Na Slovensku, ako aj v ďalších krajinách Európy, nie je liečba obezity plne hradená zdravotným poistením. V mnohých z nich je aj snaha zmeniť tieto podmienky. Slovenské ministerstvo zdravotníctva chce začať tým, že obezita a poruchy výživy budú zahrnuté v novom zozname zdravotných výkonov. Farmaceuti navyše tvrdia, že by bolo vhodné preplácať lieky, ktoré zlepšujú zdravotné podmienky obéznych pacientov.
O tom, ako často má prebiehať sledovanie zdravotného stavu pacientov s obezitou, hovorí vyhláška ministerstva zdravotníctva. Prebiehať by to malo aspoň raz za šesť mesiacov. Prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA) Ľubomíra Fábryová v rozhovore pre Zdravotnický deník povedala, že prvé vyšetrenie a vyšetrenie raz za polroka je hradené poisťovňami z verejného zdravotného poistenia.
Podľa jej slov nie sú poisťovňami hradené napríklad ani opakovaná behaviorálna terapia, výživové poradenstvo či pohybová aktivita. Aj prípadné konzultácie medzi pravidelnými vyšetreniami raz za polrok si podľa Fábryovej hradí pacient sám. „Znie to až paradoxne, keď si uvedomíme, že obezita je spojená s viac ako 265 komorbiditami obezity a mnohé z nich sú ako chronické ochorenia hradené z verejného zdravotného poistenia,“ uviedla.
Ako dodala, úhrada liekov na obezitu z verejného zdravotného poistenia nie je možná kvôli našej legislatíve. „Takzvaná metabolická chirurgia je hradená Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poisťovňou Dôvera,“ prezradila. Ide napríklad o operácie na žalúdku alebo tenkom čreve, ktorých cieľom je znížiť kalorický príjem a tým pádom aj hmotnosť pacienta s obezitou.
Obezita na zozname zdravotných výkonov
Ministerstvo zdravotníctva chce problém sčasti riešiť aj tým, že obezita a poruchy výživy budú zahrnuté v novom zozname zdravotných výkonov. „Budú viazané na všeobecných lekárov a špecialistov ako súčasť komplexných, cielených a kontrolných vyšetrení,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu pre Zdravotnický deník.
Rezort dodal, že na zozname sú zaradené aj testy na zisťovanie porúch výživy, laboratórne vyšetrenia s väzbou na poruchy výživy, vyhodnocovanie stavu výživy, edukácie o diétnych opatreniach pri chorobách, pri ktorých je výživa základom terapie, ďalej individuálny rozpis diéty, úprava diéty pri konkrétnych diagnózach či poučenia príbuzných.
„Výkony jednodňovej zdravotnej starostlivosti budú presunuté do systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG). Aktuálne sa rieši aj zapojenie nutričných terapeutov do ambulantnej zdravotnej starostlivosti. V zmysle platnej legislatívy nemôžu vykonávať prax samostatne, ale len s lekárom,“ dodalo ministerstvo zdravotníctva.
Takzvaný klasifikačný systém DRG má slúžiť na výpočet finančnej náročnosti liečby pacienta. V praxi znamená je v tomto systéme výška úhrady závislá od diagnózy, nie od počtu pacientov. Ministerstvo zdravotníctva si od neho sľubuje lepší prehľad v nákladoch jednotlivých nemocníc. Na Slovensku už v praxi funguje, ale nie je legislatívne ukotvený.
Lieky by sa mali preplácať, tvrdia farmaceuti
O tom, ako by sa mali lieky na obezitu hradiť, by podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martina Vlachynského mali rozhodnúť lieková politika a kategorizačný proces so svojimi postupmi. „Výrobca lieku by mal požiadať o kategorizáciu, predložiť dôkazy o účinkoch svojho lieku a kategorizačná komisia by ich mala posúdiť. V prípade neliekových výkonov, existujú, resp. mali by existovať pre každú odbornosť štandardy založené na aktuálnych vedeckých poznatkoch, ktoré hovoria, ako v prípade danej diagnózy správne postupovať,“ povedal pre Zdravotnícky deník.
Slovenská lekárnická komora (SLeK) pri liekoch na obezitu pripomína aj oficiálne závery Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). „Vzhľadom k tomu, že v zmysle dokumentov WHO trpí obezitou na svete okolo 650 miliónov ľudí a takmer dve miliardy ľudí majú nadváhu, je potrebné vnímať všetky dopady na spoločnosť, ekonomiku a verejné zdravie,“ povedal pre Zdravotnický deník prezident SLeK Ondrej Sukeľ s tým, že výskyt obezity pri ľuďoch od päť až 19 rokov stúpol celosvetovo od roku 1975 štvornásobne. „V tomto kontexte sa javí úhrada farmakoterapie zlepšujúcej zdravotné výsledky obéznych pacientov ako vhodná,“ myslí si.
Fábryová rozdelila liečbu obezity u každého jedinca do štyroch pilierov. Podľa nej ide o diétne a režimové opatrenia, kognitívno-behaviorálnu terapiu, farmakologickú liečbu a prípadne chirurgickú liečbu. „Farmakoterapia antiobezitikami je dôležitou súčasťou komplexného manažmentu obézneho jedinca,“ vysvetlila.
Medzi lieky predpisované na obezitu alebo nadváhu patrí napríklad liečivo liraglutid. Podľa Sukeľa sa predpisuje pacientom, ktorí majú zdravotné ťažkosti súvisiace s telesnou hmotnosťou. Ide napríklad o cukrovku, vysoký krvný tlak, abnormálne hladiny tuku v krvi alebo problémy s dýchaním počas spánku, čiže takzvané obštrukčné spánkové apnoe. „Môže sa tiež použiť ako doplnok k redukčnej diéte a cvičeniu u dospievajúcich pacientov,“ dodal.
Miroslav Homola
