Zdravotnícke systémy v Európe prijímajú umelú inteligenciu bezprecedentnou rýchlosťou. Základná právna a etická infraštruktúra potrebná na ochranu pacientov, zdravotníkov a verejnej dôvery však stále chýba. To je hlavné varovanie správ Regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu (WHO Europe), ktoré prinášajú aktuálny obraz o tom, ako 50 krajín zavádza a riadi AI v zdravotníctve.
Zistenia zo zisťovania AI for Health 2024–25 prichádzajú v čase, keď nemocnice, ministerstvá aj verejné poisťovne v európskom regióne zavádzajú nástroje na diagnostiku, triedenie pacientov, populačné sledovanie či komunikáciu s pacientom. No kým AI preniká až na klinickú úroveň, riadenie primerané jej rizikám zostáva roztrieštené a v mnohých prípadoch úplne chýba.
„Umelá inteligencia je už realitou pre milióny zdravotníkov a pacientov,“ uviedol Hans Henri P. Kluge, regionálny riaditeľ WHO pre Európu. „Bez jasných stratégií, ochrany súkromia, právnych mantinelov a investícií do vzdelávania v oblasti AI riskujeme prehlbovanie nerovností namiesto ich znižovania.“
Špecifické stratégie pre AI v zdravotníctve sú zriedkavé
Správy odhaľujú výrazný nesúlad medzi rýchlosťou zavádzania a pripravenosťou štátov. Iba štyri krajiny, teda osem percent, majú vlastnú národnú stratégiu AI pre zdravotníctvo. Ďalších sedem ju ešte len pripravuje. Medzitým takmer dve tretiny krajín už používajú AI pri diagnostike a polovica nasadila chatboty pre komunikáciu s pacientmi. Tento nerovnomerný obraz ukazuje, že kým Estónsko, Fínsko a Španielsko budujú jednotné dátové platformy, vzdelávacie programy a systémy pripravené na AI, iným krajinám chýbajú základné inštitucionálne kapacity.
„Stojíme na križovatke,“ povedala Natasha Azzopardi-Muscat, riaditeľka pre zdravotné systémy WHO/Europe. „Buď budeme AI využívať na zlepšenie zdravia a pohody ľudí, zníženie záťaže unavených zdravotníkov a na zníženie nákladov v zdravotníctve, alebo môže ohroziť bezpečnosť pacientov, narušiť ich súkromie a prehĺbiť nerovnosti v poskytovanej starostlivosti. Výber je na nás.“
Právne vákuum ako najväčšia prekážka
V celom regióne je najväčšou prekážkou absencia jasného právneho rámca. Až 86 percent krajín uvádza, že práve právna neistota je hlavným dôvodom, prečo váhajú s používaním AI v zdravotníctve. Napriek tomu len osem percent štátov zaviedlo pravidlá zodpovednosti, ktoré určujú, kto nesie následky, ak AI spôsobí škodu.
Nedostatok regulácie zasahuje celý životný cyklus AI v zdravotníctve. Menej ako polovica krajín sa vôbec pokúsila vyhodnotiť medzery v existujúcich zákonoch. Niečo vyše polovice má určený regulačný orgán, ktorý môže posudzovať a schvaľovať systémy AI. Ešte menej krajín má mechanizmy na sledovanie ich fungovania po nasadení. A len tri krajiny zaviedli právne požiadavky, ktoré sa špecificky týkajú generatívnej AI v zdravotníckom prostredí.
Mohlo by vás zaujímať
Zdravotníci sa stretávajú s nejasnými hranicami zodpovednosti. Keď algoritmus urobí chybu, nie je jasné, kto je zodpovedný, a riziku sú vystavení lekári aj pacienti. „Bez jasných právnych štandardov sa môžu lekári zdráhať spoliehať na AI nástroje a pacienti nemusia mať spôsob, ako sa domôcť nápravy,“ varuje David Novillo Ortiz, regionálny poradca WHO pre dáta, umelú inteligenciu a digitálne zdravie.
Investície zaostávajú za sľubmi
Kým vlády naprieč regiónom sa predbiehajú v zavádzaní AI systémov, ich politické a finančné rámce výrazne zaostávajú. Takmer dve tretiny krajín už používajú AI pri diagnostike, polovica nasadila chatboty a viac ako polovica definovala priority pre využitie AI v zdravotníctve. No iba štvrtina krajín reálne vyčlenila finančné prostriedky na ich realizáciu.
Takmer všetky krajiny deklarujú, že ich hlavným dôvodom zavádzania AI je zlepšenie starostlivosti o pacienta, ďalej znižovanie tlaku na pracovnú silu a zvyšovanie efektivity. No pri nedostatku financovania a neúplnej správe mnohé projekty riskujú, že zostanú len v pilotnej fáze.
„Pacienti musia zostať v centre rozhodovania“
Pre verejnosť WHO identifikuje tri hlavné riziká: bezpečnosť pacienta, spravodlivosť poskytovanej starostlivosti a digitálne súkromie. Systémy AI sú len také dobré, ako kvalitné sú dáta, na ktorých sú trénované. Skreslené alebo neúplné dátové súbory môžu priamo viesť k nerovnému prístupu, od zmeškaných diagnóz až po nekonzistentné odporúčania. „AI je na pokraji revolúcie v zdravotníctve, ale jej potenciál sa naplní len vtedy, ak ľudia a pacienti zostanú v centre každého rozhodnutia,“ uzavrel Kluge.
Tieto výzvy sa objavujú v čase, keď Európska únia prehodnocuje niektoré zásadné ochranné mechanizmy. Akt o umelej inteligencii (EU AI Act) je momentálne predmetom diskusií a tzv. omnibus návrh počíta s odkladom uplatňovania pravidiel pre vysokorizikové systémy. Ide o pravidlá, ktoré sa majú vzťahovať na citlivé oblasti ako biometrická identifikácia, polícia či kritická infraštruktúra. Pôvodne mali začať platiť v auguste 2026, no teraz môžu byť posunuté na december 2027. Európska komisia tiež zvažuje zrušenie povinnosti firiem registrovať vysokorizikové systémy, ktoré hodnotia samy.
Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.
