Pľúcne ambulancie sú preťažené a v niektorých okresoch na Slovensku chýbajú. Výsledkom je značný nepomer medzi potrebou, respektíve verejnou objednávkou, pľúcnych lekárov a možnosťami systému túto objednávku uspokojiť.
Pre Zdravotnícky denník to povedal prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky v Univerzitnej nemocnici Bratislava – Ružinov Štefan Laššán. „Zlá situácia je najmä v niektorých okresoch na severe a juhu stredného Slovenska. V súčasnosti je pri všetkých nákladoch problém ambulancie financovať a chýba motivácia, aby sa nové pneumologické ambulancie otvárali,“ dodal.
Nielen v pneumológii, ale aj v mnohých iných odboroch je problém s pokrytím a získaním včasného termínu na vyšetrenie. V nemocniciach je situácia podobne zlá. Špecializované pneumologické lôžka na Slovensku zostali len v univerzitných a fakultných nemocniciach a v jednom špecializovanom ústave – Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. „V každom kraji máte v princípe jedno pľúcne pracovisko. Pred približne 15-20 rokmi sa drasticky zredukovali,“ hovorí Laššán s tým, že k redukcii prispela reforma ministra Rudolfa Zajaca. Nepomáhajú jej ani nízke úhrady od poisťovní a nedostatok zdravotníckeho personálu. „Lôžka ubúdajú najmä kvôli tomu, že si na seba nedokážu zarobiť a chýba ošetrovateľský personál – sestry, praktické sestry a sanitári,“ vysvetlil.
Akútne verzus dlhodobé lôžka
Najmä v chladných častiach roka, ako napríklad aj teraz v novembri, sa vzduchom prenáša viac respiračných nákaz a pľúcne problémy má viac ľudí. Okrem toho pneumológovia liečia aj množstvo neprenosných chorôb a existujúce lôžka pacientom nestačia. „Máme napríklad pacientov s rakovinou pľúc, s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, pacientov pred a po transplantácii pľúc či pacientov s pľúcnou fibrózou. Keď na týchto lôžkach ležia urgentní pacienti s respiračnými infekciami, ktorým sa v mnohých prípadoch dá predísť, pri nedostatočných kapacitách sa liečba chronických pacientov predlžuje,“ upozornil pneumológ a ftizeológ.
Myslí si, že by bolo potrebných viac nielen pľúcnych lôžok, ale aj všeobecných internistických a najmä geriatrických a doliečovacích lôžok. „Treba o tom diskutovať. Najväčší problém je, kam s pacientom ďalej, keď už nevyžaduje akútnu starostlivosť, ale prevažne ošetrovateľskú a rehabilitačnú starostlivosť,“ poznamenal, že mnohí pacienti zo zdravotných, ale aj zdravotne-sociálnych dôvodov (po ukončení akútnej liečby nemajú kam ísť) ostávajú neprimerane dlho na akútnych lôžkach a tie potom chýbajú ďalším pacientom.
Pomôžu farmaceuti?
Na Slovensku podľa Laššána robia problém aj slabé zdravotné povedomie ľudí a dlhé čakacie lehoty. Na bežné elektívne vyšetrenie u pneumológa sa čaká dva týždne a viac, ale priznáva, že podobná alebo horšia situácia je aj v iných európskych krajinách.
„Viac zdravotníkov nebude, tak treba využívať existujúce zdravotnícke povolania. Posilňovať napríklad kompetencie farmaceutov,“ hovorí pľúcny lekár. Už dnes sa v lekárňach na Slovensku vykonávajú niektoré jednoduché vyšetrenia a od nasledujúcej sezóny by mali farmaceuti aj očkovať proti chrípke. Dôležité je posilniť prevenciu a žiť zdravšie, aby pacientov bolo menej. „My Slováci sa nesprávame dobre sami k sebe,“ povedal Laššán na tlačovej konferencii k stredajšiemu Svetovému dňu chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP).
