Zrušenie preventívneho sonografického vyšetrenia prsníkov od júla tohto roka vyvolalo na Slovensku veľké emócie, množstvo otázok a aj strach medzi ženami. Pacientky často netušia, kam môžu ísť, na čo majú nárok a prečo sa systém mení, pričom niektoré dokonca za sono zaplatili alebo im zrušili objednanú mamografiu. O tom, prečo zmena nastala, čo spôsobilo problémy a aké sú možnosti diagnostiky, hovorili v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia Dominika Kormanová z OZ Amazonky a Beata Havelková zo siete AGEL.
Zmena skríningu spôsobila chaos aj obavy žien
Kormanová hovorí, že reakcie na júlovú zmenu boli extrémne silné. „Vyvolalo to veľké emócie aj medzi našimi pacientkami. Tri mesiace sme intenzívne odpovedali na množstvo správ, väčšinou negatívnych,“ opisuje. Združenie podľa nej zmenu podporuje, pretože Slovensko sa konečne zaradilo medzi ostatné európske krajiny. „V Českej republike sa takéto sono nerobí sedem rokov. Posledný v Európe sme boli už len my,“ vysvetlila.
Problém však vidí v komunikácii smerom k ženám. Podľa nej mnohé vôbec netušia, kam môžu ísť a čo sa zmenilo. „Stretávame sa s tým, že ženy nevedia, či môžu ísť, kam môžu ísť, kde sú skríningové pracoviská, kde nájdu zoznam,“ dodala. Upozorňuje, že aj tvrdenie ministerstva na tlačovej konferencii, že do konca roka platí prechodné obdobie, sa v praxi nenaplnilo.
Silný zmätok ukazuje aj jej skúsenosť z terénu. „Stáva sa, že ženy boli objednané na sono, prišli a dali im ho zaplatiť alebo im zrušili mamografiu,“ hovorí. Dodáva, že ženy majú pocit, že štát im niečo vzal. „Roky sme im dávali sono, tak to brali ako to hlavné, čo ich má zachrániť. A teraz ste mi zobrali sono,“ citovala časté reakcie.
Chýbala jasná kampaň a vysvetlenie zmeny
Havelková dopĺňa, že medicínsky je nový model v súlade s medzinárodnými odporúčaniami. „Je to podľa medzinárodných guidelineov, medicínsky tomu niet čo vytknúť,“ hovorí. Podľa nej však mala zmena predchádzať dlhodobejšia informačná kampaň. „Keby tomu predchádzala dlhodobejšia kampaň s vysvetlením, že prečo, tak by bolo menej stresu,“ dodala.
V nemocniciach AGEL preto zaviedli možnosť konzultácie, aby sa predišlo panike. „Ak boli objednané na mamografiu a už na ňu nemali nárok, bolo im vysvetlené prečo. Ak potrebovali riešiť niečo s lekárom, bola možnosť objednať ich na ambulanciu,“ uviedla. Zdôraznila, že ak je to potrebné, žena je vyšetrená bez ohľadu na vek. „Aj keby mala 20 rokov, ak je to potrebné, tak bude vyšetrená,“ tvrdí
Mohlo by vás zaujímať
Obavy žien podľa nej vznikli aj preto, že mali pocit ohrozenia, ak si niečo nahmatajú. „Zostalo také vákuum, že strach. A čo teraz, keď si niečo nahmatám?“ vysvetlila.
Samovyšetrovanie je účinnejšie, než si ženy myslia
Mnohé ženy odmietajú spoliehať sa na samovyšetrovanie, pretože mu neveria. Havelková pripomína fakty. „Vedecké štúdie monitorujú, ako bol zachytený karcinóm, a je tam významné percento, že ženy si ho nahmatali samy,“ hovorí. Aj ženy, ktoré chodili pravidelne na mamografiu, si medzi dvoma vyšetreniami často našli nádor samovyšetrovaním.
Podľa nej je dôležité, aby si žena prsníky kontrolovala pravidelne. „Keď to robí pravidelne, zistí, že na šiesty či siedmykrát je tam niečo iné. A to iné ju má zaalarmovať,“ vysvetlila.
