Výstavba nových nemocníc a dostavba existujúcich zariadení na Slovensku sa opiera o financovanie z plánu obnovy. Riaditeľka Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková a manažérka pre stratégiu Penta Hospitals Miriama Letovanec v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia detailne vysvetlili, ako sa projekty financujú. Odhalili aj to, aké riziká ich môžu ohroziť a kde sa vezmú ďalšie milióny eur. V podcaste hovoria aj o tom, ako to bude s personálom po otvorení nových nemocníc.
Ako sa financujú nemocnice
Financovanie výstavby nemocníc z plánu obnovy nie je jednorazové ani okamžité. Projekty musia fungovať v presne nastavených mechanizmoch, ktoré umožňujú plynulé platenie zhotoviteľom ešte predtým, než Európska komisia uvoľní prostriedky.
Riaditeľka Rooseveltovej nemocnice vysvetľuje, že základom je uznesenie vlády, ktoré na začiatku dedikuje objem zdrojov. Po úspešnom verejnom obstarávaní nasleduje podpis zmluvy so zhotoviteľom a samotné financovanie funguje formou predfinancovania. „Spôsob financovania je v našom prípade predfinancovanie finančnou alokáciou, ktorá vychádza z fakturačného harmonogramu so zhotoviteľom,“ uviedla Lapuníková.
Platby sa následne realizujú na základe priebežných platobných potvrdení, ktoré reflektujú mesačný objem fakturácie. Časť zdrojov sa dofinancováva zo štátneho rozpočtu. Podľa Lapuníkovej ide o štandardný mechanizmus, ktorý umožňuje udržať stavbu v chode bez výpadkov.
Penta Hospitals zvolila odlišný prístup. Letovanec vysvetlila, že súkromný investor financoval celú projektovú fázu z vlastných zdrojov. „My sme investovali v projektovej fáze milióny eur, aby sme dostali nemocnicu do dokumentácie pre realizáciu stavby,“ zdôraznila. Projekt je podľa nej nakreslený „do poslednej skrutky“. To minimalizuje zmeny počas výstavby a znižuje riziko predraženia.
Mohlo by vás zaujímať
Najväčšie riziká sú čas, zima a kapacity
Hoci financovanie má jasné pravidlá, samotná realizácia projektov čelí viacerým rizikám. Podľa riaditeľky Rooseveltovej nemocnice je najväčším problémom čas. „Kľúčovým rizikom je obmedzený čas, ktorý máme k dispozícii,“ upozornila s tým, že harmonogram končí v prvej polovici roka 2026.
Do výstavby výrazne vstupujú aj poveternostné podmienky. Zima môže ohroziť niektoré stavebné práce a spomaliť postup. Okrem toho je problémom aj dostupnosť profesií na trhu. Lapuníková pripomenula, že stavebný trh má svoje limity. Subdodávateľov je preto potrebné kontrahovať vopred.
Výhodou Rooseveltovej nemocnice je nadnárodné konzorcium, ktoré výstavbu zabezpečuje. „Ich kapacity je možné stiahnuť aj zo zahraničia,“ uviedla a dodala, že ide najmä o personálne kapacity, ako sú viazači železobetónových konštrukcií.
Obavy z nedostatku stavebného materiálu zatiaľ nevníma. Problémom boli skôr konkrétne profesie, čo zhotoviteľ riešil operatívne. Na stavbe sa aktuálne pohybuje približne 300 pracovníkov, pričom v ďalších fázach ich počet narastie až na 1 500 denne.
Stavba je zvonka hotová, ťažšia časť je vo vnútri
Projekt nemocnice v Spišskej Novej Vsi je v inej fáze. Časť existujúcej budovy je už pred kolaudáciou a nová dostavba má dokončenú hydroizolačnú obálku. „Jednoducho povedané, už nám do stavby neprší,“ konštatovala Letovanec.
Momentálne sa práce sústreďujú na vnútro – technológie, rozvody, kabeláže, sadrokartónové priečky a podlahy. Podľa Letovanec je práve táto fáza výrazne náročnejšia než samotná hrubá stavba. Nemocnica je už zvonka uzatvorená. Ďalší postup je v znamení technologického vybavovania.