Táto aj ďalšie pľúcne choroby podľa celosvetových štatistík patria medzi najčastejšie príčiny smrti. Štefan Laššán upozornil, že viac ako 10 percent úmrtí v Európskej únií (EÚ) zapríčiňujú respiračné choroby, či už prenosné alebo neprenosné. Asi pätina z nich je spôsobená CHOCHP. Po covidovej pandémii pribudol aj počet zápalov pľúc. Toto ochorenie je pritom častou príčinou úmrtia v nemocnici, bez ohľadu na diagnózu, s ktorou človeka hospitalizovali.
Mohlo by vás zaujímať
Pneumológovia podľa Laššána dúfajú, že konečne sa rozbehne aj skríning karcinómu pľúc (skríningom sme sa venovali v tomto článku). Tento rok spustili jeho pilotnú fázu a podľa Národného onkologického inštitútu bude kľúčové zabezpečiť osvetu ľudí a schváliť právne predpisy, ktoré stanovia podrobnosti o vykonávaní skríningov.
Čo všetko hrozí pacientom?
Na Slovensku máme tiež problém so zberom dát. S chronickou obštrukčnou chorobou pľúc je registrovaných približne 8 tisíc pacientov, ale odborník to označuje len za vrchol ľadovca. Vyplýva to z prieskumu medzi všeobecnými lekármi o prejavoch pacientov, ktorých ošetrujú. „Pacientov treba vyhľadať a začať liečiť. Pretože čím neskôr sa liečba začne, tým je drahšia,“ hovorí Laššán o nákladoch na pokročilé ochorenie. Doplnil, že všeobecní lekári už môžu predpisovať aj jednoduché inhalačné lieky a tým preklenúť obdobie, kým sa pacient dostane k pneumológovi.
„Pacientom radíme najmä chrániť sa pred vírusovými infekciami, ktoré u nich môžu spôsobiť akútne vzplanutia chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Opatrenia sú klasické – čisté ruky, rúška, odstup. Nikto nič lepšie nevymyslel. Tiež odporúčame očkovať sa proti tomu, čomu sa dá,“ poznamenal odborník.
Pacienti s CHOCHP sú podľa neho rôzni, ale majú spoločné to, že rýchlejšie strácajú pľúcne funkcie, vzduch v dýchacích cestách im prúdi ťažšie a často sú dýchaviční. „Mnohí tvrdia, že dýchavičnosť a dusenie sa sú horšie ako bolesť,“ hovorí Laššán. U pacientov môže dôjsť k rozdutiu pľúc, srdcovému zlyhávaniu aj k ďalším pridruženým diagnózam. „Choroba znižuje kvalitu života, keďže pacienti sú okrem iného viazaní na ventilačnú podporu. Skracuje život až o 10 rokov. Mladší pacienti s CHOCHP často zomierajú na infarkt alebo karcinóm pľúc,“ dodal.
Fajčenie ľudia zľahčujú
Hlavným rizikovým faktorom rakoviny aj chronickej obštrukčnej choroby pľúc je podľa Laššána fajčenie. To pritom nie je len o pľúcach, ale poškodzuje všetky časti ľudského tela. Zvyšuje napríklad riziko cievnej mozgovej príhody, slepoty, infekcie ďasien, ochorení srdca, sexuálnych problémov a neplodnosti.
„Chronickú obštrukčnú chorobu pľúc majú skôr ľudia vo vyššom strednom veku a seniori. Je to preto, lebo postupne sa rizikové faktory a problémy nabaľujú. „Väčšina pacientov prichádza neskoro, lebo podceňujú príznaky. Povedia si Fajčím, tak kašlem. Problém si všimnú, až keď sú dýchaviční a majú problém vyjsť po schodoch,“ hovorí Laššán. Podľa Ročenky EÚ o zdravotnom stave populácie na Slovensku denne fajčí 21 percent ľudí, čo je viac ako priemer v európskych krajinách.
„Každý štvrtý Slovák je závislý,“ spresnil Laššán a vysvetlil aj prečo je to tak. „Nikotín je návykovejší ako heroín. Preto je veľa denných fajčiarov a málo príležitostných,“ tvrdí s tým, že odvyknúť si od fajčenia je ťažké. Je to látková závislosť, ale ovplyvňujú ju aj spoločenské faktory ako napríklad posedenia s inými fajčiarmi. „Zanechať fajčenie ale má zmysel v akomkoľvek veku a štádiu ochorenia,“ uistil.
