Veľká reforma skríningu rakoviny má ambiciózne ciele, ale dokáže naozaj zabezpečiť efektívnosť a zachraňovať životy? Môže naraziť na nerovnomerné rozmiestnenie skríningových pracovísk, nefunkčnú evidenciu výsledkov skríningu a predovšetkým na nízku účasť ľudí.
Problematické zmeny v tele, ktoré môžu viesť k vzniku rakoviny, je kľúčové zachytiť včas. Teda vtedy, keď sa problém ešte dá pomerne ľahko odstrániť a rakovina sa nerozvinula. Prípadne v skorom štádiu, kým sa dá dobre liečiť. Aj preto sa na Slovensku chystá rozsiahla reforma onkologických skríningových programov, ktorá má zásadne zlepšiť včasné odhaľovanie rakoviny. Experti sa v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia zhodli, že ak sa podarí zvýšiť účasť na skríningoch úroveň vyspelých krajín, úmrtnosť na onkologické ochorenia môže klesnúť až o štvrtinu. Ako to však dosiahnuť?
Meškajúca vyhláška
Nová skríningová vyhláška (informovali sme o nej v tomto článku) z dielne ministerstva zdravotníctva mala byť účinná od 1. septembra tohto roka s výnimkou dvoch paragrafov, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026. Ministerstvo zdravotníctva však pre Zdravotnícky denník reagovalo, že k vyhláške stále vyhodnocuje pripomienkové konanie. Zatiaľ sa teda v praxi neuplatňuje. Pritom sa určite dotkne rôznych predpisov a usmernení upravujúcich pravidlá skríningu.
Konkrétne má nová vyhláška stanoviť jasné pravidlá organizovaného skríningu, zjednotiť požiadavky na pracoviská a zdravotníkov, ktorí sa na skríningoch podieľajú, ako aj zabezpečiť spravodlivý a odborný prístup ku všetkým pacientom v cieľovej populácii. Organizovane sa na Slovensku vykonávajú skríningy rakoviny prsníka, krčka maternice a rakoviny hrubého čreva a konečníka (kolorektálneho karcinómu). V roku 2025 spustili prvú pilotnú fázu skríningov rakoviny pľúc a prostaty.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa však na skríningoch dlhodobo nezúčastňuje ani polovica pozvaných občanov. Aj preto je problém rakovinu zachytiť včas.
Je kam ísť na skríning?
Národný onkologický inštitút (NOI) koordinuje a monitoruje organizované onkologické skríningové programy. Pripravuje štandardizované postupy pre kvalitu, vykazovanie a certifikáciu pracovísk, ktoré sú pravidelne aktualizované a garantované ministerstvom zdravotníctva. Pýtali sme sa, či sú tieto pracoviská rozmiestnené po Slovensku tak, aby sa na preventívne vyšetrenie mohol dostať každý, kto má záujem. Z rezortu odpovedali, že preventívne vyšetrenia sa realizujú aj v ambulanciách všeobecných lekárov, gynekológov či gastroenterológov, ktorí spolupracujú v rámci národných programov. Tým sa podľa ministerstva zvyšuje dostupnosť prevencie pre širokú verejnosť.
Odkázali nás na ročenku NOI za rok 2024 o stave onkologických skríningov, ktorá však hovorí niečo iné. K 31. decembru 2024 pôsobilo na Slovensku 24 preverených skríningových mamografických pracovísk. No napríklad v celom Košickom kraji bolo podľa ročenky len jedno takéto pracovisko. Je to Mamodiagnostické centrum v Nemocnici Agel v Košiciach-Šaci.
Mohlo by vás zaujímať

Organizovaný mamografický skríning podľa NOI na Slovensku minulý rok zachytil 302 prípadov karcinómu prsníka, čo zodpovedá približne piatim prípadom na tisíc vyšetrených žien.
Problémy a výzvy
Národný onkologický inštitút identifikoval aj hlavné výzvy v skríningu. Čo sa týka spomínaného karcinómu prsníka, pracovná skupina pre skríning na základe medicínskych dôkazov navrhla nielen zmenu vo veku cieľovej populácie, ale tiež navrhla odstrániť ultrasonografiu (USG) prsníkov v rámci prevencie. Toto vyšetrenie je totiž u bezpríznakových nerizikových žien medicínsky nadbytočné.
Ďalšie výzvy sa týkajú kvality skríningovej mamografie či motivácie nových pracovísk pre ich zaradenie do skríningového procesu. Existujúce pracoviská sú dlhodobo podhodnotené. Výzvou je preto, aby zdravotné poisťovne výkony adekvátne finančne oceňovali.
