Slovensko má jeden z najnižších počtov zdravotníkov v regióne a situácia sa má bez zásahov ďalej zhoršovať. Ministerstvo zdravotníctva v novej národnej stratégii otvorene hovorí o starnutí personálu, odchodoch mladých odborníkov a nedostatočnej generačnej obmene. Dokument navrhuje systémové zmeny, no už v pripomienkovom konaní naráža na výhrady samospráv aj ďalších rezortov.
Slovenské zdravotníctvo vstupuje do obdobia, ktoré ministerstvo zdravotníctva označuje za najvážnejšiu personálnu výzvu za posledné desaťročia. Národná stratégia stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov do roku 2040 opisuje stav, v ktorom má krajina iba 22,16 zdravotníkov na tisíc obyvateľov. V regióne ide o jeden z najhorších výsledkov, pričom horšie čísla vykazuje už len Maďarsko. Rezort zdravotníctva preto prišiel s rozsiahlym plánom, ktorý by mal tento problém postupne riešiť.
Stratégia pre zdravotníctvo čelí prvým výhradám
Navrhovaná stratégia však už v pripomienkovom procese naráža na viacero výhrad. Únia miest Slovenska (ZMOS) upozorňuje, že dokument nedostatočne rieši potreby ambulantného sektora, najmä všeobecných lekárov pre dospelých. Kým pri sestrách ministerstvo priznáva plne využité kapacity stredných zdravotníckych škôl, pri všeobecných lekároch podľa samospráv chýba analýza dôvodov nízkeho záujmu o túto odbornosť.
ZMOS poukazuje na neistotu miesta výkonu povolania, otázky odmeňovania a problematické zosúladenie práce s rodičovstvom. Na rozdiel od pediatrov, ktorí môžu pracovať aj v ústavnej starostlivosti, všeobecní lekári pre dospelých sú po skončení vzdelávania často tlačení k otvoreniu vlastnej ambulancie s vysokými vstupnými nákladmi a bez sociálnych istôt.
Výhrady má aj ministerstvo financií, ktoré odmieta návrh daňových bonusov pre zdravotníckych pracovníkov. Argumentuje rizikom komplikovania daňového systému, tlakom na verejné financie a nejasným prínosom takéhoto opatrenia.
Ministerstvo práce zasa žiada, aby stratégia výraznejšie zohľadnila zariadenia sociálnej pomoci a upozorňuje na rozdielne platové podmienky zdravotníkov v rôznych rezortoch, ktoré oslabujú dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti mimo nemocníc.
Mohlo by vás zaujímať
Ako stabilizovať personál v zdravotníctve
Dokument definuje sériu strategických cieľov, ktoré majú pomôcť stabilizovať pracovnú silu v sektore. Ministerstvo kladie dôraz na zvýšenie atraktívnosti zdravotníckych povolaní, čo zahŕňa lepšie pracovné podmienky, flexibilitu pracovného času a podporu pri zlučovaní pracovného a súkromného života.
Dôležitou oblasťou sú investície do vzdelávania a odborného rastu. Stratégia požaduje nielen rozšírenie kapacít stredných a vysokých zdravotníckych škôl, ale aj modernizáciu učební, laboratórií a vzdelávacích pracovísk. Očakáva sa tiež posilnenie prepojenia teórie a praxe.
Ďalším cieľom je podpora duševného zdravia zdravotníkov a prevencia vyhorenia. Materiál upozorňuje, že duševná pohoda zamestnancov je kľúčová pre stabilitu pracovnej sily aj pre kvalitu poskytovanej starostlivosti. Súčasťou návrhov sú aj programy mentálneho zdravia a systematická podpora pracovníkov.
Ministerstvo považuje za nevyhnutné budovať motivačné prostredie, ktoré zabráni odchodu odborníkov a pritiahne nových. Finančné dopady opatrení majú byť vyčíslené v nadväzujúcich implementačných dokumentoch.
Lekári chýbajú a populácia starne
Rezort upozorňuje, že nízky počet zdravotníkov sa priamo premieta do dostupnosti starostlivosti, najmä mimo veľkých miest. Dlhodobý personálny deficit sa podľa materiálu prestáva prejavovať len v preťaženosti nemocníc, ale zasahuje celé fungovanie systému vrátane ambulantnej sféry a regionálnych zariadení.
Výrazne kritická je situácia v ošetrovateľstve. Slovensko má len 5,7 sestier na tisíc obyvateľov, čo ho radí medzi personálne najslabšie zabezpečené krajiny Európy. Ministerstvo pripomína, že ide o problém typický pre viaceré postkomunistické štáty, pričom rozdiely medzi západom a východom Európy sa dlhodobo nezmenšujú.
Zaostávanie Slovenska je zreteľné pri počte lekárov. Pri hodnote 3,7 lekára na tisíc obyvateľov krajina nedosahuje priemer Európskej únie a zaostáva aj za susedným Českom, kde pripadá na tisíc obyvateľov 4,3 lekára. Stratégia upozorňuje, že nejde len o porovnanie tabuliek, ale o riziko pre udržateľnosť zdravotnej starostlivosti v najbližších rokoch.
Dokument zároveň poukazuje na rýchle starnutie zdravotníckeho personálu. Najvýraznejšie sa tento trend prejavuje v ambulantnom sektore, kde je vysoký podiel lekárov v dôchodkovom alebo tesne pred dôchodkovým vekom. Porovnanie vekovej štruktúry z rokov 2016 a 2024 ukazuje, že systém sa čoraz viac spolieha na starších odborníkov, zatiaľ čo príchod mladších generácií je pomalý.