Kormanová potvrdzuje vlastnú skúsenosť. „Presne ja som si nahmatala hrčku sama počas sprchovania. Keby som čakala na sono ďalšie dva roky, nedopadlo by to dobre,“ hovorí. Obe odborníčky tak považujú samovyšetrovanie za nevyhnutnú súčasť prevencie, hoci ženy ho často podceňujú.
Dostupnosť diagnostiky sa líši podľa regiónov
Havelková vysvetľuje, že diagnostika je teoreticky dostupná pre všetkých. Tvrdí, že sa dá absolvovať vo všetkých častiach Slovenska, no zároveň upozorňuje na existujúce regionálne rozdiely. „Určite je lepšia dostupnosť na západnom Slovensku. Na východe sú regióny, kde je dostupnosť menšia,“ tvrdí.
Upozorňuje však, že čakacie lehoty sa v posledných rokoch skrátili. „Nie sú tam už také čakacie doby, aké si pamätáme spred pár rokov,“ uviedla. V prípade podozrenia sa diagnostika podľa nej dokáže rozbehnúť veľmi rýchlo.
Podobné rozdiely platia aj pre liečbu. Havelková opisuje, že skríningové pracoviská vznikali aj preto, aby sa ženy po náleze nestratili v systéme. „Ak žena pôjde na obyčajnú mamografiu, môže sa stať, že dostane snímku do ruky a má si hľadať špecialistu,“ povedala. Skríningové centrá majú podľa nej zabezpečiť dovyšetrenie aj presun pacientky na vyššie pracovisko.
Najhoršie pokrytý je severovýchod krajiny. „Tam naozaj tých mamografických pracovísk nie je toľko,“ povedala. Situácia sa však postupne zlepšuje. „Pribudli Michalovce, ale severovýchod ešte nie je úplne pokrytý,“ doplnila.
Prelomové novinky v diagnostike
Za najväčší pokrok posledných rokov považuje Havelková genetiku a histopatológiu. „Ak by som mala povedať len jeden pokrok, tak by som povedala histopatológiu a onkogenetiku,“ uviedla.
Vysvetľuje, že sledovanie genetických mutácií predstavuje zásadný míľnik. „Je to mutácia na géne, ktorá hovorí, že ak máte takúto mutáciu, ste vysokoriziková pacientka,“ opisuje. Pacientka podstúpi len jednoduchý krvný test, no odborníci v pozadí vykonávajú náročnú genetickú analýzu.
Pokrok nastal aj pri hodnotení samotných nádorov. „V minulosti sa diagnostikoval len histologicky. Teraz odborníci dokážu na molekulárnej úrovni určiť, aké receptory nádor má a či je hormonálne závislý,“ vysvetlila. Vďaka tomu sa liečba nastavuje individuálne.
Odborníci poskytujú tieto moderné metódy vo všetkých regiónoch Slovenska. „Ktorákoľvek žena, či býva na západe alebo na východe, má dostupnú takúto diagnostiku,“ potvrdila.
Genetické vyšetrenie pomáha aj príbuzným
Kormanová zdôrazňuje potrebu otvorenej komunikácie v rodinách. „Stretávame sa so ženami, ktoré vôbec nevedia, že sa dá spraviť genetický test,“ upozorňuje. Podľa nej je dôležité, aby na riziko upozorňovali aj všeobecní lekári či gynekológovia.
Havelková vysvetľuje, že genetika má význam najmä pri výskyte ochorenia v mladom veku. „Vtedy sa ponúkne možnosť vyšetriť rodinu, hlavne ak žena má sestru,“ uviedla. Často totiž ani rodiny nevedia, na čo príbuzní v minulosti zomreli.
Kormanová dodáva vlastnú skúsenosť. „U mňa boli pozvaní otec, mama, teta, sestra. A genetická mutácia vyšla viacerým,“ povedala. Havelková zdôrazňuje, že v takých prípadoch zohráva pravidelné sledovanie rozhodujúcu úlohu. Hovorí, že keď sa ochorenie objaví, lekári ho zachytia včas a dokážu ho účinne riešiť.
