Slovenské zdravotníctvo stojí pred najväčšou personálnou krízou za posledné desaťročia. Nová Národná stratégia stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov do roku 2040 opisuje alarmujúci stav pracovnej sily, upozorňuje na jej starnutie, odchody do zahraničia a nedostatok mladých lekárov a sestier. Ministerstvo zdravotníctva však navrhuje sériu opatrení, ktoré majú zlepšiť pracovné podmienky, modernizovať vzdelávanie a pripraviť sektor na technologické zmeny.
Podľa materiálu ministerstva má Slovensko len 22,16 zdravotníkov na tisíc obyvateľov, čo je jeden z najslabších výsledkov v regióne. Horšie je na tom už len Maďarsko. Táto situácia sa podľa rezortu premieta do dostupnosti zdravotnej starostlivosti najmä mimo veľkých miest. Dlhodobý nedostatok personálu tak prestáva byť len odbornou témou a stáva sa problémom, ktorý zasahuje celé fungovanie systému.
Stratégia zároveň upozorňuje na kritický stav v ošetrovateľstve. Slovensko má iba 5,7 sestier na tisíc obyvateľov, čo radí krajinu medzi najmenej personálne zabezpečené štáty Európy. Podobne nízke hodnoty vykazujú viaceré postkomunistické štáty, pričom rozdiely medzi východom a západom Európy pretrvávajú.
Krajina zaostáva aj v počte lekárov. Pri hodnote 3,7 lekára na tisíc obyvateľov je Slovensko pod priemerom Európskej únie (EÚ), zatiaľ čo susedné Česko dosahuje 4,3 lekára. Stratégia upozorňuje, že zhoršujúce sa personálne ukazovatele nepredstavujú len štatistický problém, ale priamu hrozbu pre udržateľnosť zdravotnej starostlivosti.
Starnutie personálu a odchody absolventov
Dokument výrazne upozorňuje na rýchle starnutie zdravotníckej pracovnej sily. Najvýraznejšie sa problém prejavuje v ambulantnom sektore, kde je veľký podiel lekárov v dôchodkovom veku. Porovnanie vekovej pyramídy z rokov 2016 a 2024 ukazuje rastúcu závislosť od starších lekárov a len pomalý prírastok mladších ročníkov.
Trend feminizácie profesie pokračuje, avšak ani tento posun nerieši nevyváženú vekovú štruktúru. Nedostatok generačnej obnovy predstavuje podľa ministerstva výzvu, ktorá sa bez zásadných zmien ešte prehĺbi.
Mohlo by vás zaujímať
Problémom je aj odchod študentov medicíny do zahraničia. Ročne do Česka odchádza vyše 700 slovenských maturantov študovať medicínu. Mnohí z nich sa späť nevracajú, čo podľa stratégie predstavuje ešte väčší problém než odchod absolventov po skončení štúdia na Slovensku.
Zamestnávanie zdravotníkov z tretích krajín je zatiaľ okrajové, no počet najmä ukrajinských pracovníkov rastie. Ministerstvo v tom vidí zmiernenie jazykovej bariéry a čiastočnú možnosť, ako suplovať výpadky v systéme.
Technologické zmeny menia požiadavky
Stratégia zdôrazňuje, že ľudské zdroje v zdravotníctve budú čeliť zásadným zmenám v dôsledku technologického pokroku. Elektronické zdravotné záznamy, telemedicína či umelá inteligencia menia nielen pracovné procesy, ale aj požiadavky na zručnosti zdravotníkov.
Ministerstvo upozorňuje, že súčasné vzdelávacie programy často nedokážu reagovať na nové potreby praxe. Preto považuje za nevyhnutné investovať do inovácie kurikúl, povinnej odbornej praxe, digitalizácie a rozvoja analytických schopností zdravotníkov. Kľúčovou súčasťou má byť rozvoj celoživotného vzdelávania a rekvalifikácií.
Zavádzanie nových technológií zároveň predstavuje kultúrnu zmenu vo fungovaní nemocníc. Podľa stratégie je potrebné modernizovať pracovné postupy, znižovať administratívnu záťaž a podporovať adaptáciu zamestnancov na nové digitálne nástroje.
Stabilizáciu personálu v bodoch
Dokument definuje sériu strategických cieľov, ktoré majú pomôcť stabilizovať pracovnú silu v sektore. Ministerstvo kladie dôraz na zvýšenie atraktívnosti zdravotníckych povolaní, čo zahŕňa lepšie pracovné podmienky, flexibilitu pracovného času a podporu pri zlučovaní pracovného a súkromného života.
Dôležitou oblasťou sú investície do vzdelávania a odborného rastu. Stratégia požaduje nielen rozšírenie kapacít stredných a vysokých zdravotníckych škôl, ale aj modernizáciu učební, laboratórií a vzdelávacích pracovísk. Očakáva sa tiež posilnenie prepojenia teórie a praxe.
Ďalším cieľom je podpora duševného zdravia zdravotníkov a prevencia vyhorenia. Materiál upozorňuje, že duševná pohoda zamestnancov je kľúčová pre stabilitu pracovnej sily aj pre kvalitu poskytovanej starostlivosti. Súčasťou návrhov sú aj programy mentálneho zdravia a systematická podpora pracovníkov.
Ministerstvo považuje za nevyhnutné budovať motivačné prostredie, ktoré zabráni odchodu odborníkov a pritiahne nových. Finančné dopady opatrení majú byť vyčíslené v nadväzujúcich implementačných dokumentoch.