Rozdielny je aj finančný model. Kým štátna nemocnica v Banskej Bystrici počíta s dofinancovaním po splnení míľnika „shell and core“, projekt v Spišskej Novej Vsi má presne stanovenú obálku. „Dostali sme 52 miliónov eur a ďalšie peniaze už nedostaneme,“ zdôraznila Letovanec.
Penta Hospitals preto zahrnula do projektu aj kompletné materiálno-technické vybavenie – od lôžok cez mobiliár až po medicínsku techniku a IT systémy. Okrem toho vložila do nemocnice ďalších 24 miliónov eur z vlastných zdrojov na nadstavbové investície.
Čo sa stane po vyčerpaní plánu obnovy
V prípade Rooseveltovej nemocnice je míľnikom uzatvorená stavba – takzvaný shell and core. Lapuníková upozornila, že nejde o otvorenie nemocnice pre pacientov, ale o definovaný stavebný stav. „Následne bude realizovaný full fitout,“ vysvetlila.
Slovensko po splnení míľnika dostane zvyšnú časť vysúťaženej sumy, ktorá sa cez ministerstvo zdravotníctva presunie investorovi. Celkový objem dedikovaných zdrojov pre Rooseveltovu nemocnicu je 298 miliónov eur, pričom schválený limit je 354 miliónov.
Ďalšia fáza si však vyžiada nové peniaze. Lapuníková potvrdila, že na plné dobudovanie vrátane technológií a zariadenia potrebujú približne 250 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva už má prehľad o potrebných sumách a rokuje o ich zabezpečení so štátnym rozpočtom aj ďalšími zdrojmi.
Eurofondy a investičný dlh v zdravotníctve
Obe zástupkyne sa zhodli, že investičný dlh v zdravotníctve sa pohybuje v miliardách eur a plán obnovy ho nevyrieši. Podľa Lapuníkovej sa súčasné eurofondové obdobie končí v roku 2027 a nové rokovania sa práve začínajú.
Letovanec pripomenula, že Európska komisia pravidelne vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny. „V dokumentoch sa jasne píše, že investície do modernizácie a rekonštrukcie nemocníc majú zostať prioritou,“ uviedla.
Podľa Lapuníkovej sú veľké projekty v Martine a Banskej Bystrici pod dôsledným dohľadom Európskej komisie. Komisári chodia na kontroly, majú k dispozícii reporty a informovanosť Bruselu je dostatočná. To zvyšuje šancu, že ďalšie zdroje budú do zdravotníctva smerovať aj v budúcnosti.
Presun potrvá mesiace, ľudí je málo
Otvorenie nových nemocníc nebude znamenať okamžité presťahovanie. Lapuníková upozornila, že presun prevádzok bude prebiehať postupne a precízne. „To nie je, že večer sa zhasne a ráno sa zasvieti inde,“ povedala.
Zdravotníci musia presne poznať nové prostredie, aby vedeli bezpečne poskytovať starostlivosť. Presun preto potrvá mesiace a personál bude musieť prejsť tréningom. Problémom však zostáva nedostatok pracovníkov. „Budú chýbať. Určite,“ priznala Lapuníková a poukázala na generačnú výmenu a limity vzdelávacieho systému.
Penta Hospitals začala s prípravou personálu už vo fáze medicínskeho plánovania. Letovanec opisuje, že nemocnica v Spišskej Novej Vsi sa prepojí so starou budovou. Prevádzku spustia postupne. Skúsenosti z Michaloviec a Borov ukazujú, že nábor a rozbeh trvajú približne rok.
Nové oddelenia, ako ortopédia či gynekologicko-pôrodnícke pracovisko s konceptom rooming-in, si vyžadujú nové tímy. „Budujeme ich už dnes,“ uviedla Letovanec. Podľa nej môže moderné prostredie a medicína 21. storočia prilákať mladých zdravotníkov a pomôcť stabilizovať personál do roku 2028.
