Skríning, ktorý je súčasťou prevencie a včasného záchytu, je najúčinnejší nástroj pri znižovaní úmrtnosti na rakovinu. Účasť na prevencii a na skríningoch je však nízka. Okrem toho Slovensko dlhodobo zaostáva v tom, aby boli tieto opatrenia efektívne a systematické.
Už v roku 2021 vstúpila do platnosti legislatíva, ktorá počíta s Národným skríningovým registrom. Ten ale stále nefunguje. Odborníci nemajú k dispozícii komplexné dáta, na základe ktorých by nastavovali preventívne skríningové programy či vyhodnocovali ich účinnosť. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) na to upozornil už vo februári tohto roka a odvtedy sa situácia veľmi nezmenila.
NKÚ navrhol parlamentnému zdravotníckemu výboru zaviazať ministerstvo zdravotníctva, aby mu predložilo akčný plán využívania Národného skríningového registra. Tiež vybudovania strategického Národného onkologického skríningového centra s jednoznačným legislatívnym ukotvením a kompetenciami.
Vznikne Národné skríningové centrum?
Ministerstvo zdravotníctva by podľa národných kontrolórov malo každoročne vyhodnotiť jednotlivé programy preventívnych prehliadok. Potom porovnať ich počet s počtom novozachytených karcinómov a výškou nákladov. NKÚ pre Zdravotnícky denník uviedol, že ministerstvo nemalo žiadne námietky voči pravdivosti, úplnosti ani preukázateľnosti kontrolných zistení. Zástupcovia úradu však tvrdia, že nemajú aktuálne údaje a informácie o vývoji situácie v oblasti skríningových programov. Skríningom sme sa komplexnejšie venovali v tomto článku.
Na základe odporúčania NKÚ schválila Komisia pri Monitorovacom výbore pre Program Slovensko 2021 – 2027 zámer vybudovať Národné skríningové centrum. Úlohou projektu skríningového registra a centra je zlepšiť koordináciu a riadenie skríningových programov, vrátane ich vyhodnocovania. Pri tom má spolupracovať s Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI). Kompetencie Národného skríningového centra ale legislatíva stanoví najneskôr až do 31. decembra 2029.
Čo všetko musí mať skríning?
Samotné ministerstvo zdravotníctva v projektovom zámere konštatuje, že na Slovensku nemá skríning onkologických chorôb jednotnú podobu. Kombinuje sa organizovaná a oportúnna forma. Zdravotné poisťovne organizovane pozývajú vybrané skupiny na skríning. Oportúnna forma má podobu preventívnych prehliadok a v súčasnosti prevažuje. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je ale oportúnny skríning považovaný za medicínsky i finančne málo efektívny. Organizovaný skríning si zase vyžaduje kontinuálnu politickú i finančnú podporu a riadenie z národnej úrovne.
Rezort uviedol, že skríning treba integrovať do systému zdravotnej starostlivosti. Musí ho akceptovať cieľová populácia aj všetky zainteresované subjekty, ktoré sa na ňom podieľajú. Avšak na Slovensku podľa projektového zámeru doposiaľ neexistuje funkčný, komplexne orientovaný orgán alebo inštitúcia, ktorá by sa plne venovala organizovaniu národných preventívnych a skríningových programov, ich riadeniu a vyhodnocovaniu. Na to potrebuje legislatívne zázemie aj kapacity – ľudské zdroje a financie.
Mohlo by vás zaujímať
Práve preto ministerstvo v rámci národného projektu plánuje zriadiť Národné skríningové centrum. Celkové oprávnené výdavky projektu určilo na vyše 6 miliónov eur. Zámer projektu zverejnili na webe ministerstva zdravotníctva s dátumom schválenia 20. marca 2025. Ministerstvo ako sprostredkovateľský orgán pre Program Slovensko vyhlásilo 21. júla výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Projekt sa má realizovať dva roky.
Efekty verzus prostriedky
„Organizovaný skríning považujeme za spôsob ako vieme principiálne zlepšiť prístup znevýhodnených skupín. (…) Členské štáty Európskej únie sa vyzývajú, aby realizovali kvalitné programy populačného skríningu. Pritom toto odporúčanie zásadne prispelo k zlepšeniu skríningu rakoviny a zaručilo prístup k organizovaným skríningom veľkej väčšine osôb v cieľových vekových skupinách zo všetkých sociálno-ekonomických skupín a na celom území,“ konštatovalo ministerstvo zdravotníctva v zámere. Na otázku o stave prípravy skríningového registra však nereagovalo.
Odbornými partnermi šesťmiliónového národného projektu skríningového registra a programu sú Národný onkologický ústav, Národný onkologický inštitút a NCZI. „Plnenie opatrenia je v stave realizácie,“ uviedol stručne kontrolný úrad.
„Na zabezpečenie finančných prostriedkov pre mimovládne organizácie, ktoré sa podieľajú na onkologických skríningoch podľa aktivít Akčného plánu Národného onkologického programu SR ministerstvo zdravotníctva oficiálne požiadalo o vyčlenenie finančných prostriedkov na roky 2026 až 2030,“ doplnil. Tie majú byť vyčlenené v rámci dokumentácie k pripravovanej tvorbe štátneho rozpočtu na roky 2026 – 2028.
