Pastorálna medicína je neoddeliteľnou súčasťou zdravotníctva v Európe aj inde vo svete. Na duchovné a psychologické potreby pacientov prihliadajú aj v krajinách, ktoré sú považované za prísne sekulárne ako napríklad v Holandsku. Prístupy k poskytovaniu duchovnej služby pacientom sa však odlišujú.
Prístup každého pacienta k jeho zdraviu a chorobe závisí od jeho pohľadu na svet, a preto každý potrebuje individuálny prístup k liečbe. Pastorálnu medicínu poskytujú kňazi, iné duchovné osoby aj školení laici. Umožňuje, aby liečba účinkovala vtedy, keď nielen psychické, ale aj duchovné problémy jednotlivcov bránia úplnému zotaveniu a možnosti viesť plnohodnotný život. Konštatuje to psychiater a filozof Teodor Rosinský v knihe Celostná a pastorálna medicína.
Na žiadosť pacienta
Na Slovensku v júni tohto roka vyvolala veľa reakcií z radov politikov i cirkvi zmena zákona, ktorý upravuje postavenie kňazov v nemocniciach. Chýbala v ňom totiž formulácia, že kňaz prichádza za pacientom na jeho žiadosť. Ministerstvo zdravotníctva preto vydalo odborné usmernenie o postupe pri zabezpečovaní práva pacienta na duchovnú službu. Je publikované vo vestníku z 1. júla 2025.
Podľa usmernenia duchovná služba spočíva v podpore pacienta, ktorá nie je zdravotnou starostlivosťou a má pastoračný charakter. Jej prijímatelia ju využívajú dobrovoľne, ako zákonné právo na základe svojho slobodného rozhodnutia. Duchovná starostlivosť sa poskytuje na žiadosť pacienta alebo s jeho súhlasom. „Ak je pacientom maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, žiadosť alebo súhlas s poskytnutím duchovnej služby udeľuje ich zákonný zástupca alebo opatrovník,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva.
Taktiež ak zdravotný stav neumožňuje pacientovi požiadať o poskytnutie duchovnej služby alebo ju odsúhlasiť, môžu ju poskytnúť aj na základe žiadosti alebo súhlasu blízkej osoby pacienta. Príkladom je pomazanie chorých.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí podľa usmernenia umožniť duchovnému vstup, ak jeho prítomnosť nenaruší poskytovanie starostlivosti. V opačnom prípade môže ošetrujúci zdravotník duchovného na nevyhnutný čas poslať preč. Treba dbať na to, aby zdravotníci mohli pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, včas, v potrebnom rozsahu a kvalite.
Mohlo by vás zaujímať
Každý potrebuje iného duchovného
Téme sme sa venovali aj v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia. Liberálna poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) v ňom skonštatovala: „Pacienti sú rôzni. Jeden je veriaci, druhý nie, jeden má jednu vieru, druhý inú. To treba rešpektovať. Náboženské prvky však nemajú byť prilepené k zdravotníctvu ako jeho oficiálna súčasť.“
Inak to vidí poslanec Peter Stachura (KDH). Je lekárom v Rakúsku a tvrdí, že cirkev a spirituálna starostlivosť do nemocníc jednoznačne patria. „Moderná medicína aj v liberálnych krajinách ako Holandsko uznáva, že spirituálna starostlivosť je súčasťou holistickej medicíny. Nie je to len telo, ale aj duševný a duchovný stav,“ povedal Stachura. „Nie každý potrebuje katolíckeho kňaza, niekto imáma, iný psychológa alebo odborníka na duchovné otázky,“ dodal.
Napríklad interná klinika Univerzitnej nemocnice vo Viedni na svojom webe vysvetľuje, že duchovné služby poskytuje tím kaplánov špeciálne trénovaných na prácu v nemocniciach. „Ak hľadáte niekoho, kto vám pomôže prekonať tieto ťažké chvíle v živote, radi tu budeme pre vás,“ uviedli. Doplnili, že pri poskytovaní náboženskej a spirituálnej starostlivosti o pacientov a ich rodiny sa snažia naplniť ich špecifické potreby.
