Novú metódu liečby Parkinsonovej choroby, adaptívnu stimuláciu mozgu, začali využívať v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura (UNLP) v Košiciach. Ide o špičkový zákrok, ktorý dokáže automaticky reagovať na aktivitu mozgu pacienta a prispôsobiť liečbu jeho aktuálnym potrebám.
UNLP Košice tak ako prvá slovenská nemocnica a jedna z prvých v Európe zaradila medzi moderné európske pracoviská, ktoré túto technológiu používajú.
Liečba Parkinsonovej choroby a jej nové možnosti
Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia a jej výskyt neustále rastie. Odborníci predpokladajú, že do roku 2050 sa počet pacientov zdvojnásobí. Riziko zvyšuje nielen vyšší vek, ale aj vonkajšie faktory ako chemické látky, pesticídy či infekcie.
Diagnostika ochorenia zahŕňa klinické vyšetrenie, magnetickú rezonanciu a v prípade potreby DaT-sken. Podľa Mateja Škorváneka z Neurologickej kliniky UNLP je kľúčovým diagnostickým znakom reakcia pacienta na dopamínové lieky. Tie zostávajú základom liečby spolu s pravidelným pohybom. Odborníci odporúčajú aspoň 150 minút fyzickej aktivity týždenne, čo pomáha spomaliť progres ochorenia.
Ak štandardná liečba prestáva byť účinná, pacientom sú k dispozícii dve pokročilé formy terapie – pumpová liečba a hĺbková mozgová stimulácia (DBS). Pumpa pomáha udržiavať stabilnú hladinu dopamínu, zatiaľ čo DBS využíva implantovaný stimulátor, ktorý reguluje činnosť nervov v mozgu.
Adaptívna stimulácia mozgu: Presnejšia a bezpečnejšia liečba Parkinsonovej choroby
UNLP ako prvé pracovisko na Slovensku zavádza tzv. adaptívnu stimuláciu, ktorá sa prispôsobuje činnosti mozgu v reálnom čase. Na rozdiel od klasickej, neadaptívnej stimulácie, ktorá uvoľňuje konštantný prúd, adaptívna dokáže reagovať na aktuálne potreby pacienta.
„Lekári implantujú elektródy pri vedomí pacienta, aby mohli priamo sledovať účinok stimulácie na pohyb a zachytiť prípadné nežiadúce účinky. Počas zákroku pacient vykonáva jednoduché úlohy, hýbe rukami, vymenúva mesiace a tím lekárov hľadá tzv. terapeutické okno, pri ktorom je stimulácia účinná a bezpečná,“ vysvetľuje Matej Škorvánek.
Mohlo by vás zaujímať
Po úspešnej implantácii lekári natrvalo spoja elektródy s neurostimulátorom uloženým pod kožou. Zariadenie môže byť nabíjateľné alebo nenabíjateľné a nastavujú ho samostatne pre každú polovicu mozgu. Nové tzv. segmentované elektródy umožňujú ešte presnejšie zacielenie prúdu, čím znižujú riziko vedľajších účinkov.
Pacienti po zákroku zvyčajne odchádzajú domov v priebehu niekoľkých dní. Aktivácia stimulátora prebieha po troch až štyroch týždňoch. „Neurostimulátor chorobu nezastaví, ale pri správnej indikácii dokáže pacientovi darovať roky kvalitného života,“ dodáva prof. Škorvánek.
Rehabilitácia a logopédia predlžujú samostatnosť pacientov
Podľa odborníkov je kľúčom k úspechu kombinácia modernej technológie, rehabilitácie a logopedickej starostlivosti. Tieto formy terapie môžu oddialiť pokročilé štádiá ochorenia a pomôcť pacientom zostať čo najdlhšie samostatnými.
Parkinsonova choroba je ochorenie, ktoré pomaly poškodzuje nervový systém. V mozgu ubúda buniek produkujúcich dopamín, látku nevyhnutnú pre pohyb, náladu a myslenie. Typickými príznakmi sú tras, stuhnutosť, spomalené pohyby, poruchy spánku a pamäti. Choroba sa rozvíja postupne, často nenápadne, a väčšina prípadov vzniká kombináciou genetických predispozícií a vplyvov prostredia.
UNLP Košice plánuje v rozvoji adaptívnej stimulácie pokračovať a rozšíriť ju na ďalšie skupiny pacientov. Tím neurológov verí, že táto technológia posunie liečbu Parkinsonovej choroby v Slovenskej republike na úroveň špičkových svetových pracovísk.
