Zdravotný stav ľudí žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách je výrazne horší než u väčšinovej populácie. Kratšia dĺžka dožitia, vyššia dojčenská úmrtnosť či častejší výskyt infekčných ochorení sú dlhodobou realitou. Zároveň však Slovensku chýbali systematické dáta, ktoré by tieto nerovnosti presne pomenovali. V podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia o tom hovorili Mikuláš Lakatoš z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity a Tatiana Hrustič, riaditeľka organizácie Zdravé regióny.
Zdravotný stav rómskych komunít zaostáva
Zdravé regióny dnes pôsobia približne v 280 lokalitách s marginalizovanými rómskymi komunitami. Práve každodenný kontakt s terénom dáva organizácii jasný obraz o tom, aký je skutočný stav zdravia ľudí, ktorí v týchto podmienkach žijú. Hrustič upozorňuje, že nejde o všetkých Rómov, ale o tých, ktorí žijú segregovane a v zložitých materiálnych podmienkach.
„Zdravotný stav rómskej populácie žijúcej v marginalizovaných rómskych komunitách je podstatne horší ako u majoritnej spoločnosti,“ konštatuje. Rozdiely sa podľa nej prejavujú v kratšej dĺžke života, ktorá je v priemere o desať rokov nižšia, ale aj v dojčenskej úmrtnosti. „V niektorých lokalitách je trojnásobne vyššia ako u majority,“ dodáva.
K horšiemu zdraviu prispievajú najmä obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, nízka zdravotná gramotnosť, bariéry v prístupe k informáciám a zlé životné podmienky. „To, v akých podmienkach ľudia žijú, veľmi výrazne ovplyvňuje ich zdravotný stav,“ zdôrazňuje Hrustič.
Chýbali systematické údaje, štát to chce dobehnúť
Hoci existovali čiastkové analýzy a menšie štúdie, Slovensko dlhé roky nemalo komplexnú správu o nerovnostiach v zdraví rómskych komunít. Podľa Lakatoša to výrazne sťažovalo tvorbu efektívnych politík.
„Dodnes nemáme veľkú systematickú správu, ktorá by presne pomenovala rozdiely v zdravotných indikátoroch medzi Rómami a väčšinovou populáciou,“ hovorí. Práve preto sa v nových akčných plánoch na roky 2025 až 2027 objavila priorita systematického zberu dát.
Mohlo by vás zaujímať
Cieľom je po prvýkrát porovnať stav zdravia v konkrétnych ukazovateľoch, ako je dĺžka dožitia, využívanie preventívnych služieb či trajektórie čerpania zdravotnej starostlivosti. „Už v krátkom čase bude zverejnená prvá systematizovaná správa, ktorá bude hodnotiť nerovnosti v zdraví marginalizovaných rómskych komunít,“ avizuje Lakatoš.
Materiálne podmienky ako kľúčový faktor zdravia
Zdravotné rozdiely úzko súvisia s infraštruktúrou a bývaním. Hrustič upozorňuje, že Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým počtom segregovaných rómskych komunít, pričom materiálne podmienky sú často horšie než v okolitých krajinách.
„Rozdiely vidíme v prístupe k pitnej vode, bývaniu, infraštruktúre či hygienickým podmienkam,“ vysvetľuje. Tieto faktory sa následne premietajú do vyššieho výskytu infekčných ochorení a zhoršeného celkového zdravia.
Lakatoš dopĺňa, že aj preto je dôležité, aby sa tvorba zdravotných politík prepájala s inými rezortmi. „Zdravie sa nedá riešiť izolovane. Súvisí s bývaním, dopravou, vzdelávaním aj sociálnymi politikami,“ hovorí.
Koordinácia rezortov je nevyhnutná
Podľa oboch hostí je kľúčové, aby štátne politiky fungovali koordinovane. Zdravé regióny to vnímajú najmä cez terénnu prax. „Ak niečo nefunguje na lokálnej úrovni, veľmi ťažko sa posúvajú veci dopredu,“ tvrdí Hrustič.
Spomína prístup k vode, cestám, školám či zdravotníckym zariadeniam. „Nedá sa robiť len čiastkové riešenia. Potrebný je komplexný a koordinovaný prístup,“ zdôrazňuje.
Lakatoš hovorí, že Úrad splnomocnenca vlády pôsobí ako poradný orgán vlády, no zároveň je často iniciátorom zmien. „V nových akčných plánoch sa výrazne rozšírilo množstvo aktivít a iniciatív,“ uvádza. Jednou z nich je aj vznik regionálnych platforiem, ktoré majú presunúť časť tvorby politík bližšie k regiónom.
