„České zdravotníctvo je na oveľa vyššej úrovni ako slovenské, čo je dané historicky. Beriem ako našu výhodu, že sme troška pozadu, lebo máme čo zlepšovať. Máme vzor, ku ktorému sa môžeme blížiť,“ vyhlásil predseda zdravotníckeho výboru v Národnej rade SR Vladimír Baláž (Smer-SD) na konferencii Healthcare Summit 2025. Na jej realizácii participuje aj Zdravotnícky denník.

Hostia zo Slovenska i z Česka diskutovali o téme dôvery ľudí v zdravotný systém. Konštatovali, že rozdiel v dôvere medzi českým a slovenským zdravotníctvom sa prehlbuje. Kým české zdravotníctvo sa v rebríčkoch dôvery umiestňuje v prvej desiatke spomedzi 30 európskych krajín, slovenské končí v tej poslednej. Výsledok veľmi neprekvapuje, keďže Slovensku dlhodobo chýba vízia zdravotníctva. Rok 2025 na tom nič nezmenil. No prečo to tak je?

Dáta sa dajú interpretovať všelijako

Účastníci panelovej diskusie z radov politikov, štátnych kontrolórov, lekárov i pacientov sa zhodli na viacerých dôvodoch. Sú to objektívne ukazovatele ako dĺžka dožitia v zdraví či počet preventabilných úmrtí. Tiež fyzický stav nemocníc, dostupnosť starostlivosti, o ktorej hovoria rôzne prieskumy, ale aj celková politika štátu. Problémom je často aj komunikácia medzi zdravotníkmi, pacientmi a štátom.

Objektívne ukazovatele kvality zdravotníctva pravidelne hodnotí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). O jeho zisteniach sme informovali napríklad tu. Kontrolóri upozornili na nespravodlivé prerozdeľovanie zdrojov a zároveň zdôraznili, že nikto jasne nevysvetľuje, kde sa v zdravotníctve míňajú peniaze. Tiež na zlú funkčnosť DRG platobného mechanizmu.

Podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo na Healthcare Summite tiež upozornil, že tie isté dáta sa dajú zdôvodniť rôzne. Neraz sa stáva, že z troch zdravotníckych expertov ich každý interpretuje inak. Prípadne ich rôzne interpretujú robia politici podľa toho, čo sa im hodí do ich naratívu. Dvaja členovia parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž a Tomáš Szalay (SaS) s ním súhlasili.

Čo si myslia slovenskí a českí pacienti?

Baláž, ktorý je prednostom urologickej kliniky a vedúcim robotického centra v banskobystrickej Fakultnej nemocnici F.D. Roosevelta, uznal, že v slovenskom zdravotníctve je veľa problémov. „Ale zároveň sa okolo neho stále vytvára zlý dojem a vnímaná realita sa stáva realitou vo svojich dôsledkoch – teda nakoniec si veci predstavujeme horšie ako v skutočnosti sú,“ povedal. Prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth podotkol, že pacienti do zdravotníctva už vstupujú s negatívnymi emóciami a nie s pocitom, že im niekto pomôže.

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, ktorá zastrešuje pacientske organizácie na Slovensku, Mária Lévyová, podotkla, že hoci slovenskí občania platia čoraz viac na zdravotných odvodoch, dostupnosť zdravotníctva sa nezlepšuje.

Mohlo by vás zaujímať

„Máme dlhé čakačky k špecialistom, poplatky narastajú a lekári a pacienti stále čakajú na katalóg výkonov. Vláda v programovom vyhlásení uviedla, že stanoví nárok pacienta (na čo má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, poznámka red.) a cestu pacienta, ale tiež ich stále nemáme,“ hovorí.

Predseda Národnej asociácie pacientskych organizácii ČR Robert Hejzák hovorí, že českí pacienti podľa prieskumov hodnotia zdravotníctvo skôr priemerne. Najvyššiu dôveru u nich majú praktickí lekári a najnižšiu štátne inštitúcie ako ministerstvo zdravotníctva. Zväčša oceňujú technickú úroveň zdravotníctva, ale sťažujú sa na slabú dostupnosť starostlivosti, najmä v regiónoch. Aj u našich susedov sa podľa Hejzáka vynára problém skrytých poplatkov a rovnako nemajú definovaný nárok pacienta.

Peniaze sa nerozdeľujú adresne

Všeobecný lekár pre dospelých Marián Šóth pri otázke prerozdeľovania zdrojov poukázal na každoročnú neistotu a súboj medzi ambulanciami a nemocnicami. V slovenskom zdravotníctve podľa neho množstvo ľudí „úzkoprso pozerá len na svoje záujmy“. Aj medzi lekármi chýba vzájomná úcta a kooperácia.

Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar, ktorý hodnotí zdravotníctvo z analytického pohľadu, si myslí, že sa v ňom nesústredíme na celok, ale na čiastkové záležitosti.

„V zdravotníctve tolerujeme neefektívnosť, podvody, neustále oddlžovania a výdavky, ktoré si nemôžeme dovoliť,“ hovorí napríklad o skokovom plošnom zvýšení platov nemocničných lekárov po protestoch v roku 2022. Ale aj o plošnom odpúšťaní doplatkov za lieky deťom, bez ohľadu na to, koľko zarábajú ich rodičia. Podobných neadresných foriem pomoci nájdeme v našom sociálnom systéme viac.

Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko v súvislosti so mzdami lekárov hovorí, že väčšina peňazí, ktoré nemocnice dostanú z verejného zdravotného poistenia, ide práve na mzdy. Bokom tak ostávajú investície napríklad do vybavenia nemocníc alebo do liekov. Problém je aj v tom, že na výdavky v zdravotníctve sa politici a úradníci pozerajú ako na náklady, nie ako na investície.

Pozor na poplatky

Jaroslav Ivančo z NKÚ upozornil, že 1,7 miliardy zdrojov v zdravotníctve pochádza z priamych platieb pacientov. Pritom 600 až 700 miliónov z nich tvoria nelegálne poplatky. Robertovi Hejzákovi z českej asociácie pacientskych organizácií povedal: „Dajte na to v Česku pozor, keď hovoríte, že tiež sa to zvrháva.“ Základný problém na Slovensku je podľa neho ten, že peniaze míňame bez toho, aby bolo jasné, na čo idú. Robí sa to totiž cez rozličné dodatky k zmluvám, ktoré sú netransparentné.

Účastníci konferencie teda ako výzvy slovenského zdravotníctva označujú kultúru komunikácie, potrebu predvídateľnosti a plánovania, posilnenia ambulantného sektora, ale aj pesimistický pohľad ľudí a nedôveru v zdravotníctvo, ktorá súvisí aj s očakávaniami a nárokmi.