perifériach. V budúcnosti máme ambíciu rozširovať svoje portfólio v oblasti intervenčnej medicíny.
Viete už povedať, ako sa optimalizácia dotkne vašej nemocnice?
Našej nemocnice by sa to nemalo dotknúť negatívnym spôsobom. Optimalizácia je ale koncipovaná tak, že očakávame nárast pacientov, budeme potrebovať naďalej rásť, čo do počtu personálu a budeme potrebovať realizovať prístavbu k nemocnici.
Na Slovensku stále nie je legislatívne zavedený systém skupín súvisiacich diagnóz (DRG). Pomohol by klasifikačný systém aj vašej nemocnici?
DRG systém na Slovensku zavedený je, len je ešte stále „deformovaný“ rôznymi základnými sadzbami a rôznymi úhradovými systémami jednotlivých poisťovní.
To je hlavný problém DRG systému?
Nie, hlavný problém je v tom, že na Slovensku to nie je úhradový, ale evidenčný systém. Malo by to byť takto: čo vám vyjde z výpočtu DRG systému, to vám poisťovňa aj skutočne zaplatí. Peniaze by mali ísť za pacientom, čiže za reálne výkony. Roky riešime, že základné sadzby sa postupne približujú k sebe (konvergujú). Na začiatku mali štátne nemocnice oveľa vyššie základné sadzby ako menšie nemocnice. Teraz každým rokom konvergujú. Za našu nemocnicu môžem povedať, že samozrejme by som uvítal, aby DRG systém slúžil ako úhradový mechanizmus.
V súčasnosti sme svedkami aj rekordne rastúcej inflácie. Ako to vplýva na chod nemocnice? Mal by zvýšené náklady kompenzovať štát alebo poisťovne?
V tejto chvíli si ich kompenzujeme sami. Prebiehajú aj rokovania na úrovni Asociácie nemocníc Slovenska. Samozrejme je pre udržateľnosť systému potrebné, aby nemocnice boli schopné pokryť zvýšené náklady vyplývajúce z rastu cien.
Koľko máte pacientov celkovo napríklad za rok?
V predpandemickom období to bolo asi 18 500 hospitalizačných prípadov. V čase pandémie to kleslo, bolo to asi 16-tisíc prípadov. Zmenila sa aj štruktúra pacientov, pretože sme boli limitovaní pandémiou a istú dobu sme nevykonávali plánované operačné výkony. Na urgentnom príjme sme mali pred pandémiou cez 35-tisíc pacientov za rok. Počas pandémie to už bolo len 30-tisíc a teraz sa opäť vraciame na pôvodné čísla.
Platia u vás pacienti za nejaké ambulantné alebo operačné zákroky?
Ani jedno percento našich výnosov netvoria poplatky. U nás je štandardom nadštandard. Stáva sa, že keď nie je miesto a musíme niekoho presunúť do nadštandardnej izby, neúčtujeme to pacientovi, lebo on si to nezvolil. Je mylné sa domnievať, že keď sme súkromná nemocnica, tak sa za všetko platí.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) váha s uzatvorením zmluvy s nemocnicou Bory. Bol podobný problém aj pri nemocnici v Michalovciach?
Michalovce sú iný prípad. Pred piatimi rokmi sa stalo to, že sme postavili novú budovu v rámci existujúceho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t.j. nemocnica mala zmluvy so zdravotnými poisťovňami.
Je to podľa vás bežné, že najväčšia štátna poisťovňa váha s uzatvorením zmluvy s novou a najväčšou nemocnicou v krajine?
Bude to nemocnica, akú nemajú ani okolité štáty. To, že bude výrazným prínosom v systéme, je podľa mňa nespochybniteľné. Pacienti a poistenci sa budú dožadovať ošetrenia v tejto nemocnici.
Peniaze z plánu obnovy na zdravotníctvo budú môcť čerpať aj súkromné nemocnice. Zúčastní sa michalovská nemocnica nejakej výzvy?
