Na nárast výdavkov v zdravotníctve má najväčší vplyv zavádzanie nových medicínskych technológií.
Podľa výskumov im môžeme pripísať 38 až 62 percent rastu. Informačné technológie však aj výrazne zvyšujú nákladovú efektívnosť. V rôznych krajinách však badať veľké bariéry pri implementácii telemedicíny. Predovšetkým chýba jasný úhradový mechanizmus, no zdravotný systém sa zároveň musí prispôsobiť kultúrnym zmenám, ktoré prináša prijímanie nových technológií. Nie všetci zdravotníci a pacienti ich prijímajú rovnako ochotne.
Zdravotníctvo často nevie jasne určiť, kam chce s pomocou technológií smerovať a nemá jasne stanovenú stratégiu. Systém tiež neprepája jednotlivé zložky a technológie dostatočne účinne. Konštatovali to autori publikácie Slovenské zdravotníctvo v post-covidovej ére Peter Pažitný a Rudolf Zajac. Odborník na manažment zdravotníckych služieb Pažitný radil ministrom zdravotníctva na Slovensku, v Česku i Maďarsku, a lekár a manažér Zajac bol v rokoch 2002 až 2006 slovenským ministrom zdravotníctva.
Kde všade sa uplatňuje telemedicína?
Technológie sú schopné nahradiť ľudskú silu. To hrá zásadnú úlohu aj v slovenskom zdravotníctve, ktoré nemá dostatok ľudského kapitálu a ani ho nebude v ďalších rokoch mať.
Pod telemedicínou rozumieme diaľkové monitorovanie, diagnostiku a terapiu. Popri telemedicíne zohrávajú v oblasti zdravotníckych technológií dôležitú úlohu elektronizácia, digitalizácia, robotizácia a umelá inteligencia. Avšak vzhľadom na širokú dostupnosť mobilných telefónov a používanie internetu je práve telemedicína najľahšie implementovateľným nástrojom.
Experti z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) za najväčší prínos telemedicíny považujú nákladovú efektívnosť zdravotných služieb a tiež zvýšenú kvalitu zdravotnej starostlivosti. Medzi konkrétne kľúčové prínosy telemedicíny podľa OECD patria:
Mohlo by vás zaujímať
- Lepšia kontrola hladiny cukru v krvi u diabetikov
- Nižšia úmrtnosť a menej hospitalizácií pri chronickom zlyhávaní srdca
- Telerehabilitácia, ktorá môže zefektívniť manažovanie bolesti a zvýšiť fyzickú aktivitu
- Zlepšovanie mentálneho zdravie, špeciálne cez kognitívnu behaviorálnu terapiu na diaľku
Experti považujú telemedicínu za minimálne rovnako efektívnu ako tradičné prístupy k výžive a fyzickej aktivite. Telemedicínske služby taktiež môžu zlepšiť starostlivosť pri chorobách ako astma a chronická obštrukčná choroba pľúc.
Technológie pomáhajú pri rozhodovaní
Používanie telemedicíny všetkými týmito spôsobmi bude dôležité aj na Slovensku, keďže práve pri manažovaní chronických chorôb slovenské zdravotníctvo zaostáva. Technológie síce ľudí nenahradia, no telemedicína podľa Zajaca a Pažitného dokáže udržať alebo dokonca zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti aj napriek klesajúcemu počtu všeobecných lekárov.
Digitalizácia môže pomôcť skladovať obrovské množstvo laboratórnych dát potrebných na ďalšiu analýzu pomocou umelej inteligencie. Tá totiž napríklad na snímkach dokáže identifikovať aj problém, ktorý by ľudské oči mohli prehliadnuť. Môže tak pomôcť s podporou rozhodovania, najmä pri nedostatku špecialistov. Digitalizácia odbremeňuje už i tak preťažený zdravotnícky personál.
Informácie musia byť aj na papieri
Žiaľ, Slovensko v implementácii nových technológií zatiaľ zaostáva. Telemedicína sa využíva čoraz viac, ale až počas pandémie covid–19 sa začala hradiť z verejného zdravotného poistenia. Umelá inteligencia v zdravotníctve zatiaľ nie je celoplošne zavedená. Funguje najmä vďaka nadšencom, lokálnym iniciatívam a rôznym kampaniam (napríklad medzinárodná kampaň v onkológii Spojení jedinečnosťou). „Zároveň distribúcia zdravotníckych technológií je regionálne veľmi neproporcionálna,“ upozorňujú autori knihy.
Povzbudivým trendom je podľa nich to, že počet ľudí, ktorí hľadajú zdravotnícke informácie na internete stúpa. „Vyzerá to tak, že obyvateľstvo je lepšie pripravené ako samotný zdravotný systém a legislatíva. Neplatí to však pre všetky vrstvy obyvateľstva,“ uviedli.
Podľa dát OECD zdravotné informácie na internete skôr vyhľadávali mladší ako starší, výrazne viac ich tam hľadali ľudia s vyšším vzdelaním a skôr ľudia s vyššími príjmami. Podľa Pažitného a Zajaca tak pri implementácii poistných produktov treba myslieť na zraniteľné skupiny obyvateľstva. Informácie by sa mali podávať aj tlačenou formou a v jazyku menšín.
Kategorizujeme lieky a pomôcky, ale nie moderné technológie
Otázka technológií a ich implementácie sa úzko spája s kategorizačným procesom. Tým prechádzajú lieky, ale aj zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Kategorizujú sa však len fyzické produkty a nie nové technológie, ktoré sú používané čoraz častejšie. Napríklad telemedicína, umelá inteligencia, robotika či big data.
V roku 2021 sa zákonom zriadil Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, ktorého funkciou je hodnotenie zdravotníckych technológií. Zástupcovia inštitútu upozorňujú, že štát ho financuje nedostatočne, hoci hodnotí všetky lieky, zdravotnícke pomôcky, špeciálny zdravotnícky materiál aj dietetické potraviny, o ktorých kategorizáciu žiadajú ich výrobcovia.
