Univerzálne odporúčanie venovať sa 150 minútam pohybu týždenne nemusí platiť pre všetkých rovnako. Srdce mužov a žien totiž reagujú na fyzickú aktivitu odlišne. Potvrdzujú to výsledky novej štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Nature Cardiovascular Research.
Dáta od viac než 85 tisíc účastníkov odhaľujú, že pokiaľ ide o ochranu pred ischemickou chorobou srdca (ICHS), stačí ženám polovičná dávka cvičenia, než ktorú potrebujú muži. Štúdiu pre Zdravotnícky denník exkluzívne okomentoval prednosta Kardiologickej kliniky Masarykovej nemocnice v Ústí nad Labem Miloš Táborský.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Americká kardiologická asociácia (AHA) či Európska kardiologická spoločnosť (ESC) odporúčajú mužom aj ženám 150 minút strednej až intenzívnej fyzickej aktivity týždenne. Autori novej štúdie však poukazujú na problémy tohto odporúčania. „Pretrváva značná ‚genderová priepasť‘ v cvičebnej kapacite,“ uvádzajú. Presne tento rozdiel sa stal predmetom skúmania.
Vedci zdôrazňujú, že vychádzali z objektívnych a merateľných dát, nie zo sebahodnotiacich dotazníkov. Práve to podľa nich bolo slabinou štúdií, ktoré na túto tému vznikali v minulosti. Tím analyzoval dáta z britskej biobanky UK Biobank, pričom zahŕňal údaje od viac než 85 tisíc účastníkov. Konkrétne išlo o fyzickú aktivitu meranú akcelerometrami u 80 243 účastníkov bez ischemickej choroby srdca (ICHS) a 5 169 pacientov s už existujúcou ICHS.
Muži si musia naložiť viac
Hlavné zistenie je viac než výpovedné. U žien, ktoré doteraz ICHS netrpeli, viedla pravidelná fyzická aktivita k zníženiu rizika ochorenia o 22 %, u mužov o 17 %. Najväčší rozdiel sa však prejavil pri snahe o dosiahnutie maximálneho prospechu. „Ženy dosiahli zníženie rizika ICHS o 30 % s 250 minútami fyzickej aktivity týždenne, zatiaľ čo muži na to potrebovali 530 minút,“ konštatuje štúdia. To znamená, že pre porovnateľný účinok potrebovali muži viac než dvojnásobnú týždennú dávku pohybu než ženy.
„Muži majú skutočne vyššie kardiovaskulárne riziko a aby dosiahli jeho zníženie či elimináciu, musia cvičiť výrazne intenzívnejšie,“ potvrdil Zdravotníckemu denníku profesor Táborský. „Ženám stačia dve cvičebné jednotky týždenne, u mužov sú minimum tri. Ten rozdiel je pomerne veľký. K tomu je ešte potrebné započítať štandardný denný pohyb, teda chôdzu a podobne,“ dopĺňa.
Mohlo by vás zaujímať
Vytrvalosť nesie ovocie
Účinky fyzickej aktivity sa líšili aj u pacientov, ktorým lekári už diagnostikovali ischemickú chorobu srdca. V tejto skupine viedla aktivita prekračujúca odporúčaných 150 minút týždenne k dramatickému poklesu celkovej mortality. „Medzi pacientmi s ICHS zaznamenali aktívne ženy väčšie zníženie rizika úmrtnosti než muži,“ píše sa v štúdii.
Zatiaľ čo u žien došlo k poklesu úmrtnosti o 70 %, muži zaznamenali zníženie rizika „len“ o 19 %. To predstavuje viac než trojnásobný rozdiel. Autori tiež zdôrazňujú dávkovo závislý efekt – každý ďalší „aktívny deň“, keď účastníci dodržali denné odporúčanie, znamenal ďalšie zníženie rizika.
Problém do budúcna
Aj keď vedci vychádzali pri meraní z dát britskej biobanky, možno ich zistenia vzťahnúť aj na českú populáciu. „Ide o všeobecný princíp, ktorý platí aj u nás,“ zdôrazňuje Táborský.
Dodáva, že česká populácia sa všeobecne málo hýbe a tento trend sa zhoršuje. „Veľmi zlé je to najmä u mladšej generácie,“ hovorí. V adolescentnej populácii sa obezita vyskytuje až u takmer tretiny jedincov.
Tento alarmujúci trend odráža podľa Táborského dlhodobú nerovnováhu medzi energetickým príjmom a výdajom, ktorý je často dôsledkom nadmernej konzumácie kaloricky bohatých potravín, nedostatku pravidelnej fyzickej aktivity a vplyvu ďalších životných aj sociálnych faktorov, ako sú napríklad spôsob trávenia voľného času alebo rodinné stravovacie návyky.
Čo stojí za rozdielmi?
Vedci sa domnievajú, že rozdiely vo vplyve cvičenia na riziko ICHS nie sú náhodné. Vysvetľujú ich predovšetkým biologickými faktormi. Hlavnú úlohu má hrať vyššia hladina estrogénu u žien, odlišné zloženie svalových vlákien a metabolická efektivita ženského tela počas pohybu. Inými slovami: ženský organizmus dokáže z menšej dávky cvičenia vyťažiť viac kardiovaskulárneho prospechu.
Štúdia tak jasne ukazuje, že súčasné univerzálne zdravotné odporúčania neodrážajú reálne biologické rozdiely v reakcii na fyzickú aktivitu. „Zdôrazňujeme nutnosť individuálneho prístupu k prevencii ICHS s ohľadom na pohlavie,“ zhrnujú autori štúdie.
Že to nie je zlý nápad, nepochybuje ani profesor Táborský. „Preventívna stratégia v tejto oblasti je súčasťou Národného kardiovaskulárneho plánu, respektíve vykonávacieho dokumentu, kde sú režimové opatrenia – kam táto problematika spadá – neoddeliteľnou súčasťou apelu na populáciu,“ uvádza. Implementácia odborných odporúčaní bude podľa neho tiež jednou z úloh pre novovznikajúcu vládu, najmä potom nového ministra zdravotníctva.