Uchádzame sa o peniaze na prístavbu. Potrebujeme rozšíriť kapacitu nemocnice aj s ohľadom na optimalizáciu siete nemocníc. Význam našej nemocnice bude v regióne rásť. Už dnes máme pacientov z okolitých okresov ako napríklad Sobrance, Trebišov, Humenné, Vranov nad Topľou, Snina a podobne. Máme odbornosti, na ktoré chodia ľudia Košíc, ale aj celého Slovenska. Napríklad máme pediatrickú urológiu, ktorú navštevujú aj pacienti zo stredného či západného Slovenska.
Košický kraj s vami ako zmluvným partnerom pripravuje rekonštrukciu a dobudovanie nemocnice na Spiši a v Michalovciach. Čo konkrétne sa bude robiť vo vašej nemocnici?
Dôležité je pripomenúť, že Penta prostredníctvom spoločnosti Svet zdravia má michalovskú nemocnicu v prenájme od Košického samosprávneho kraja. Keď sa prenájom skončí, bude to nemocnica Košického kraja, ktorému musí záležať na tom, čo sa v rámci rozvoja nemocnice deje.
Čo teda bude obsahovať dostavba?
Pribudne ďalších sto lôžok, počítačová tomografia či operačné sály, pri ktorých napríklad v súčasnosti narážame na kapacitný problém. Vedeli by sme totiž robiť viac operácií, ale súčasné sály nám už nestačia.
Ako spätne hodnotíte boj s pandémiou v rámci Košického kraja?
Po počiatočnom nábehu už nemocnice v rámci kraja spolupracovali veľmi dobre. Keď sme potrebovali pomoc s vyšším počtom pacientov, pomohla nám Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach. Keď potrebovali pomoc v Košiciach, pomohli sme im zase my. Fungovalo to relatívne dobre.
Čo by sa z vášho pohľadu malo zmeniť v slovenskom zdravotníctve, aby sa v budúcnosti neopakovali napríklad hromadné výpovede lekárov?
V zásade sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti nelíši od poskytovania akejkoľvek služby. Samozrejme je to citlivá téma prirodzene spojená s emóciami, lebo ide o zdravie, o život. Dôležité je nevnášať do systému nervozitu a chaos robením rozdielov v prístupe k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na základe toho, či sú štátnym alebo súkromným poskytovateľom. Každá nemocnica by mala mať v systéme svoje jasne stanovené miesto. Samozrejme pre dlhodobú udržateľnosť a rozvoj systému je potrebné riešiť taktiež primárnu starostlivosť, ambulancie špecialistov, záchrannú službu a celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti má presah aj do sociálnej oblasti. Musí to mať koncept a stratégiu. Keď ich nemáte, len prešľapujete na mieste a hasíte problémy.
Kedy ste nastupovali do siete nemocníc Svet zdravia?
Bolo to v máji 2015 a v júli som sa stal riaditeľom v Galante.
Zvažovali ste vtedy aj povesť skupiny Penta, ktorá ich zastrešuje?
Nie, keď som sa rozhodoval, neriešil som tom. Po nástupe do nemocnice som našiel ľudí, ktorí sa snažia, aby to fungovalo správne. To, ako budeme pracovať sa odrazí aj v tom, ako bude nemocnica pacientmi vyhľadávaná na základe ich spokojnosti. Práca v regionálnej nemocnici má aj výrazný lokálny aspekt. Personál si nemocnicu buduje takpovediac pre seba, svojich príbuzných a ľudí z regiónu.
Ako hodnotíte návrh z memoranda medzi vládou a LOZ, podľa ktorého môže hroziť napríklad riaditeľovi nemocnice väzenie, ak tá nebude mať pod jeho vedením dostatok zdravotníckeho personálu?
Niektoré požiadavky si v tom memorande protirečia. Niekde majú problém zabezpečiť dostatočný počet zdravotných sestier. Iný bod memoranda hovorí, že kým nebude dostatok personálu, nesmú sa zatvárať oddelenia. Keď potom riaditeľ nevie naplniť kapacity, pretože nevie zohnať napríklad sestru, zostáva mu len zatvoriť ošetrovaciu jednotku a odtiaľ presunúť sestry, respektíve tie ošetrovateľské jednotky zlúči. Tým pádom sa aj zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Miroslav Homola
Foto: Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach