Problém so starnutím populácie a nedostatkom zdravotníkov je čoraz pálčivejší. Slovensko ani Česko s ním nebojujú prvý deň ani prvý rok, no riešenie je v nedohľadne. Keďže demografický vývoj sa tak ľahko nezmení a v našich končinách situáciu nevyriešia ani prisťahovalci, aké sú možnosti? Na konferencii Healthcare Summit 2025 v Bratislave hľadali odpovede riaditeľ českého Ústavu zdravotnických informací a statistiky (ÚZIS) Ladislav Dušek a člen Národní ekonomické rady vlády ČR (NERV) Pavel Hroboň.
V Česku sa do 20 rokov o desatinu zvýši počet štátnych poistencov – seniorov a zároveň bude menej obyvateľov v produktívnom veku. Na Slovensku je situácia ešte horšia: do roku 2050 ubudne pätina pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o tretinu. Podiel verejných výdajov na HDP výrazne porastie a môže dokonca ohrozovať konkurencieschopnosť ekonomiky. Len do konca tejto dekády sa požiadavky slovenského zdravotníctva v súvislosti so starnutím zvýšia podľa Európskej komisie ročne o takmer tristo miliónov eur. Ako ale treba dôsledky demografickej zmeny riešiť a čo by mali robiť štáty, aby zachovali dostupnosť a kvalitu starostlivosti pre starnúcu a krehkejšiu populáciu?
Riaditeľ ÚZIS Ladislav Dušek zdôraznil, že v Česku a na Slovensku máme tie isté problémy, keďže máme rovnaký demografický základ. Čaká nás prepad výberu daní a prepad pracovného trhu. „Do roku 2040 až 2050 to ani v jednej krajine nedáme,“ predpovedá Dušek.
Prehadzovanie problémov
Ak chceme tejto situácii zabrániť, musíme prijať konkrétne opatrenia a rozhodovať sa podľa dát. V Česku sa na to už pripravujú a budujú Národní zdravotnický informační systém (NZIS). Podľa Duška bude veľmi potrebné, aby tento systém integroval dáta medzi jednotlivými rezortmi. „NZIS je obrovská infraštruktúra, obsahuje 62 informačných systémov, ktoré zahŕňajú poisťovne, lekárov, informácie o zrealizovaných ošetreniach pacientov a ďalšie. Snaží sa zbierať dáta v reálnom čase, čo sa darí tak na polovicu. Sú tam viaceré problémy,“ priznal Dušek. Podľa jeho slov je rád, že konečne majú prepojené dáta ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí. Slovensko a Česko podľa neho patria medzi niekoľko málo krajín, ktoré majú tieto ministerstvá oddelené.
Na Slovensku síce zaviedli Národný zdravotnícky informačný systém, no málokto vie, ako v skutočnosti funguje. Moderátor konferencie, poslanec a lekár Tomáš Szalay pripomenul, že slovenský parlament na konci novembra schválil novelu zákona o NZIS. Tá má zabezpečiť, že budúci rok aj my prepojíme zdravotnícke a sociálne dáta. Dodal, že Slovensko si už v minulosti vyskúšalo mať jedno ministerstvo pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zlúčili ich v rokoch 1988 až 1990, no nedokázali ich integrovať a systém nefungoval.
„Aktuálne sa pozeráme na zdravotníctvo tak, že to, čo sa deje v inom rezorte, nie je náš problém, a prehadzujeme si problémy medzi ministerstvami,“ kritizuje Szalay.
Mohlo by vás zaujímať
Zdravotné poistenie nám padne na hlavu
Kto bude pri starnúcej populácii zdravotníctvo platiť? Hostia aj moderátori Healthcare Summitu sa zhodli, že naviazať financovanie len na mzdy je „cesta do pekla“.
„Na Slovensku sa snažíme konsolidovať tým, že stále zvyšujeme zdravotné odvody, teraz sú 16-percentné a je to zasa len zaťaženie pracujúcich,“ poznamenal Szalay. Ako uviedli rečníci v inom bloku konferencie, obe krajiny čaká menej pracujúcich, ktorí platia odvody, a viac ľudí čerpajúcich zdravotnú starostlivosť. Systém verejného zdravotného poistenia to už neutiahne a jeho príjmy z odvodov nebudú stačiť výdavkom. Preto treba hľadať dodatočné zdroje a zapojiť aj súkromné financie.
„Solidárny systém zdravotného poistenia bude neudržateľný,“ potvrdzuje člen NERV Hroboň, ktorý pôsobí aj v pražskom Advance Healthcare Management Institute. Podľa predikcií sa počet žijúcich seniorov v Českej republike do roku 2040 zdvojnásobí. Konkrétne na konci roka 2024 v Česku žilo takmer 212-tisíc seniorov nad 85 rokov. V roku 2040 to bude vyše 469-tisíc seniorov. Pokiaľ ide o seniorov nad 75, tých bolo v roku 2024 takmer 1 milión 29-tisíc. V roku 2040 ich bude až 1 milión 363-tisíc.
Do 15 rokov Česko očakáva nárast chorobnosti spôsobený diagnózami, ktoré sa typicky vyskytujú vo vyššom veku. V nasledujúcich 10 až 15 rokoch bude kvôli poklesu pôrodnosti v populácií nižšie zastúpenie mladších vekových skupín. Dušek doplnil, že budúci seniori nebudú zdravší ako tí súčasní. Medzi „Husákovými deťmi“, teda ľuďmi narodenými v populačnej vlne na začiatku 70. rokov, ktorí onedlho prídu do dôchodkového veku, je totiž vysoká prevalencia obezity a alkoholizmu. Už dnes majú viacero vážnych chronických chorôb.
Čo bude so sociálnymi službami?
Geriatrickí pacienti strácajú sebestačnosť a už dnes zaťažujú systém. Poskytovatelia sociálnych služieb čelia rastúcemu objemu starostlivosti a budú musieť svoje kapacity výrazne zvýšiť. Dušek predstavil predikcie, podľa ktorých do roku 2040 počet seniorov nad 75 rokov s vysokým stupňom závislosti na pomoci druhých narastie o 83 percent. Spomedzi seniorov nad 85 rokov bude nesebestačných o 135 percent viac ľudí, čiže viac ako dvojnásobok.
Starnutie sa však nedá riešiť len navyšovaním kapacít pobytových sociálnych služieb. „Nikto nepostaví ďalšie lôžka – v Česku sa o tom veľa hovorí, plánuje, je verejná súťaž a potom sa proti nej všetci odvolávajú. Je to zdĺhavé a nakoniec z toho nič nie je,“ pripomenul Ladislav Dušek. Tomáš Szalay zareagoval, že na Slovensku je situácia veľmi podobná.
Na Slovensku aj v Česku je nadbytok akútnych lôžok v nemocniciach, ktoré podľa odborníkov treba reštrukturalizovať a namiesto lôžkovej starostlivosti posilniť komunitné ošetrovateľské služby. V Česku na asi 1900 akútnych lôžkach ležia chronickí pacienti. Podľa predpovedí najprudšie porastie počet práve tých najťažších chronických pacientov s vysokým stupňom odkázanosti na pomoc druhých. Deje sa to aj v iných krajinách a v celej strednej Európe sa mení dominantný model starostlivosti. Najdôležitejšia bude dlhodobá a následná starostlivosť.
Senior sa bude starať o seniora?
„Stále predlžujeme vek odchodu do dôchodku alebo o tom diskutujeme, no fyzicky pracujúci človek to nemusí zvládnuť,“ poznamenal Dušek. Navrhuje, aby obe krajiny radšej investovali do neformálnej starostlivosti a prišli s nejakým programom, ktorý by ľudí rekvalifikoval, dal im bonifikáciu k dôchodku alebo ich dokonca zamestnal, nech o 10 rokov 65-ročný senior dochová svojho 90-ročného rodiča. Prípadne iného blízkeho alebo aj suseda. Je to lacnejšie ako pobytové služby.
Ďalším problémom oboch krajín je starnutie lekárov a sestier. Predikcie personálnych kapacít v zdravotníctve nie sú dobré a v sociálnych službách je to ešte horšie. V Česku sa starnutie zdravotníkov snažia riešiť tým, že schválili program podpory ich vzdelávania, teda navyšovania počtu študentov lekárskych a zdravotníckych fakúlt. Sústredili sa na odbory, v ktorých hrozí najväčší prepad. Konkrétne všeobecná sestra, detská sestra, pôrodná asistentka, rádiologický asistent, zdravotnícky záchranár a nutričný terapeut.
Konkurencia poisťovní je dobrá pre pacienta
Okrem samotných zdravotníkov môžu dlhodobej udržateľnosti zdravotníctva pomôcť aj všetci občania. Základom je prevencia, ktorá znižuje potrebu zdravotných služieb. Podľa Duška v Česku ľudia kašlú na skríningy, napriek tomu, že v krajine sú dobre vybudované centralizované skríningové pracoviská. „Návštevnosť sa 10 rokov nezmenila. 60 percent ľudí nechodí na skríning kolorektálneho karcinómu. 30 percent žien nechodí na skríning rakoviny prsníka, hoci mamografia, prípadne biopsia a všetko ostatné sa už dajú vybaviť pod jednou strechou za jeden deň. Ročne aj tak pribúda 1600 nádorov prsníka zistených v treťom alebo neskoršom štádiu,“ povedal Dušek. Na rakovinu prsníka každý rok v Česku zomiera podobne okolo 1600 žien.
Čo sa týka efektivity nemocníc, zvýšiť ju môže skracovanie hospitalizácií a jednodňová starostlivosť (v tomto článku sme priblížili koncept „domácej nemocnice“). Dôležité opatrenia by mala priniesť štátna politika. Podiel súkromných financií v zdravotníctve by sa mal zvyšovať transparentne, pričom štát musí vytvoriť jasné, vymáhateľné pravidlá. Pacient má mať možnosť voľby medzi rôznymi alternatívami. Štát aj občania môžu navýšiť odvody na zdravotné poistenie, no tieto opatrenia majú svoje limity a skôr či neskôr narazia na strop. Taktiež sa dá zmeniť model výberu financií, aby bol viac motivujúci a odolnejší. Zvýšenie konkurencie zdravotných poisťovní, ktorým štát umožní zavádzať rôzne produkty, je dobré pre klienta. Poisťovne oňho totiž súperia a pretekajú sa, kto mu ponúkne najvýhodnejší produkt.
Čo ľudí motivuje starať sa o zdravie?
Podľa Duška je problém aj ten, že v Česku je zdravotníctvo „švédsky stôl“ a ľudia, ktorí majú dostupnú akúkoľvek starostlivosť potom kašlú na to, aby sa o seba starali. „V západných krajinách funguje efektívny prístup starostlivosti s nastaveným stropom,“ hovorí a ako príklad uvádza Holandsko, Dánsko alebo Švajčiarsko).
Podľa Hroboňa tiež treba začať vyberať verejné financie trochu inak. Povedal, že v Holandsku sa podarilo významne zvýšiť konkurenciu zdravotných poisťovní a zaangažovať občanov viac do toho, koľko odvádzajú na verejné zdravotné poistenie. „Tí, ktorí sa zúčastňujú prevencie, platia menej. Občania sú veľmi citliví na to, koľko platia,“ uviedol dobrý príklad motivácie. Aj na Slovensku vidieť, že účasť na prevencii zvyšujú benefity zdravotných poisťovní, ktoré ňou podmieňujú čerpanie benefitov.
„Holandsko pred 20 rokmi veľmi investovalo do dlhodobej starostlivosti a výstavby domovov pre seniorov. Dnes už tam sú ale len tí, čo sa nedokážu sami postaviť, ostatní sú v domácej starostlivosti,“ tvrdí Hroboň. Ľudí podľa neho treba udržať čo najdlhšie doma, aby nemuseli ísť do nemocnice alebo domova pre seniorov. V tých je totiž základný problém ten, kde zoženú personál. Hovorí sa o migrácii, aktuálne najmä z Ukrajiny, ktorá je nám blízka aj kultúrne. Ladislav Dušek ale zdôraznil: „Ukrajinskí zdravotníci nie sú (ekonomickí) migranti. Spoliehať sa na nich je tunelovanie krajiny, ktorá ich bude znova potrebovať.“
Rečníci na Healthcare Summite sa venovali aj ďalším témam. V predchádzajúcich článkoch sme písali o dôvere ľudí v zdravotnícky systém, pripravenosti na zdravotnícke krízy a finančnej udržateľnosti zdravotníctva.
