Európa nezvláda včasne diagnostikovať HIV. Najnovšie údaje ukazujú, že viac ako polovica (54 percent) všetkých diagnóz v roku 2024 bola stanovená až v neskorom štádiu infekcie. Údaje, ktoré zverejnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu, znovu upozorňujú na pretrvávajúce medzery v testovaní a včasnom záchyte. Tie vážne ohrozujú cieľ ukončiť AIDS ako verejno-zdravotnícku hrozbu do roku 2030.

Najnovšia správa o sledovaní HIV/AIDS ukazuje, že v roku 2024 bolo v európskom regióne WHO zaznamenaných 105 922 diagnóz HIV, čo zahŕňa 53 krajín Európy a Strednej Ázie. Hoci celkové počty prípadov mierne klesli v porovnaní s rokom 2023, dostupné údaje naznačujú, že v testovaní a diagnostike pretrvávajú medzery. Vysoký podiel neskorých diagnóz znamená, že mnohí pacienti sa nedostanú včas k život zachraňujúcej antiretrovírusovej liečbe a zdravotnej starostlivosti. To zvyšuje riziko rozvoja AIDS, úmrtia aj ďalšieho šírenia HIV.

Neskorá diagnóza je definovaná ako počet CD4 buniek nižší ako 350 buniek/mm³ v čase zistenia infekcie. To poukazuje na to, že imunitný systém pacienta je už oslabený.

Takmer polovica diagnóz v Európskej únii je stanovená príliš neskoro

V Európskej únii a Európskom hospodárskom priestore (EÚ/EHP) bolo v roku 2024 zaznamenaných 24 164 diagnóz HIV, čo predstavuje mieru 5,3 prípadu na 100 000 obyvateľov. V rámci tejto skupiny bolo 48 percent diagnóz klasifikovaných ako neskorých.

Sex medzi mužmi zostáva najčastejším spôsobom prenosu HIV v EÚ/EHP a predstavuje 48 percent nových prípadov. Infekcie pripisované heterosexuálnemu prenosu však rastú a v súčasnosti tvoria takmer 46 percent všetkých hlásených diagnóz v EÚ/EHP.

Dr Pamela Rendi-Wagner, riaditeľka ECDC, uviedla: „V EÚ/EHP je takmer polovica všetkých diagnóz stanovená neskoro. Musíme urýchlene inovovať stratégie testovania, podporiť komunitné testovanie a samotestovanie a zabezpečiť rýchle napojenie pacientov na zdravotnú starostlivosť. AIDS môžeme ukončiť len vtedy, ak ľudia poznajú svoj status.“

Mohlo by vás zaujímať

lieková kríza

V širšom európskom regióne WHO bol najvyšší podiel neskorých diagnóz medzi ľuďmi infikovanými heterosexuálnym prenosom, najmä medzi mužmi, a medzi ľuďmi, ktorí si aplikujú drogy injekčne.

Migranti sú výrazne zasiahnutí

Takmer jedna z troch diagnóz HIV v roku 2024 sa týkala ľudí, ktorí sa narodili mimo krajiny, kde im infekciu diagnostikovali. V EÚ/EHP tvorili migranti viac ako polovicu nových prípadov HIV. To poukazuje na potrebu cielenej, dostupnej a kultúrne prispôsobenej prevencie a testovania.

Dr Hans Henri P. Kluge, regionálny riaditeľ WHO pre Európu, uviedol, že najnovšie údaje odhaľujú pokrok aj pretrvávajúce zlyhania. „Naše údaje ukazujú zmiešaný obraz,“ poznamenal. Poukázal na to, že po pandémii sa v regióne obnovilo testovanie. To v niektorých krajinách viedlo k vyššiemu počtu zachytených prípadov. Od roku 2020 sa podľa neho testovanie zotavilo. To v roku 2024 prinieslo „vyšší objem vykonaných testov a zodpovedajúci nárast diagnóz HIV v 11 krajinách“.

Zároveň však Dr Kluge upozornil na prehlbujúcu sa skrytú epidémiu. „Počet ľudí žijúcich s nediagnostikovaným HIV rastie, je to tichá kríza, ktorá podporuje ďalšie šírenie vírusu,“ povedal. Zdôraznil, že štrukturálne bariéry naďalej bránia včasnej diagnostike. „Nerobíme dosť pre odstránenie smrteľných bariér stigmy a diskriminácie, ktoré ľuďom bránia podstúpiť jednoduchý test.“

Naliehavá výzva na rozšírenie testovania

ECDC a WHO Európa žiadajú urýchlené kroky na zrutinizovanie, znormalizovanie a rozšírenie testovania na HIV. Vrátane širšieho prístupu k samotestovaniu a komunitným formám testovania. Tieto prístupy sú nevyhnutné na oslovenie ľudí, ktorí nevyhľadávajú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach.

