Dofinancovanie nemocníc v praxi? Stráca sa tým transparentnosť vo financovaní. V podcaste Perspektívy zdravia to povedal generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultán. Narážal tým na dodatočné peniaze, ktorými sa vláda snaží vyriešiť zadlženosť niektorých štátnych nemocníc. Podľa jeho slov by sa tieto zdroje mali stať súčasťou úhrad v programovej vyhláške. Tak by sa pomocou zmluv so zdravotnými poisťovňami dostali do všetkých nemocníc – štátnych, súkromných či napríklad župných. Zdravotnícky analytik pripomína, že dofinancovanie nemocníc už vo vyhláške figuruje. Čo by sa však muselo zmeniť, aby mohli cez poisťovne tiecť do všetkých nemocníc?
Kultán z Dôvery v podcaste kritizoval systém bočných dotácií a oddlžovania štátnych nemocníc. „Je nešťastím, že nemocnice dostávajú ďalšie platby mimo systému zdravotného poistenia. Ak započítame všetky dotácie a odpúšťania dlhov, štátne nemocnice dostávajú za rovnakú produkciu viac,“ povedal.
Podľa neho musia všetky financie prechádzať cez zdravotné poisťovne. „Nemalo by byť desať či pätnásť vybraných nemocníc, ktoré dostávajú dodatočné peniaze bokom. Takto sa stráca transparentnosť,“ zdôraznil.
Dofinancovanie nemocníc nahradilo oddlžovanie
Zdravotnícky analytik Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) upozorňuje, že dlhy štátnych nemocníc sa v minulosti riešili pravidelným oddlžovaním. Ešte vlani sa však postup zmenil.
„Dofinancovanie ústavných zariadení sa objavilo ako samostatný pojem v roku 2024. Bola to najmä reakcia na tlak Európskej únie (EÚ) pre pridlhú splatnosť dlhov štátnych nemocníc voči dodávateľom. Dofinancovanie v rozpočte má tvorbu dlhu predbiehať tým, že vybraným nemocniciam poskytne peniaze nad rámec bežných nákladov,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník.
Bežnými nákladmi sú výdavky minulého roka, ktoré sú upravené o rastové položky ako mzdy, energie a podobne. „Dofinancovanie nemocníc má slúžiť na pokrytie krytickej infraštruktúry a vzdelávania, vedy a výskumu. Aspoň to je zdôvodnenie ministerstva. Avšak ako prišli ku konkrétnej sume dofinancovania 191 miliónov eur, či táto suma vychádza zo skutočného nápočtu nákladov na tieto činnosti, alebo je to len spätné zdôvodnenie sumy, ktorá vznikla ako potreba na vyrovnanie účtovníctva dotknutých nemocníc, vedia len oni,“ pripomína Vlachynský.
Mohlo by vás zaujímať
Peniaze sa môžu rozložiť v úhradách
Bude táto suma súčasťou samotných úhrad namiesto špecifickej kolónky na dofinancovanie? Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) na to zatiaľ neodpovedá. „Otázka spôsobu úpravy programovej vyhlášky na rok 2026 je v súčasnosti predmetom diskusií so zainteresovanými subjektmi,“ uvádza komunikačné oddelenie rezortu pre Zdravotnícky denník. Vydanie vyhlášky sa pritom očakáva do konca roka.
Podľa analytika sa pritom dajú peniaze na dofinancovanie čiastočne rozložiť na úhrady. „Takzvaná kritická infraštruktúra by sa musela stanoviť ako nevyhnutná súčasť minimálnej siete a poisťovne by ju museli nakúpiť. Je to systémovejšie, ale zložitejšie. Napísať číslo do rozpočtu je politicky aj technicky jednoduchšie,“ vysvetľuje Vlachynský.
Ako však dodáva, v prípade vzdelávania je to väčší otáznik. „Úlohou zdravotných poisťovní je nakupovať zdravotnú starostlivosť, nie financovať vzdelávací systém Slovenskej republiky. Na druhej strane, úlohou poskytovateľov je aj získavať a pripravovať nových zamestnancov. V ideálnom svete by časť nákladov na vzdelávanie hradil nemocniciam vzdelávací systém, čiastočne by to mali byť interné náklady zamestnávateľa, ktoré by si zohľadňoval v cene svojich služieb voči poisťovni,“ uvádza.
Riaditeľ sekcie zdravotného poistenia v Union zdravotnej poisťovni Jozef Koma však v podcaste upozornil, že niektoré nemocnice majú oprávnené dôvody žiadať vyššie úhrady aj kvôli vzdelávaniu medikov.
Dlhy nemocníc sa musia riešiť inak
Vlachynský však pripomenul, že ešte v programovej vyhláške pre rok 2024 sa počítalo aj s tým, že dofinancovanie sa doplní aj ďalšími krokmi a opatreniami. „Konkrétne bolo menovaných päť opatrení – centralizácia riadenia a obstarávania, mesačný controlling štátnych nemocníc, hĺbkové finančné a personálne kontroly, preverenie personálnych normatívov vo vzťahu k produkcii, a posilnenie zastúpenia v dozorných orgánoch štátnych nemocníc. Aj dohoda so štrajkujúcimi odborármi z konca vlaňajška hovorila o vykonaní komplexného auditu v štátnych nemocniciach,“ pripomína.
Analytik z INESS pritom naznačuje, že po tak dlhom čase už sa mal zverejniť odpočet vykonania týchto opatrení spolu s príslušnými analýzami. „Práve tie mali podoprieť účelnosť a efektivitu dofinancovania štátnych nemocníc. Verím, že sa takéhoto materiálu čoskoro dočkáme,“ dodáva.
Šaško ešte v decembri 2024 dostal úlohu pripraviť plán na zvýšenie efektívnosti štátnych nemocníc. Po necelom roku ho predložil vláde prvý novembrový týždeň tohto roka. Obsahuje síce konkrétne opatrenia, ale chýba napríklad audit či analýza. Schválený zoznam však obsahuje aj kroky, ktoré majú skrotiť dlh štátnych nemocníc v sume 800 miliónov eur. Ministerstvo chce, aby ho nemocnice platili pomocou splátkového kalendára. Poskytovatelia sa tiež môžu dohodnúť na odklade platby a novom termíne splatnosti.
