Európska únia sa snaží rýchlo zabezpečiť dodávky liekov. Rokovania o nariadení o kritických liekoch (Critical Medicines Act, CMA) sa zrýchľujú. Chorvátsky poslanec EP Tomislav Sokol v podcaste EU Perspectives vysvetlil, že ide o kľúčovú tému pre budúcnosť európskeho priemyslu aj geopolitiky. Podľa neho Európa dlhé roky oslabovala svoju farmaceutickú základňu a dnes je nebezpečne závislá od dovozu.
Sokol upozorňuje, že Európa už nedokáže udržať svoju závislosť od Ázie. Únia silno spolieha na dovoz antibiotík z Číny a najmä z Indie. Niekoľko tovární mimo Európy sústreďuje výrobu účinných látok a drží ju pod svojou kontrolou.
Pandémia COVID 19 odhalila zraniteľnosť týchto reťazcov. Tlak zo Spojených štátov ju ešte zvýraznil. „Americká vláda, najmä prezident Trump, vyvíja veľký tlak, aby firmy investovali v USA,“ hovorí Sokol. Viaceré spoločnosti už podpísali miliardové kontrakty a zaviazali sa k investíciám v Spojených štátoch.
Podľa Sokola je problém aj otázkou suverenity. „Musíme posilniť strategickú autonómiu,“ zdôrazňuje. Európa sa už nemôže spoliehať na to, že globálne dodávateľské reťazce budú počas kríz fungovať bez problémov.
Nový model verejného obstarávania
CMA mení spôsob, akým verejné orgány nakupujú lieky. Sokol vysvetľuje, že tradičný model postavený na najnižšej cene dnes Európe škodí. Nový systém má zvýhodniť firmy, ktoré vyrábajú v Európe. Zavádza princíp „buy European“. Podľa návrhu dostanú vo verejných súťažiach prednosť spoločnosti, ktoré investujú v Európe a majú tu výrobné kapacity.
Sokol tvrdí, že nejde o protekcionizmus, ale o potrebu udržať výrobu na kontinente. Bez motivácie totiž firmy presúvajú výrobu mimo Európskej únie.
Mohlo by vás zaujímať
Podpora menších členských štátov
CMA posilňuje aj spoločné verejné obstarávanie. To je podľa Sokola dôležité najmä pre menšie štáty, ktoré majú slabšiu vyjednávaciu pozíciu. „Veľké krajiny si dokážu vyrokovať priaznivé podmienky. Menšie sú často odsunuté a na lieky čakajú dlhšie,“ upozorňuje. Spoločné rokovania majú zabrániť tomu, aby menšie trhy dostávali nové lieky ako posledné.
Zainteresovaní sa zhodujú, že výroba liekov nie je len zdravotnícka téma. Silný farmaceutický sektor je kľúčový aj pre konkurencieschopnosť Európskej únie.
Riešenie nedostatkov liekov naprieč hranicami
CMA prináša aj mechanizmus presmerovania zásob. Ten umožní dodať lieky do krajín, kde chýbajú. Sokol uvádza príklad: „V Česku, Chorvátsku alebo Bulharsku máte nedostatok, zatiaľ čo v Nemecku či Francúzsku je dostatok zásob.“ Podľa neho sa situácia zlepší, ak budú všetky členské štáty v rovnakej pozícii a budú mať rovnaký prístup k liekom.
Návrh umožňuje EÚ zasiahnuť a presmerovať zásoby tam, kde sú najviac potrebné. Sokol to vníma ako krok k väčšej férovosti v rámci jednotného trhu. Zdôrazňuje, že Únia má fungovať na princípe solidarity, preto prístup k základným liekom nesmie určovať veľkosť krajiny ani jej finančná sila. Chce zabrániť situácii, v ktorej by vznikali „prvotriedni a druhotriedni občania“ v prístupe k liečbe.
Geopolitický zlom
Sokol zdôrazňuje, že CMA nie je len zdravotnícka politika. Je to nástroj na posilnenie konkurencieschopnosti Európy. EÚ dnes čelí oveľa silnejšiemu globálnemu tlaku než v minulosti. Podľa Sokola je CMA pokusom ochrániť dlhodobú kapacitu Európy vyrábať lieky a účinné látky.
Sokol a ďalší podporovatelia tvrdia, že cieľom je posilniť európsky farmaceutický priemysel a zároveň zabezpečiť rovnaký prístup pacientov k liekom v celej Únii.
Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.