Peniaze sú najlepšia motivácia
V niektorých krajinách sa v boji so závislosťami uplatňuje stratégia harm reduction, teda znižovanie rizika – podporovanie fajčiarov cigariet, aby prešli na iné, menej škodlivé tabakové výrobky. Na Slovensku ju adiktológovia zatiaľ neodporúčajú. Hlavnými praktikami boja so závislosťami sú psychoterapia a užívanie liekov. Podľa Laššána majú aj alternatívne výrobky svoje riziká. „Nikotínové vrecká sú nebezpečné kvôli tomu, že obsahujú obrovské dávky nikotínu. Elektronické cigarety môžu obsahovať všeličo a sú populárne najmä u mladých. Bezprostredne sú menej škodlivé, ale pre ich fajčiarov je typické, že zároveň užívajú aj klasické cigarety,“ upozornil pneumológ.
Ministri školstva a zdravotníctva Tomáš Drucker a Kamil Šaško (obaja Hlas-SD) podporujú zákaz príchutí elektronických cigariet, keďže práve tie lákajú mladistvých. Podľa Štefana Laššána však nie je isté, že tento zákaz naozaj prejde parlamentom, lebo medzi koaličnými partnermi počuť o rôznych dohodách. „My pneumológovia sme proti príchutiam. Pán predseda SNS (Andrej Danko, poznámka red.) povedal, že jemu to chutí, tak prečo by to mal zakazovať,“ dáva bizarný príklad.
Keďže ľudia prirodzene túžia po slobode aj v tomto, tvrdé reštrikčné opatrenia by podľa Laššána viedli k čiernemu trhu, podvodom a podobne. „Vidieť to na príklade toho, ako dopadla prohibícia. Treba vzdelávať a individuálne motivovať napríklad tým, že fajčiar bude platiť viac na zdravotné poistenie. Ľudia najviac počúvajú na peniaze,“ skonštatoval a pridal aj smutný príklad: „Mnohí naši pacienti uvažujú tak, že na doplatky za lieky by museli dať toľko, čo na jednu krabičku cigariet. Tak si radšej kúpia tú krabičku cigariet.“
Problémy vo vzduchu
V našich podmienkach je podľa Láššána zriedkavé, aby mal chronickú obštrukčnú chorobu pľúc nefajčiar. „Môže sa to stať v oblastiach, kde je znečistené ovzdušie, ľudia varia na otvorenom ohni a podobne. V našej krajine je to v regiónoch na juhu alebo severe stredného Slovenska,“ doplnil. V niektorých oblastiach na juhu Slovenska zúri energetická chudoba, takže ľudia aj kúria rôznym nevhodným materiálom.
Slovenský hydrometeorologický ústav na webe zverejňuje predikcie, o ktorej hodine bude v ktorom regióne aký vzduch. „Človek si to môže pozrieť napríklad, keď sa rozhoduje, kedy ísť behať,“ povedal pneumológ. Dodal, že každý človek má inú kapacitu vyrovnať sa s rizikom a teda aj so znečistením ovzdušia.
„Typický príznak chronickej obštrukčnej choroby pľúc je dýchavica aj po malej námahe. Diagnostikuje sa spirometriou aj ďalšími metódami. Napríklad sa môže urobiť CT,“ vysvetlil pneumológ a ftizeológ. U ľudí, ktorí majú menej ako 50 rokov a najmä u ťažkých stavov treba pátrať aj po genetickej príčine ochorenia.
Pokiaľ ide o liečbu, okrem liekov a inhalačných pomôcok sa využíva aj pľúcna rehabilitácia. Laššán sa vrátil aj k téme očkovania. Zhrnul, že okrem chrípky by sa ľudia mali dať zaočkovať alebo preočkovať proti pneumokokom, čiernemu kašľu, respiračnému synciálnemu vírusu (RSV) a rizikoví pacienti aj proti covidu-19. „Na Slovensku je očkovanie politická téma a pritom to nemá s politikou nič spoločné. Týka sa výsostne verejného zdravia,“ uzavrel expert.
