Liek bežne používaný pri liečbe cukrovky druhého typu môže mať výrazne širší účinok, než sa doteraz predpokladalo. Dlhodobá analýza žien po menopauze ukazuje, že užívanie metformínu súvisí s nižším rizikom úmrtia pred dosiahnutím veku 90 rokov v porovnaní s iným typom liečby.
Vedci v Spojených štátoch a Nemecku analyzovali údaje z rozsiahlej americkej štúdie zameranej na ženy po menopauze, teda v období, keď vaječníky prestávajú produkovať vajíčka a výrazne klesá hladina estrogénu a progesterónu. Ide o životný úsek, ktorý kľúčový z hľadiska starnutia a chronických ochorení. Upozornil na to portál Science Alert.
Do analýzy bolo zahrnutých 438 žien s cukrovkou 2. typu. Polovica z nich užívala metformín, druhá polovica sa liečila iným antidiabetikom zo skupiny sulfonylureí. Výskumníci následne sledovali ich zdravotný stav a dĺžku života počas obdobia v priemere 14 až 15 rokov.
Výsledky ukázali výrazný rozdiel medzi oboma skupinami. U žien liečených metformínom vypočítali približne o 30 percent nižšie riziko úmrtia pred dosiahnutím veku 90 rokov v porovnaní so ženami, ktoré užívali sulfonylureu. Ide o štatistický vzťah, ktorý pretrvával aj po zohľadnení viacerých ďalších faktorov.
Prečo by mohol metformín súvisieť s dlhším životom
Metformín je liek používaný už desiatky rokov a jeho primárnym účelom je znižovanie hladiny cukru v krvi. Okrem toho je známy aj tým, že môže prispieť k úbytku hmotnosti. V posledných rokoch sa však dostáva do centra pozornosti pre svoje možné účinky proti starnutiu.
Výskum naznačuje, že metformín zasahuje do viacerých biologických procesov spojených so starnutím. Ukázalo sa, že dokáže obmedzovať poškodenie DNA a podporovať génovú aktivitu, ktorá sa spája s dlhovekosťou. Práve preto sa často označuje ako geroterapeutikum – teda liek, ktorý má potenciál spomaliť biologické starnutie organizmu.
Mohlo by vás zaujímať
Predchádzajúce štúdie zároveň poukázali na to, že metformín môže spomaliť opotrebovanie mozgu a znížiť riziko niektorých dlhodobých komplikácií, vrátane dlhodobého covidu. Tieto zistenia podporujú hypotézu, že účinky lieku presahujú samotnú reguláciu cukrovky.
Limity výskumu a potreba ďalších štúdií
Napriek sľubným výsledkom výskumníci upozorňujú na viaceré metodologické obmedzenia. Štúdia nebola randomizovanou kontrolovanou štúdiou, čo znamená, že účastníčky neboli náhodne rozdelené do skupín podľa liečby. Typ lieku im bol predpísaný na základe odborných odporúčaní, nie náhodného výberu.
V analýze zároveň chýbala placebová skupina, teda skupina žien, ktoré by neužívali žiadnu liečbu. Aj celkový počet účastníčok bol relatívne obmedzený, čo znižuje možnosť vyvodiť jednoznačné závery o príčine a následku.
Silnou stránkou štúdie je však jej dĺžka. Sledovanie trvalo viac než desaťročie, čo je obdobie, ktoré bežné randomizované kontrolované štúdie zvyčajne nedokážu pokryť. Práve dlhý časový horizont umožnil sledovať, ako liečba ovplyvňuje šancu dožiť sa veľmi vysokého veku.
Starnutie ako ovplyvniteľný proces
Výskumníci zdôrazňujú, že ich zistenia zapadajú do širšieho rámca gerovedného výskumu. Ten vychádza z predpokladu, že biologické starnutie nie je nemenný proces a že jeho spomalenie môže oddialiť alebo dokonca zabrániť vzniku viacerých ochorení súvisiacich s vekom.
Cieľom tohto smeru výskumu je identifikovať terapeutické a preventívne zásahy, ktoré dokážu znížiť poškodenie organizmu v priebehu času a udržať ľudí dlhšie zdravých.
Metformín sa v tomto kontexte javí ako jeden z najperspektívnejších kandidátov, hoci definitívne potvrdenie jeho účinku na predĺženie ľudského života si bude vyžadovať ďalšie, metodologicky prísnejšie štúdie.
Výskum bol publikovaný v odbornom časopise Journal of Gerontology: Medical Sciences.