Obe inštitúcie zdôrazňujú, že cieľ ukončiť AIDS ako verejno-zdravotnícku hrozbu do roku 2030 je stále dosiahnuteľný. No iba vtedy, ak Európa okamžite odstráni medzeru v testovaní a zabezpečí skoršiu diagnostiku a rýchly prístup k liečbe.

Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú výrazné a nerovnomerné

Kým niektoré časti regiónu vykazujú postupné zlepšenie, iné krajiny naďalej zaznamenávajú znepokojivé trendy. Neskorá diagnostika HIV zostáva obzvlášť vysoká v niekoľkých krajinách. Podiel pacientov, ktorým diagnostikovali infekciu až v neskorom štádiu, presahuje 60 percent v Chorvátsku (68,3 percenta), Švédsku (66,7 percenta), Bulharsku (63,1 percenta) a Rumunsku (62,3 percenta). Oveľa nižšiu úroveň hlásia Fínsko (26,9 percenta) a Cyprus (40,7 percenta), čo ukazuje výrazný rozdiel vo výkonnosti včasnej diagnostiky.

Rovnako sa líšia trendy v počte nových diagnóz. Zatiaľ čo v mnohých krajinách celkové počty klesajú, 11 z 49 hlásilo v roku 2024 nárast. Turecko zaznamenalo nárast o 67 percent, čo sa pripisuje najmä posilnenému epidemiologickému dohľadu a rozšírenému testovaniu, nie skutočnému zrýchleniu prenosu vírusu.

V dlhodobom horizonte krajiny ako Albánsko, Estónsko, Lotyšsko a Portugalsko zaznamenali od roku 2015 výrazný pokles počtu diagnóz. Island, Írsko a Česko zaznamenali v rovnakom období výrazné nárasty, čo poukazuje na nerovnomerný vývoj epidémie HIV v Európe.

Rastie politický tlak na európsku reakciu na HIV

Diskusia sa presunula aj do Európskeho parlamentu. Poslanec EP Per Clausen (Ľavica) sa v písomnej otázke z 8. septembra 2025 opýtal Európskej komisie, či vyzve členské štáty, aby vyhľadávali nehlásené infekcie HIV. A či zabezpečia bezplatné a anonymné testovanie a rovnako spravodlivý prístup k preexpozičnej profylaxii (PrEP) vo všetkých krajinách EÚ/EHP, vzhľadom na výrazné rozdiely v jej dostupnosti.

Clausen sa tiež pýtal, či Komisia posilní financovanie globálneho zdravia. Vrátane zvýšenia príspevkov do Globálneho fondu a do pripravovaného rámcového programu pre výskum a inovácie.

V odpovedi z 19. novembra 2025 Komisia zopakovala, že organizácia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti zostáva v kompetencii členských štátov. Komisár Várhelyi zdôraznil podpornú úlohu EÚ prostredníctvom usmernení ECDC k testovaniu a profylaxii HIV a tiež monitorovania plnenia cieľa udržateľného rozvoja SDG 3.3 prostredníctvom Výboru pre zdravotnú bezpečnosť.

Komisár pripomenul, že EÚ pokračuje v podpore Globálneho fondu a v roku 2022 prisľúbila 715 miliónov eur na jeho siedmy doplňovací cyklus (2024–2026). Dodal, že sa aktuálne posudzujú možnosti ďalších príspevkov v nasledujúcom cykle, a to v rámci limitov viacročného finančného rámca EÚ.

Brusel predstavil svoje ambície v oblasti HIV na globálnej úrovni

Ešte pred zásahom v Európskom parlamente EÚ opätovne potvrdila svoje politické smerovanie v oblasti HIV/AIDS na globálnej úrovni. Na výročnom hodnotení HIV/AIDS na Valnom zhromaždení OSN 5. júna 2025 EÚ a jej členské štáty zdôraznili „plné odhodlanie ukončiť AIDS ako verejno-zdravotnícku hrozbu do roku 2030“.

Vyhlásenie zdôraznilo potrebu komplexnej reakcie, ktorá spája univerzálny prístup k antiretrovírusovej liečbe s posilnenou prevenciou. To zahŕňa dlhodobo pôsobiacu PrEP, rozšírené testovanie a úsilie bojovať proti stigme a diskriminácii, najmä medzi zraniteľnými skupinami a kľúčovými populáciami.

EÚ tiež zopakovala silnú podporu multilaterálnemu prístupu a poukázala na svoj príspevok 3,5 miliardy eur do Globálneho fondu od roku 2002 a ďalší prísľub 715 miliónov eur na roky 2023–2025. Zároveň vyzvala na trvalé medzinárodné financovanie a obnovenie politického úsilia pred vrcholovým stretnutím o HIV/AIDS v roku 2026.

Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.