Peniaze v zdravotníctve dochádzajú aj v Česku. Na Slovensku už došli. Zhodnotila to Henrieta Tulejová z pražského Advance Healthcare Management Institute počas Healthcare Summitu 2025, ktorý sa konal tento týždeň v Bratislave. Participoval na ňom aj Zdravotnícky denník a v jednom z diskusných blokov rečníci porovnávali financovanie zdravotníctva na Slovensku a v Česku.
Na oboch stranách rieky Moravy sa čoraz častejšie skloňuje slovo efektivita. Slovensko začalo robiť poriadok v nákladoch nemocníc a skúša zreálniť platby zdravotných poisťovní podľa skutočných výkonov. Otázkou je, či ministerský mikromanažment bude stačiť. V českom zdravotníctve sa začína vážne diskutovať o nových modeloch financovania, kde je spoluúčasť pacientov jednou z možností, ako dostať od systému viac než garantuje štát. S akými hlavnými problémami krajiny bojujú a ako ich podľa odborníkov treba riešiť
Analytička Tulejová vysvetlila, že v solidárnom systéme zdravotné poistenie financujú predovšetkým verejné zdroje, zamestnanci a zamestnávatelia. Na Slovensku sa od budúceho roka už druhýkrát zvýšia zdravotné odvody. Ich výška bude 16 percent z vymeriavacieho základu. „Môže to navýšiť zdroje do zdravotníctva, ale na druhej strane je opakovane kritizovaná konsolidácia. Tá pravdepodobne negatívne ovplyvní zamestnanosť a očakáva sa pokles nominálnych miezd,“ varuje.
„V Česku podľa predpovedí budú mzdy naďalej rásť, ale pomalšie ako predtým. Do štátneho rozpočtu tak príde menej peňazí a nebude dosť ani na zdravotníctvo,“ hovorí Tulejová s tým, že systém verejného zdravotného poistenia to už neutiahne. Jeho príjmy, teda odvody od pracujúcich občanov, nebudú stačiť výdavkom. Preto treba podľa expertky hľadať dodatočné zdroje a zapojiť aj súkromné financie.
Neefektívnosť, politické vplyvy a ďalšie problémy
Nie je žiadnym tajomstvom, že ľudia na Slovensku ani v Česku sa o svoje zdravie veľmi nestarajú a nedbajú na prevenciu. „Technologické inovácie vedia zabezpečiť väčšie prežívanie, ale výmenou za to získame dlhší život v horšom zdraví a o ľudí sa budeme musieť starať. Výdavky na zdravotníctvo narastú aj kvôli tlaku na zvyšovanie platov zdravotníkov,“ prognózuje Tulejová.
Upozorňuje, že už v roku 2040 bude v slovenskom zdravotníctve chýbať okolo 17 percent zdrojov. To znamená asi 350 eur na každého človeka a do budúcna to ešte porastie. V Česku tento deficit bude ešte o niečo výraznejší. Ale čo s tým? „Treba zvyšovať efektivitu, ale to nebude stačiť. Zmena financovania už je tu, spomedzi peňazí v zdravotníctve pochádza približne 20 percent z priamych platieb pacientov.
Mohlo by vás zaujímať
Riaditeľ Institutu pro zdravotní ekonomii, politiku a inovace Masarykovej univerzity v Brne Jakub Hlávka vyzýva, aby sme sledovali najmä to, ako sa peniaze v zdravotníctve využívajú, a nie to, odkiaľ pochádza každá koruna či euro.
Člen Národnej ekonomickej rady vlády ČR Aleš Rod tvrdí, že problém spôsobuje spolitizovaný zdravotnícky sektor. O využití verejných financií totiž rozhodujú politici. V tomto stave sa podľa neho zdravotníctvo nedá reformovať. Vždy príde nejaký politik, ktorý bude chcieť využiť peniaze na svoje záujmy. O viaczdrojovom financovaní zdravotníctva Rod hovorí: „Súkromné zdroje by nemali nahrádzať tie verejné, ale mali by mať väčšiu úlohu.“
„Náklady verejného zdravotného poistenia budú rásť oveľa rýchlejšie ako príjmy – znižuje sa ekonomicky aktívna populácia, ktorá platí odvody. Tá neaktívna, ako dôchodcovia, invalidní dôchodcovia a deti, čerpá oveľa viac zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje, prečo je systém neudržateľný.
O to, čo je verejné, sa nikto nestará
Generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan si myslí, že v zdravotníctve sa príliš veľa vecí robí cez zákony a regulácie: „Málo je na dohode, aby to bolo obojstranne výhodné. To, čo je verejné, nepatrí nikomu. Nikto sa o to nestará a každému je jedno, ako to vyzerá.“ Toto Kultanovo tvrdenie sa manifestuje na príklade štátnych nemocníc.