Skríning v Česku
Ako vzorový príklad NKÚ dáva Česko, kde existuje Národní screeningové centrum. Funguje pod hlavičkou Ústavu zdravotnických informací a statistiky (ÚZIS) a svojou činnosťou naplňuje stratégie, ku ktorým sa krajina zaviazala.
Aktuálna je stratégia Zdraví 2030. Zameriava sa na primárnu prevenciu, teda predchádzanie vzniku chorôb aj sekundárnu prevenciu, teda ich včasný záchyt. Rôznymi opatreniami sa snaží zvyšovať zdravotnú gramotnosť občanov Česka a ich zodpovednosť za vlastné zdravie. Ďalšou stratégiou je Národní onkologický plán České republiky do roku 2030, ktorého špecifickým cieľom je zvýšiť efektivitu včasného záchytu nádorov. Národní skríningové centrum realizuje populačné skríningové programy.
Skríningové centrum informovalo, že tretina Čechov sa onkologického skríningu obáva. Najčastejšie kvôli strachu z výsledkov, stresu z vyšetrenia alebo hanbe. Skríningových vyšetrení sa zúčastňuje 60 cieľovej populácie. Na Slovensku sú pohnútky ľudí podobné, ale s tým rozdielom, že na skríningy nechodí oveľa viac ľudí. V niektorých prípadoch až dve tretiny.
V Česku centrum aktuálne realizuje kampaň „Ukaž rakovině záda“, ktorá ukazuje, že prevencia nie je strašiak, ale príležitosť postarať sa o vlastné zdravie. České zdravotníctvo ponúka široké spektrum preventívnych programov plne hradených z verejného zdravotného poistenia a patrí medzi európske špičky v prevencii. „Tieto programy sú pravidelne vyhodnocované a hľadajú sa cesty, ako ich zlepšovať. Každopádne bez dostatočnej účasti klientov nemôžu plniť svoj účel,“ potvrdzuje riaditeľ ÚZIS ČR Ladislav Dušek.
Čo spôsobujú chýbajúce dáta?
Má zmysel na Slovensku zavádzať nové skríningy, keď zatiaľ nefunguje register, ktorý by ich poriadne evidoval? NKÚ na otázku zareagoval, že nemá kompetenciu posudzovať medicínsku efektívnosť. „Môže sa vyjadriť výlučne k nedostatkom zisteným v rámci kontroly, pričom poukázal na potrebu plného využívania Národného skríningového registra ako kľúčového nástroja na hodnotenie účinnosti skríningových programov,“ informovala hovorkyňa kontrolného úradu Daniela Bolech Dobáková.
V tej súvislosti upozornila na riziko, že absentujúce dáta môžu mať negatívny vplyv na tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky. Zavádzanie skríningov vyplýva z legislatívnych záväzkov Slovenskej republiky aj z odporúčaní EÚ a medzinárodných štúdií. Európsky plán boja proti rakovine a odporúčanie Rady EÚ z roku 2022 stanovujú cieľ zabezpečiť prístup k organizovaným skríningom pre najčastejšie druhy rakoviny. Majú ambíciu rozšíriť ich na ďalšie diagnózy.
Kam dávať peniaze?
V septembri nadobudla účinnosť vyhláška, ktorá mení vekové intervaly a typy vyšetrení pre jednotlivé skríningy. Ministerstva zdravotníctva tvrdí, že zmeny majú zabezpečiť rovnosť, kvalitu aj efektivitu.
Treba sa zamerať na podporu obyvateľov, aby mali zodpovednosť za svoje zdravie. Podľa Správy o výsledku kontroly NKÚ by to zvýšilo efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov v zdravotníctve. Najvyšší kontrolný úrad odporúča posilniť úlohu Úradu verejného zdravotníctva SR. Ten má realizovať národné programy v poradniach zdravia, podporiť programy zdravého životného štýlu a zabezpečiť osvetu už od predškolského veku. Tiež pre dospelú populáciu.
„Rezort zdravotníctva ako garant zdravotnej politiky nemá v rámci svojich kompetencií dosah na opatrenia, akými sú napríklad daňové stimuly pri spotrebe tabaku, alkoholu, nezdravých potravín, označovanie zdraviu prospešných potravín či upozornenia na škodlivé potraviny. Z tohto dôvodu treba vnímať prevenciu ako multidisciplinárnu tému založenú na princípe zdravie vo všetkých politikách, ktorý v Slovenskej republike zatiaľ nie je dostatočne uplatňovaný,“ poznamenali kontrolóri. Bez vzájomnej podpory a užšej spolupráce rezortu zdravotníctva s ďalšími zainteresovanými subjektami a orgánmi podľa nich nebude možné splniť kľúčové ukazovatele v oblasti prevencie a podpory zdravia.
„Z údajov Eurostatu vyplýva, že v rokoch 2017 až 2022 dalo Slovensko na prevenciu v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky najmenej. V priemere iba 1,21 percenta z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Najvyššia suma bolo vykázaná v roku 2022, a to 173 miliónov eur,“ priblížil šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.
