Medzinárodná štúdia publikovaná v časopise Annals of Internal Medicine ukazuje, že nárast výskytu niektorých nádorov u ľudí mladších ako 50 rokov nie je izolovaný trend. Hoci sa o „rakovine mladých“ v posledných rokoch často hovorí, väčšina týchto nádorov stúpa podobným tempom aj vo vyšších vekových skupinách.
Tím vedený Amy Berrington de Gonzálezovou porovnal trendy výskytu 13 typov nádorov v 42 krajinách v rokoch 2003 – 2017. U mladších dospelých (vo veku 20 až 49 rokov) došlo počas 15 rokov k významnému nárastu šiestich druhov rakoviny: štítnej žľazy, obličiek, endometria, kolorekta, prsníka a leukémie.
Najrýchlejšie rástla rakovina štítnej žľazy, v priemere o viac ako 3 percentá ročne. Podobný vývoj však vedci pozorovali aj u starších dospelých. Pri väčšine týchto typov rakoviny sa totiž výskyt zvyšoval prakticky rovnakým tempom v oboch vekových skupinách.
Jediná výnimka
Hlavná autorka štúdie pre web Medscape uviedla: „Nech je príčinou nárastu týchto typov rakoviny čokoľvek, je pravdepodobnejšie, že ide o jav spoločný pre všetky vekové skupiny než o niečo špecifické pre ľudí mladších ako 50 rokov.“
Jedinou výraznou výnimkou je kolorektálny karcinóm. U mladších dospelých rástla jeho incidencia vo väčšine krajín podstatne rýchlejšie ako u starších. U tých sa naopak často stabilizovala alebo klesala. V niektorých krajinách sa výskyt kolorektálneho karcinómu u ľudí nad 50 rokov dokonca znížil. Štúdia zdôrazňuje, že práve tento rozdiel robí z tohto typu nádoru u mladších vekových skupín mimoriadne sledovaný fenomén, ktorý by mal mať vplyv na skríningové stratégie.
Niektoré nádory ustupujú
Nie všetky trendy sú negatívne. U mladších dospelých sa vo viac ako polovici krajín znížil výskyt rakoviny pečene, ústnej dutiny, pažeráka a žalúdka, pričom pokles žalúdočných nádorov bol najvýraznejší. Podobné zlepšenie bolo viditeľné aj u časti staršej populácie, najmä pri nádoroch žalúdka a pažeráka.
Onkológ Gilbert Welch dopĺňa dôležitý kontext: napriek zjavne rastúcemu počtu niektorých diagnóz „rakovina zostáva u mladších dospelých zriedkavá – v USA predstavuje len približne 10 percent úmrtí v tejto vekovej skupine a tento podiel ďalej klesá“.
Mohlo by vás zaujímať
Epidémia diagnostikovania
Štúdia sama o sebe príčiny rastu výskytu neanalyzuje, no odborníci spomínajú niekoľko pravdepodobných faktorov. Jedným z nich je obezita, ktorá rastie vo všetkých vekových skupinách a spája sa s väčšinou nádorov, ktorých výskyt sa zvyšuje. Berrington de Gonzálezová pripomína, že všetky druhy rakoviny, pri ktorých jej tím zaznamenal nárast, súvisia s obezitou. Zároveň však upozorňuje, že dôkazy zatiaľ nie sú jednoznačné.
Ďalším vysvetlením môže byť zlepšenie diagnostiky. Welch zdôrazňuje, že kedykoľvek lekári hľadajú rakovinu podrobnejšie – testujú viac ľudí, častejšie alebo citlivejšími metódami – nevyhnutne nájdu viac nálezov.
Typickým príkladom je dramatický nárast diagnóz rakoviny štítnej žľazy v Južnej Kórei. Po zavedení skríningových programov sa ich počet zvýšil pätnásťnásobne, zatiaľ čo úmrtnosť zostala rovnaká. „Nešlo o epidémiu ochorenia, ale o epidémiu diagnostikovania,“ zhrnul Welch.
Rakovina na Slovensku
Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že výskyt zhubných nádorov na Slovensku dlhodobo rastie, zatiaľ čo úmrtnosť na ne klesá. Vekovo štandardizovaná incidencia v rokoch 1996 až 2024 vzrástla o viac ako 23 percent, pričom výraznejší nárast bol u žien. Muži však počas celého sledovaného obdobia zostávali skupinou s vyšším celkovým výskytom rakoviny.
Najčastejšie diagnostikovanými nádormi boli u mužov rakovina prostaty, pľúc a kolorekta, u žien nádory prsníka, hrubého čreva a maternice. Úmrtnosť na zhubné nádory sa za 28 rokov znížila o 78 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. To naznačuje posun v liečbe aj v prevencii.
Skríningové programy majú podľa NCZI zásadný význam najmä pri včasnom záchyte rakoviny krčka maternice. Medzi rokmi 2016 a 2024 klesla jej incidencia. No zároveň stúpol počet karcinómov in situ zachytených v cieľovej vekovej skupine žien od 23 do 64 rokov.
Práve nárast nálezov vo veľmi skorom štádiu odborníci vnímajú ako dôkaz, že systematické preventívne programy fungujú. Umožňujú tak odhaliť ochorenie skôr, než sa rozvinie do pokročilých foriem.