Jakub Hlávka, ktorý je aj poradcom českého prezidenta pre zdravotníctvo, má skúsenosti s tým, že ani vyššia spoluúčasť nemusí viesť k vyššej zodpovednosti za vlastné zdravie. Motivovať ľudí k tomu, aby sa starali o zdravie a neskôr šetrili zdravotníctvu ďalšie výdavky, je jednoducho ťažké.
Generálny riaditeľ slovenskej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových podotkol, že za desať rokov v zdravotníctve vidí stále tie isté problémy ako pred desiatimi rokmi. Tiež si myslí, že postoj ľudí a motivácia starať sa o svoje zdravie sa tak ľahko nezmení. Podľa Jurovýcha by pomohol systém bonusov a malusov, teda zvýhodnenia na zdravotnom poistení pre ľudí, ktorí sa starajú o svoje zdravie. Naopak tí, ktorí si škodia a majú tak potenciál generovať pre zdravotnícky systém vysoké náklady, by platili viac. To sa ale okľukou vracia k faktu, že je to politicky veľmi nepopulárne.
Kto má platiť za zdravie?
Podľa Henriety Tulejovej sa nemáme pýtať, či sa peniaze rozdeľujú spravodlivo, ale či ich dávame na niečo, čo prináša pridanú hodnotu. Teda na to, čo najviac potrebujeme alebo čo pomáha zdravotníctvo rozvíjať a skvalitňovať. Na Slovensku sa najpotrebnejším artiklom stáva následná starostlivosť po ukončení akútnej liečby. Potenciál rozvíjať zas majú inovácie.
Pokiaľ ide o poplatky v zdravotníctve, analytička tvrdí, že prirodzene nikto nechce platiť. Advance Healthcare Management Institute však zrealizoval prieskum toho, čo by ľudia preferovali.
Na Slovensku sa 80 percent ľudí vyjadrilo, „nech to zaplatí niekto iný“. Z ich pohľadu by to mal byť štát. Na Slovensku aj v Česku štát platí poistné za svojich poistencov, medzi ktorých patria deti, dôchodcovia a matky na materskej dovolenke. Pracujúci ľudia ho platia sami v zdravotných odvodoch. V Česku štát platí za svojich poistencov stabilne a platby dlhodobo zvyšuje, pretože ich viaže na valorizačný mechanizmus. „Na Slovensku bolo niekoľko pokusov o takúto valorizáciu, ale vždy sa to zrušilo a nemôžeme sa na to spoliehať,“ priblížila jeden problém financovania slovenského zdravotníctva.
70 percent ľudí však zároveň súhlasí, aby sa poplatky legalizovali, zoficiálnili, nastavili na jednotnú výšku a pravidlá naprieč celým Slovenskom. Bol by definovaný ochranný limit, nad akú sumu už človek platiť nebude. „Keď vieme, koľko budeme platiť, je to niečo, na čo sa dokážeme pripraviť a nastaviť si to v domácom rozpočte,“ hovorí Tulejová.
Poplatky sú masívne
Len 30 percent respondentov v prieskume bolo za možnosť pripoistiť si nadštandardnú starostlivosť. „Samotný nadštandard vytvára dvojtriednu spoločnosť – kto peniaze má, ten si ho zaplatí. Henrieta Tulejová podotýka, že ak štát nastaví pre poplatky jednotné pravidlá, budú platiť rovnako pre všetkých.
Zaujímavé je podľa nej to, že podľa prieskumu jednotné poplatky podporujú najmä dôchodcovia a ľudia nad 60 rokov naprieč celým Slovenskom. Pravdepodobne preto, že s nimi majú oveľa viac skúseností ako mladší ľudia. Pritom tejto skupine podľa zákona vracajú doplatky za lieky a podobne. „No asi vidia, že poplatky sú pomerne masívne aj napriek oficiálnemu zákazu, ktorý dnes platí,“ myslí si Tulejová.
70 percent ľudí sa v prieskume vyjadrilo, že vymáhať od nejakého lekára to, aby nevyberal nelegálne poplatky, by nefungovalo – buď by sa vyberali naďalej v nejakej inej podobe alebo ak by sa vyberať prestali, starostlivosť by pravdepodobne bola nekvalitnejšia alebo nedostupnejšia. Podľa Jurovýcha by bolo spravodlivé, ak sa majú vyberať poplatky a doplatky, aby sa znížili zdravotné odvody.
Ďalší rečníci na Healthcare Summite sa venovali napríklad téme dôvery ľudí v zdravotníctvo na Slovensku a v Česku. Ich poznatky sme priniesli v tomto článku.
