Na Slovensku sa pripravuje rozsiahla reforma onkologických skríningových programov, ktorá má zásadne zlepšiť včasné odhaľovanie rakoviny a potenciál zachrániť stovky životov ročne. Cieľom zmien je zvýšiť účasť ľudí na preventívnych prehliadkach, zefektívniť celý systém a posilniť kontrolu kvality vyšetrení. Kým v Dánsku absolvuje preventívne testy až 80 percent populácie, na Slovensku sa pri niektorých typoch rakoviny zapája len desatina ľudí. Experti sa zhodujú, že ak sa podarí účasť zvýšiť na úroveň vyspelých krajín, úmrtnosť na onkologické ochorenia môže klesnúť až o štvrtinu. Riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová spolu s Ivanom Uhliarikom z Asociácie medicínskej diagnostiky v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia upozorňujú, že reforma prinesie aj nové postupy, digitalizáciu a využívanie umelej inteligencie.

Uhliarik upozornil, že Slovensko v oblasti skríningu rakoviny zaostáva za krajinami, ako je Dánsko. „V Dánsku sa na skríningoch zúčastňuje takmer 80 percent populácie, čo umožňuje zachytiť pacientov v skorých štádiách,“ povedal. Na Slovensku je účasť výrazne nižšia – len približne 11 percent pri skríningu rakoviny hrubého čreva a 44 percent pri karcinóme krčka maternice.

Uhliarik dodal, že hoci sa percento účasti pri karcinóme krčka maternice dá považovať za čiastočný úspech, stále to znamená, že viac ako polovica žien sa preventívne nevyšetruje. „Ak by účasť žien na mamografii stúpla zo súčasných 30 na 60 či 70 percent, zachytili by sme nádory omnoho skôr a zlepšili šance na úplné vyliečenie,“ zdôraznil.

Trautenberger Ricová potvrdila, že skríningové programy síce fungujú, ale potrebujú zásadnú revíziu. „Sú nastavené, ale treba ich zefektívniť. Dánsko začalo s budovaním systému už v 60. rokoch, my máme za sebou len krátku cestu,“ uviedla. Podľa údajov Národného onkologického inštitútu dosahuje účasť na skríningu kolorektálneho karcinómu približne 50 percent, pri rakovine krčka maternice 60 percent a pri prsníku len 33 percent.

Reforma má priniesť efektívnejší systém

Trautenberger Ricová vysvetlila, že pripravované zmeny možno považovať za reformu, pretože ich cieľom je zefektívnenie celého systému. „Skríningy sú zavedené, ale teraz ich musíme zlepšiť. Každý skríningový program by mal začať pilotným testovaním, vyhodnotením a následným nastavením celonárodného systému,“ povedala.

Zároveň upozornila, že implementácia zákonných zmien nebola ideálne načasovaná. Nový zákon platí už dlhšie, no vykonávacie vyhlášky sa pripravovali neskôr. „Teraz sa dotvárajú a smerujú do medzirezortného pripomienkového konania. Na ich obsahu sa podieľame aj my v Národnom onkologickom inštitúte,“ doplnila.

Mohlo by vás zaujímať

Uhliarik zdôraznil, že reforma musí zohľadniť aj vedecké poznatky. „Dnes už vieme, že HPV vírus je hlavným pôvodcom rakoviny krčka maternice aj ďalších typov nádorov. Preto nie je efektívne používať starý cytologický test, ale treba prejsť na moderné testy, ktoré zisťujú prítomnosť HPV,“ vysvetlil. Podľa neho by tak ženy mohli podstupovať cielenejšie kontroly a predchádzať rozvoju ochorenia.

Ministerstvo zdravotníctva od reformy očakáva zníženie úmrtnosti na onkologické ochorenia o 20 až 25 percent. Trautenberger Ricová potvrdila, že tento cieľ je realistický, ak sa podarí zvýšiť účasť populácie na skríningoch. „Skúsenosti z krajín, kde účasť presahuje 70 percent, ukazujú, že úmrtnosť môže klesnúť aj o štvrtinu. Pri rakovine prsníka sa dokonca dosiahlo zníženie úmrtnosti až o 30 percent,“ uviedla.

Uhliarik upozornil, že úspech závisí aj od regionálnej organizácie systému. „V Dánsku je skríning riadený regionálne, ale kontrolovaný centrálne. U nás centrálna kontrola zatiaľ chýba, čo spôsobuje veľké rozdiely medzi okresmi,“ povedal. Dodal, že aj keby Slovensko dosiahlo len 18-percentné zníženie úmrtnosti, bol by to výrazný posun.

Umelá inteligencia a dôraz na dáta

Podľa Trautenberger Ricovej sa reforma zameriava na celý reťazec činností – od pozývania pacientov cez certifikáciu pracovísk až po vyhodnocovanie dát. „Skríning nie je len samotné vyšetrenie. Zahŕňa pozývanie, certifikáciu, osvetu, zber dát a ich hodnotenie. Keď nemáme dáta, nevieme systém vyhodnocovať,“ vysvetlila.

Ako dodala, Dánsko svoje programy priebežne zdokonaľuje už od 60. rokov a aj Slovensko musí nastaviť flexibilný model, ktorý sa dá upravovať podľa výsledkov. „Skríning nie je vytesaný do kameňa,“ podotkla.

Uhliarik doplnil, že kľúčové je aj kvalitné vyhodnocovanie výsledkov. „V Dánsku čítajú mamografické snímky nezávisle dvaja rádiológovia, čím sa znižuje riziko chybného výsledku. V Česku majú laboratóriá minimálne kvóty na počet vzoriek, aby si zachovali odbornosť. Je to logické, väčší objem prináša väčšiu skúsenosť,“ uviedol.

Na Slovensku už podľa Trautenberger Ricovej funguje dvojité nezávislé čítanie mamografických snímok a systém auditov. „Každé pracovisko, ktoré chce vykonávať skríning, musí prejsť certifikáciou. Dvaja lekári vyhodnocujú snímky nezávisle, a ak sa nezhodnú, rozhoduje ďalší posudok,“ priblížila.

Dodala, že v procese sa začína uplatňovať aj umelá inteligencia, ktorá bude predstavovať tzv. tretie čítanie. „Zatiaľ ide o pilotné projekty, no vidíme v tom veľký potenciál,“ povedala.

Uhliarik zdôraznil, že umelá inteligencia dokáže znížiť riziko chybnej diagnostiky. „Kedysi bola miera falošnej negativity 10 až 15 percent. To znamená, že zo sto podozrivých žien sa desať dostalo domov s nesprávnym výsledkom. Umelá inteligencia to dokáže znížiť takmer na nulu. Je to ako druhé oko lekára,“ uviedol. Podľa neho ide o budúcnosť medicíny, ktorá zlepší presnosť diagnostiky, zvýši úspešnosť liečby a efektívnejšie využije financie.