V skríningu karcinómu krčka maternice boli problémy s vykazovaním zdravotných výkonov a diagnóz do zdravotných poisťovní. Tie treba zabezpečiť nielen kvôli adekvátnym úhradám, ale predovšetkým kvôli validácii a hodnoteniu skríningového programu. Výzvou je aj správne zaviesť zmeny vo vekových rozpätiach kvalifikovaných na cytologické vyšetrenie alebo HPV DNA test. O týchto zmenách sme tiež informovali v predošlom článku. Ženám nad 35 rokov treba zabezpečiť dostatok informácií, ktoré ich utvrdia o správnosti nového prístupu, teda využívaní HPV DNA testu. Odborníci NOI sa venujú edukácii laickej aj odbornej verejnosti na konferenciách a tiež podporujú osvetové aktivity s cieľom zvýšiť zdravotné vedomostné a zručnosti populácie.
Hlavné výzvy pre skríning kolorektálneho karcinómu podľa NOI súvisia s pozývaním na skríning, s tým, nakoľko má význam zasielať test na skryté krvácanie v stolici spolu s pozvánkou, s unifikáciou a vyhodnocovaním testov. Treba zvýšiť dostupnosť kolonoskopie v niektorých krajoch a tým skrátiť čakacie lehoty. Taktiež zvyšovať povedomie o tomto type rakoviny s dôrazom na jeho vysokú preventabilitu prostredníctvom absolvovania skríningového testu a skríningovej kolonoskopie.
Čo sa týka skríningu rakoviny pľúc a prostaty, hlavné bude zabezpečiť osvetu ľudí a schváliť právne predpisy, ktoré stanovia podrobnosti o vykonávaní skríningov. Ďalším problémom je dlho pripravovaný, no stále chýbajúci skríningový register. Budeme sa mu venovať v samostatnom článku.
Ako dostať na skríningy viac ľudí?
Ministerstvo zdravotníctva predtým uviedlo, že od reformy skríningov očakáva zníženie úmrtnosti na onkologické ochorenia o 20 až 25 percent. Riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová Trautenberger v podcaste Perspektívy zdravia potvrdila, že tento cieľ je realistický, ak sa podarí zvýšiť účasť populácie na skríningoch. „Skúsenosti z krajín, kde účasť presahuje 70 percent, ukazujú, že úmrtnosť môže klesnúť aj o štvrtinu. Pri rakovine prsníka sa dokonca dosiahlo zníženie úmrtnosti až o 30 percent,“ uviedla.
Ministerstvo ale pre Zdravotnícky denník konštatovalo, že samotná vyhláška nemá potenciál ani ambíciu zvýšiť účasť na skríningu. Prináša pravidlá organizácie najmä pre poskytovateľov starostlivosti.
Zvýšiť účasť na skríningoch a teda aj ich efektivitu a záchyt rakoviny podľa rezortu zdravotníctva môžu cielené osvetové kampane a vzdelávanie verejnosti. Tie zvyšujú informovanosť o význame skríningu a odstraňujú obavy či mýty. Pomáhajú aj priame pozvánky na skríning, ktoré zvyšujú mieru odozvy a tiež zapojenie komunitných lídrov a organizácií. Vďaka tomu dokážu lepšie osloviť znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Kľúčová je aj dostupnosť skríningov a rozšírenie prístupu k nim.
Viac informácií o skríningových vyšetreniach, praktické informácie pre ľudí a odpovede na časté otázky nájdete na webe Onkokontrola.
Ako pomáha umelá inteligencia?
Jana Trautenberger Ricová spolu s Ivanom Uhliarikom z Asociácie medicínskej diagnostiky v podcaste tiež upozornili, že reforma prinesie aj nové postupy, digitalizáciu a využívanie umelej inteligencie v skríningoch. Ministerstvo zdravotníctva a NOI sa momentálne zapájajú do projektu EU CanScreen, v rámci ktorého si Slovensko vymieňa skúsenosti s inými európskymi krajinami.

Uhliarik zdôraznil, že umelá inteligencia (AI) dokáže znížiť riziko chybnej diagnostiky takmer na nulu. „Je to ako druhé oko lekára,“ tvrdí. Zároveň sa zvýši úspešnosť liečby a efektívnejšie využijú financie. Patologička Henrieta Šidlová vysvetlila, že AI dokáže zachrániť viac pacientov. Najmä tých v začínajúcom štádiu ochorenia. Umelá inteligencia v cytológii minimalizuje falošne negatívne výsledky, pri genetickej analýze skracuje čas a pri kolonoskopiách dokáže upozorniť vyšetrujúceho lekára aj na nález, ktorý by mohol voľným okom prehliadnuť.
Onkológ Štefan Korec vysvetlil, že kým človek vníma obrázok ako taký, AI je citlivejšia a vníma obrázok rozdelený na pixely. Aj v rámci biopsií AI výrazne znižuje možnosť ich nepresného vyhodnotenia oproti tomu, keď to robia patológovia.
Michal Sekula z medzinárodnej IT spoločnosti Eviden povedal, že štúdia z roku 2020 ukázala, že úspešnosť AI pri diagnostike nádorov na röntgenových snímkach bola 88 percent, pričom rádiológovia dokázali zachytiť iba 75 percent.