Ako je to v Česku?
Zmeny v poskytovaní duchovnej starostlivosti sa pripravujú aj v Českej republike. Hovorca českého ministerstva zdravotníctva Ondřej Jakob odkázal na novelu zákona o zdravotných službách, ktorá začne platiť od 1. januára budúceho roka. Podľa nej má pacient v zdravotníckom zariadení právo prijímať duchovnú službu spôsobom, ktorý neporušuje práva ostatných pacientov a s ohľadom na svoj zdravotný stav. Návštevu duchovného nemožno pacientovi odoprieť v prípadoch, ak je ohrozený jeho život alebo má vážne poškodené zdravie.
Podľa tohto zákona je poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti povinný mať zmluvný vzťah s nemocničným kaplánom. Pacient má však právo prijať duchovnú starostlivosť aj od inej osoby. Poskytovateľ musí vyčleniť vhodný priestor na poskytovanie duchovnej starostlivosti, zverejniť informáciu o jej poskytovaní a rešpektovať liturgický priebeh duchovnej služby, ak to neohrozí bezpečnosť alebo zdravie pacientov.
Zároveň novela vymedzuje, že poskytovanie duchovnej starostlivosti nesmie povzbudzovať k vstupu do žiadnej cirkvi ani k vystúpeniu z nej. Nemôže tiež povzbudzovať k účasti či neúčasti na náboženských úkonoch. Musí s ňou súhlasiť pacient alebo jeho blízka osoba, pokiaľ pacient nemôže kvôli svojmu zdravotnému stavu tento súhlas vysloviť sám.
Funkciu nemocničného kaplána v Česku môže vykonávať človek písomne poverený registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Musí mať vyštudovanú teológiu alebo príbuzný odbor a absolvovať akreditovaný vzdelávací program pre nemocničných kaplánov. Rozsah činností nemocničného kaplána stanoví vykonávací predpis.
Pastorálna medicína v Holandsku a USA
V Holandsku sa pastorálna medicína, respektíve duchovná starostlivosť, profesionalizuje a zahŕňa rôzne formy viery. Kapláni poskytujú podporu rozličným pacientom aj zamestnancom a často pracujú v tímoch, kde sa stretávajú rôzne pohľady na svet. Katolícky, protestantský, humanistický a iné. Snažia sa pacienta podporiť a naplniť jeho duchovné potreby v sekularizovanej spoločnosti, uvádza Žurnál nemocničného kaplánstva.
Pastorálna medicína sa v Holandsku dotýka aj citlivých tém, ako je eutanázia a starostlivosť na konci života. Vzdelávanie v pastorálnej medicíne ponúkajú špecializované programy univerzít, ktoré pokrývajú viacero náboženstiev (napríklad tu).
Špeciálne študijné programy pastorálnej medicíny existujú aj v USA. Pastoračný poradca musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v poradenstve o duševnom zdraví, pastoračnom poradenstve alebo rodinnom či manželskom poradenstve. Taktiež potrebuje štátnu licenciu, v rámci ktorej musí splniť podmienky prípravy. Nemusí však dokladovať príslušnosť k cirkvi.
Hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Katarína Jančišinová povedala, že duchovní, zasvätené osoby a laici, ktorí poskytujú pastorálnu starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku, musia absolvovať dvojsemestrálny zdravotnícky kurz. „Ten organizuje Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine a je otvorený pre všetky registrované cirkvi,“ vysvetlila s tým, že kurz má ekumenický charakter. „Je ideálne, ak môže duchovný spolupracovať aj s tímom školených dobrovoľníkov. Podobne to funguje aj v iných európskych krajinách,“ dodala Jančšinová.
