Vyše pol roka ubehlo od zverejnenia zistení kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ) SR, podľa ktorých sa zo slovenského zdravotníctva strácajú stovky miliónov eur bez toho, aby pomohli pacientom. Hoci o tejto správe NKÚ informoval verejnosť, poslancov Národnej rady SR aj vládu, ministerstvo zdravotníctva neprijalo žiadne opatrenia. Tvrdia to zástupcovia Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Žiadajú vládu, aby zvolala mimoriadne zasadnutie.
Podľa LOZ je zarážajúce, že v zdravotníctve sa aj naďalej obohacujú oligarchovia a finančné skupiny namiesto toho, aby slúžilo pacientom. „V čase konsolidácie, ktorú pocíti každá rodina na Slovensku a súčasne pri historicky najvyšších výdavkoch štátu a občanov na zdravotníctvo, je nečinnosť vlády pri zisteniach najvyššej kontrolnej inštitúcie v štáte neakceptovateľná,“ vyhlásili lekárski odborári.
NKÚ 30. apríla zverejnil výsledky kontrol financovania zdravotnej starostlivosti. Konštatoval, že nespravodlivý systém a záujmové skupiny urobili z pacienta rukojemníka. Štátne autority ale na zistenia podľa LOZ adekvátne nereagovali.
Nevýhodné a neprehľadné zmluvy
Štátni kontrolóri pritom upozornili, že hoci do zdravotníctva ide rekordná suma peňazí, zdravotné poisťovne ich prerozdeľujú neefektívne, netransparentne a v neprospech pacienta. Miliardy idú často v prospech súkromných zdravotných spoločností na úkor štátnych nemocníc, ktorým v dôsledku nízkych príjmov stúpa dlh. „Zdroje v zdravotníctve sú prerozdeľované nespravodlivo a nesystémovo, bez jasných merateľných ukazovateľov výkonnosti a taktiež kvality. Napríklad štátne fakultné nemocnice dostávajú menej finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní ako regionálne nemocnice a nemocnice nižšej kategórie,“ poukázal NKÚ.
Za cyklicky sa opakujúcu zadlženosť koncových nemocníc podľa kontrolórov môže to, že dostávajú menej peňazí ako potrebujú na vykrytie svojich výkonov. Trinásť najväčších štátnych nemocníc pritom poskytuje najviac odborne a finančne najnáročnejších medicínskych výkonov.
Problémom sú aj neprehľadné úhradové mechanizmy zdravotných poisťovní. Ako príklad NKÚ uviedol Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ktorá mala k jednej zmluve až 45 dodatkov. Pritom tieto dodatky sa odvolávali na neexistujúce pravidlá. Zmluvy s mnohými dodatkami mala s poisťovňami uzavreté napríklad aj Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Mohlo by vás zaujímať
Zlyhanie, amaterizmus alebo úmysel?
Pri takto nastavenom systéme podľa lekárskych odborárov neprekvapuje, že dochádza k chybám a únikom peňazí, ktoré nesmerujú na liečbu, ale na obohatenie finančných skupín.
NKÚ v správe tiež konštatoval, že štát v zdravotníctve „nemá pod kontrolou to, ako sa s verejnými zdrojmi nakladá.“ Rezort zdravotníctva dlhodobo toleruje netransparentný a neefektívny systém. Nevyužíva dáta, ktoré má k dispozícii.
„Je preto namieste otázka, či ide o dlhodobé zlyhávanie systému, amaterizmus alebo úmyselné zvýhodňovanie súkromných subjektov. Slovenské zdravotníctvo nesmie byť priestorom, kde systém kontroly zo strany ministerstva zlyháva. Inak sa z tohto životne dôležitého rezortu stáva priestor na nekalý biznis a zvýhodňovanie súkromných poskytovateľov,“ upozornili odborári.
Kde mizne najviac peňazí?
Vláda podľa nich šesť mesiacov od doručenia výsledkov kontroly mlčí a namiesto ráznych krokov pasívne toleruje tento stav. „Vláda naopak zvýšila zdravotné odvody občanom a mlčky toleruje útoky kritizovaných finančných skupín na predsedu NKÚ,“ podotklo LOZ.
Odborové združenie preto vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer-SSD) a celú vládu, aby k správe NKÚ mimoriadne rokovali a prijali potrebné opatrenia na nápravu. Doplnilo, že v súčasnej situácii, keď v zdravotníctve „miznú“ stovky miliónov eur, sa predražuje a zhoršuje kvalita starostlivosti o pacientov.
Lekárski odborári zase čelili kritike, že po ich štrajku koncom roka 2022 sa nemocničným lekárom plošne zvýšili platy. Tie sa navyše pravidelne valorizujú. Avšak toto zvýšenie nebolo viazané na výkon a merateľné ukazovatele, na ktoré sa odvoláva aj LOZ. Podľa analytikov a poisťovní produkcia nemocníc dokonca klesla (téme sme sa venovali aj v podcaste Perspektívy zdravia). Najvyššiu časť nákladov nemocníc tvoria práve náklady na mzdy.
