Od januára vstupuje do platnosti tretí balík konsolidačných opatrení vlády Roberta Fica (Smer-SD). Najväčší zásah pocítia zamestnanci, živnostníci aj osoby so zdravotným postihnutím, ktorým sa zvyšujú zdravotné odvody. Podľa výpočtov má samotné zvýšenie priniesť štátu 358 miliónov eur. Tie však neskončia v zdravotnom poistení, čo vyvoláva kritiku odborníkov aj opozície.
Od januára začína platiť už tretí balík konsolidačných opatrení súčasnej vlády. Vládny kabinet chce získať 2,7 miliardy eur, pričom jedným z kľúčových nástrojov je zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod. Zmeny sa dotknú klasických zamestnancov, samoplatcov aj samostatne zárobkovo činných osôb.
Podľa výpočtov má samotné zvýšenie priniesť štátu 358 miliónov eur. Nové zdroje však nepôjdu do zdravotných poisťovní, ale priamo do štátneho rozpočtu. Rezort zdravotníctva má naopak hľadať úspory. V minulosti pritom posledné zvýšenie odvodov prinieslo sektoru navyše 357 miliónov eur, ktoré mali pomôcť stabilizovať financovanie.
Koľko si priplatia zamestnanci a živnostníci
Pracujúci zamestnanci budú po novom odvádzať z hrubej mzdy päť percent namiesto doterajších štyroch percent. Zmeny zasiahnu aj zdravotne postihnuté osoby, ktoré budú platiť 2,5 percenta. Firmy pritom naďalej odvádzajú za každého zamestnanca 11 percent.
Zvýšenie odvodov bude mať okamžitý vplyv aj na čisté príjmy. Pri hrubej mzde 1 200 eur by v januári bez konsolidačných opatrení dostal zamestnanec vyše 936 eur, avšak po zvýšení odvodov zostane čistá mzda približne na úrovni 926 eur. Odvody sa pritom zvyšovali už minulý rok, keď odborníci upozorňovali, že Slovensko má dlhodobo jedno z najvyšších odvodových zaťažení v regióne.
Väčšie odvodové zaťaženie pocítia aj živnostníci. Ich sadzba zdravotných odvodov stúpne z 15 na 16 percent. Osoby so zdravotným postihnutím budú naďalej platiť polovičnú sadzbu, ktorá sa však zvyšuje zo 7,5 na 8 percent.
Mohlo by vás zaujímať
Tieto zmeny sa okamžite premietnu do nákladov živnostníkov, pričom až 80 percent z nich odvádza len minimálne odvody. Živnostníci by od januára platili 114,30 eura mesačne, no po zavedení zmien zaplatia 121,92 eura. Živnostníci so zdravotným postihnutím po novom uhradia 60,96 eur.
Platby za poistencov štátu a pripoistenie
Častým príkladom financovania zdravotníctva sa stáva Česká republika, kde je model považovaný za stabilnejší a udržateľnejší. Pre porovnanie, v Českej republike je zdravotné poistenie nastavené na úrovni 13,5 percenta hrubej mzdy, pričom zamestnanec platí 4,5 percenta a zamestnávateľ deväť percent.
Česko je na tom lepšie aj z pohľadu platieb za poistencov štátu. Opozícia navyše upozornila, že rozpočet na zdravotníctvo už nemôže počítať s fixným percentom za poistencov štátu. Doteraz to bolo päť percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, po novom pôjde len o dofinancovanie sektora cez poistencov štátu podľa potreby systému. Suma pre budúci rok je na úrovni 2,05 miliardy eur.
To podľa opozície v praxi znamená, že na zdravotnú starostlivosť sa budú skladať predovšetkým ekonomicky aktívne osoby (77 % všetkých zdrojov bude od ekonomicky aktívnych osôb).
Viac peňazí do zdravotníctva by podľa niektorých návrhov mohlo priniesť aj zavedenie pripoistenia. To v niektorých krajinách kryje špecifickú starostlivosť, zrýchľuje prístup k liečbe a rozširuje výber poskytovateľov. V súčasnom právnom rámci by si občania mohli pripoistiť častejšie preventívne prehliadky alebo rozšírené vyšetrenia v špecializovaných odboroch.
