Diagnóza rakoviny prsníka prináša ženám nielen zásadné zdravotné a psychické výzvy, ale aj výrazné finančné dopady. Pacientky často zostávajú mesiace bez príjmu, potrebujú podporu okolia, hľadajú psychologickú pomoc a prechádzajú náročnými zmenami vzhľadu, ktoré vidí celé okolie. O osobných skúsenostiach, dopadoch liečby a aj o tom, ako sa rakovina prsníka prejavuje u mužov, hovorili v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia Dominika Kormanová z OZ Amazonky a Beata Havelková zo siete AGEL.
Mesiace bez príjmu a záťaž pre rodinu
Kormanová opisuje, že po odchode z práce a nástupe na PN zažila obdobie, ktoré bolo finančne veľmi náročné. „Bolo také hluché obdobie dvoch – troch mesiacov, kým sa všetko administratívne sprocesovalo,“ hovorí. Počas vybavovania PN aj žiadosti o invalidný dôchodok zostala úplne bez príjmu. „Bola som dva a pol mesiaca úplne bez príjmu. Toto bola prvá finančná záťaž na moju rodinu,“ dodala.
Počas liečby je príjem znížený aj naďalej a pacientky fungujú najmä s podporou sociálneho systému. „Keď je žena v liečbe alebo po nej, je na PN, má invalidný dôchodok, ale celkovo sú náklady zvýšené. Vypadne väčšina príjmu,“ vysvetľuje.
Havelková dopĺňa, že okrem financií zohráva zásadnú úlohu aj opora blízkych. „Je strašne dôležité, aby mal onkologický pacient niekoho, o koho sa vie oprieť,“ hovorí. Podľa nej to nemusí byť partner – môže ísť o priateľa, súrodenca či rodiča. Spomína aj vlastnú skúsenosť, keď bola pre kamarátku neformálnym psychologickým oporným bodom. „Veci, ktoré nedokázala povedať pred partnerom alebo deťmi, potrebovala vyventilovať,“ opisuje.
Psychická záťaž pokračuje aj po liečbe
Kormanová upozorňuje, že psychická záťaž pretrváva aj po ukončení liečby. „Je to obrovská záťaž, častokrát ešte väčšia v období po liečbe, keď je tam obrovský strach, či sa to vráti,“ vysvetľuje. Ženy podľa nej bojujú s otázkou, ako sa zaradiť späť do bežného života a s pocitom, že na sebe nesú „nálepku“.
Pripomína však, že väčšina nemocníc má psychológov a psychiatrov, o ktorých pacientky často ani nevedia. „Je dôležité, aby nemocnice pacientkam ponúkli tú možnosť, lebo obdobie liečby aj po nej je veľmi náročné,“ dodáva.
Mohlo by vás zaujímať
Havelková zdôrazňuje, že stres sa vracia pri každej kontrole. „Aj keď je po piatich rokoch, deň, keď dostane výsledky, je pre ňu stresujúci,“ hovorí. Podľa nej je preto kľúčové, aby pacientka mala podporu a nebála sa vyhľadať odbornú pomoc.
Život s rakovinou prsníka
Kormanová opisuje, že najťažšie obdobie pri liečbe pre ňu nebol zákrok, ale strata vlasov. „Keď som po operácii prišla o prsníky, vedela som to pred spoločnosťou skryť. Ale keď vypadnú vlasy, tak to všetci vidia,“ vysvetľuje.
Zdôrazňuje, že pacientka spočiatku nemusí fyzicky cítiť chorobu, no náročná chemoterapia zmení viditeľné znaky. „Strata vlasov bola extrémne náročné obdobie. Bávala som sa toho viac ako všetkého ostatného,“ priznala. Postupne si však zvykla. „Po mesiaci som si zvykla, že vlasy nemám. Parochňu som vôbec nenosila, príjemné bolo nosiť šatku,“ hovorí a dodáva, že po chemoterapii vlasy začali rásť veľmi rýchlo.
Okoliu však zmeny nie vždy chápe. Kormanová opisuje extrémne nepríjemnú situáciu z potravín. „Niekto na mňa kričal, nech vypadnem z jeho mesta, lebo si myslel, že mám iné vierovyznanie,“ spomína. Dodáva, že reakcie ľudí sú rôzne – od nepríjemných až po dojímavo podporujúce. „Kamarátky mi prišli poupratovať byt a to bola najväčšia pomoc,“ hovorí.
Podľa nej však treba chápať aj neistotu okolia. „Nie každý vie reagovať vhodne. Treba počúvať a podať pomocnú ruku,“ uzatvára.
Rakovina prsníka u mužov je často agresívnejšia
Havelková pripomína, že rakovina prsníka sa môže objaviť aj u mužov. „Asi jedno percento sú muži,“ hovorí. Problémom je podľa nej najmä to, že muži nález bagatelizujú. „Je presvedčený, že on nemôže mať karcinóm prsníka,“ vysvetľuje. Často preto prichádzajú neskoro. „Drvivej väčšine ide o agresívnejšiu formu a sú podchytení až neskôr,“ hovorí.
Na otázku, prečo je nádory u mužov agresívnejší, nemá medicína jednoznačnú odpoveď. „Neexistuje jedna teória, ale tie typy rastú rýchlejšie,“ uvádza Havelková. Dodáva, že agresívne formy sa vyskytujú aj u žien, no percentuálne je situácia u mužov iná.
Diagnostický postup sa však od žien výrazne nelíši. „Tá diagnostika ide veľmi podobne,“ hovorí. Rozdiely sú skôr v biologických parametroch nádorov. „Podtyp nádoru je trošičku iný,“ vysvetľuje. Chirurgická liečba aj rádioterapia sú rovnaké.
Muži by však nemali váhať s návštevou lekára. „Ide za všeobecným lekárom, ktorý ho posiela na onkológiu,“ hovorí Havelková. Mamografia sa u mužov používa menej, preferuje sa magnetická rezonancia. „Aj žena s nálezom sa dodiagnostikuje magnetickou rezonanciou,“ dodáva. Biopsia následne potvrdí, o aký typ nádoru ide.
