Na Slovensku každoročne pribúda približne 3 000 až 3 500 nových prípadov rakoviny prsníka a túto diagnózu má aktuálne 36- až 40-tisíc žien. Ide o najčastejšie onkologické ochorenie u žien a Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou. Ročne je to tisíc až 1100 žien, upozornila v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia Beata Havelková zo siete AGEL. Spolu s Dominikou Kormanovou z OZ Amazonky opisujú najčastejšie príznaky, príčiny, skúsenosti s pacientkami aj dôvod, prečo mnohé ženy vyhľadajú pomoc až s niekoľkomesačným oneskorením.
Na Slovensku pribúda rakovina prsníka aj vysoká úmrtnosť
Podľa Beaty Havelkovej počet novodiagnostikovaných prípadov každoročne stúpa. „Ročne pribudne zhruba tých 3 000 až 3500 novodiagnostikovaných a približne teraz na Slovensku máme nejakých 36-tisíc do 40-tisíc žien, u ktorých je diagnostikovaný karcinóm,“ uviedla. Dodala, že ide o ženy v rôznych fázach liečby alebo remisie.
Havelková pripomína, že rakovina prsníka je dlhodobo najčastejším onkologickým ochorením u žien. Upozorňuje tiež na alarmujúce čísla úmrtnosti. „Slovenská republika patrí medzi krajiny s poprednou priečkou v úmrtnosti žien na karcinóm prsníka,“ povedala s tým, že ročne na ochorenie zomiera približne tisíc až 1 100 žien.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom stanovila cieľ dramaticky znížiť úmrtnosť. „Predstava WHO je, že by to malo byť nejakých 250 žien ročne, keby sme to prerátali na Slovensko. My sme ďaleko od tohto čísla,“ doplnila.
Aké sú rizikové faktory
Podľa Havelkovej neexistuje jedna príčina vzniku karcinómu prsníka, ale kombinácia rizikových faktorov. „Pri onkologickom ochorení nikdy nie je jedna príčina. Patrí do toho genetika, životný štýl, obezita, fajčenie, stravovacie návyky či životné prostredie,“ vysvetlila.
Genetická predispozícia tvorí približne desatinu prípadov. „Genetická predispozícia je asi desať percent žien z tých onkologických,“ spresnila. Zvyšok ovplyvňuje životný štýl a podľa jej slov aj psychika. „Myslím si, že pri všetkých onkologických diagnózach zohráva úlohu stres,“ dodala.
Mohlo by vás zaujímať
Práve dlhodobé napätie, preťaženosť či nedostatok času pre seba môžu podľa nej prispieť k vzniku ochorenia. „Máme kopec žien, ktoré sú v istej fáze života v podstate v dennodennom strese. A tu niekde sa rodia všetky tie rizikové faktory,“ povedala Havelková.
Hrčka je len jeden zo symptómov
Najčastejším signálom, ktorý ženy privádza k lekárovi, je podľa Kormanovej hrčka. „Aj u mňa to tak bolo, že som si tú hrčku nahmatala sama,“ hovorí. Upozorňuje však, že symptómov je oveľa viac.
„Môže to byť pomarančová koža, zmena v tvare prsníka, opuch, výtok z bradavky, niekedy aj krvavý. Môže to byť aj vystúpená žila,“ vymenovala. Zdôrazňuje preto význam pravidelného samovyšetrovania, ktoré podľa nej ženám umožní poznať svoje telo a spozorovať aj jemné zmeny.
Havelková dopĺňa, že ženy často k prevencii motivuje až nešťastie v najbližšom okolí. „Akonáhle máte susedu, kamarátku alebo rodinného príslušníka, ktorému diagnostikovali onkologické ochorenie, tak to okolie sa vyplaší a začnú so sebou niečo robiť,“ vysvetlila.
Dôležitá je znalosť rodinnej anamnézy
Kormanová upozorňuje, že o genetickej záťaži sa v rodinách často vôbec nerozpráva. „Ja som mala genetickú predispozíciu, ktorá mi bola potvrdená až keď som bola diagnostikovaná,“ uviedla. Vyzvala ženy, aby sa v rodine informovali o výskyte onkologických ochorení.
Havelková opisuje, že genetické riziko sa vyhodnocuje najmä pri skorom výskyte rakoviny v pokrvnej rodine. „Dve generácie dozadu,“ upresnila. Lekári sa podľa nej pýtajú na výskyt rakoviny prsníka, vaječníkov či pankreasu aj na to, či má žena dcéry.
Zároveň apeluje, aby ženy neignorovali podozrivé zmeny. „Ak máte pocit, že ste si niečo našli, nebagatelizujte to. Choďte za svojím gynekológom alebo na skríningové pracovisko,“ uviedla.
Ženy čakajú, aj keď si nález nahmatajú
Kormanová opisuje, že mnohé pacientky prichádzajú neskoro. „Stretávame sa s tým, že si niečo nahmatali a aj trištvrte roka čakajú,“ hovorí. Dôvody sú rôzne – nedostatok času, rodinné povinnosti či pracovný stres. „Jedna povedala, že mala účtovnú uzávierku,“ dodala.
Neskorý príchod môže zásadne ovplyvniť prognózu. „Najčastejšie ženy prídu k lekárovi už v treťom štádiu,“ upozorňuje Kormanová.
Podľa Havelkovej je za oneskorením aj strach. „Ženy sa boja, že to, čo si myslia, že to bude, naozaj bude rakovina,“ povedala. Dodáva, že pri rozhovoroch často zisťuje, že nález nebol čerstvý. „Veľakrát povie, že našla hrčku pred troma, štyrmi mesiacmi a teraz si našla druhú,“ opísala.
Nie každý nález je rakovina, no sledovanie je kľúčové
Havelková vysvetľuje, že existujú aj predrakovinové štádiá, ktoré treba zachytiť. „Aj ženy, ktoré majú nález na prsníku nezhubný, je dôležité, aby boli sledované,“ zdôraznila. Rizikové pacientky sú podľa nej monitorované intenzívnejšie.
Karcinóm prsníka sa najčastejšie objavuje medzi 50. a 60. rokom života, preto sa ženy od 45 rokov skríningovo sledujú. „Zhruba do tej 75,“ doplnila. Mladšie ženy s genetickými rizikami sú podchytené skôr.
Sledovanie znamená pravidelné kontroly u špecialistov. „Mamológ alebo onkológ sleduje, či sa nenájde nejaký útvar, ktorý by mohol byť rizikový,“ objasnila. Bežný gynekológ podľa nej zohráva významnú rolu pri skríningu, no vysokorizikové pacientky bývajú sledované v špecializovaných centrách.
