Kňazi v nemocniciach zatiaľ pokračujú v činnosti tak ako predtým a nič v ich postavení sa nezmenilo. Na pomoc pacientom, ktorí majú záujem o duchovnú službu, vznikla webová stránka. Každý si tam môže nájsť kontakt na duchovného podľa daného zdravotníckeho zariadenia.
V lete sa Konferencia biskupov Slovenska (KBS) cez pripomienku k inému zákonu snažila presadiť, aby sa kňazi stali povinnou súčasťou nemocničného personálu. Chodili by tak do práce ako zdravotníci aj s nárokom na plat a v nemocniciach mali rovnaké postavenie ako sociálni pracovníci.
Rezort zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) však vo vyhodnotení konania ich návrh odmietol. Nezdôvodňuje to nesúhlasom. Ministerstvo kňazom len odkázalo, že to bude riešiť samostatne.
Nová evidencia duchovných
„Kňazi, ktorí pôsobili v duchovnej službe v minulosti pokračujú tak, ako bolo zaužívané,“ povedala pre Zdravotnícky denník hovorkyňa KBS Katarína Jančišinová, „Do zariadení, kde nie je priamo diecézou určený nemocničný kaplán, kňazi z farností naďalej prichádzajú na požiadanie vyslúžiť sviatosti.“
Na Slovensku v júni tohto roka vyvolala veľa reakcií z radov politikov i cirkvi zmena zákona, ktorý upravuje postavenie kňazov v nemocniciach. Chýbala v ňom totiž formulácia, že kňaz prichádza za pacientom na jeho žiadosť. Ministerstvo zdravotníctva preto vydalo odborné usmernenie o postupe pri zabezpečovaní práva pacienta na duchovnú službu. Je publikované vo vestníku z 1. júla 2025.
Konferencie biskupov sme sa pýtali, ako sa situácia vyvíja. Hovorkyňa Jančišinová priblížila, že medzičasom pod záštitou Rady KBS pre zdravotníctvo vznikla nová webová stránka duchovnastarostlivost.sk. Na nej si každý môže nájsť kontakt na duchovnú starostlivosť podľa mesta a zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je on alebo jeho blízky hospitalizovaný. Stránka sa ešte stále buduje a dopĺňa. Aktuálne eviduje viac ako 50 nemocníc.
Mohlo by vás zaujímať
Na Slovensku celkovo dominuje rímskokatolícke náboženstvo, no najmä v niektorých regiónoch na východe krajiny je to gréckokatolícka viera. V závislosti od toho nemocnice registrované na webe ponúkajú služby príslušných duchovných. Napríklad Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach spolupracuje s rímskokatolíckou aj gréckokatolíckou farnosťou a uvádza kontakty na oboch duchovných.
Majú robiť viac alebo menej?
Rímskokatolícki aj gréckokatolícki kňazi sa v nemocniciach venujú predovšetkým udeľovaniu sviatostí a zaopatrovaniu. „V ideálnych prípadoch, keď duchovná starostlivosť nie je iba na zodpovednosti jednej osoby, sa ponúka aj duchovné sprevádzanie či counseling,“ tvrdí Katarína Jančišinová.
Téme sme sa venovali aj v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia. Poslanec a lekár Peter Stachura (KDH) v ňom povedal, že Slovensko patrí k málo krajinám, ktoré nemajú duchovných integrovaných do podporných tímov pacienta, hoci „spiritual care je súčasťou paliatívnej starostlivosti bežne v krajinách“. Podľa neho treba službu uchopiť rámcom a elementárnym školením, aby sa garantoval rešpekt k intimite a pravidlám oddelení. Zdôraznil, že nejde o voľný vstup akéhokoľvek kňaza, ale o osobitne pripravených ľudí.
Poslankyňa a zdravotná sestra Jana Bittó Cigániková (SaS) zásadne odmietla, aby kňazi patrili do minimálnych normatívov nemocníc. Tvrdí, že duchovná služba má byť individuálna a na požiadanie pacienta, nie povinná súčasť personálu. V jadre je to konflikt o mieru vplyvu a formalizácie. Bittó Cigániková vidí v ukotvení v štandardoch „značkovanie teritória“ a cestu k tlaku na obsah rozhodovania. Stachura hovorí o modernom trende „spiritual care“ a potrebe jasných pravidiel, ktoré zároveň rešpektujú autonómiu pacienta.
Ako sú platení?
Je namieste spýtať sa, keby duchovní boli v minimálnych personálnych štandardoch nemocníc, z čoho a ako by boli odmeňovaní. Bittó Cigániková trvá na tom, že aj keby duchovných neplatili priamo zo štandardu, ich zaradenie medzi minimálne požiadavky povedie k tlaku na trvalú prítomnosť a financovanie.
Katarína Jančišinová tvrdí, že v súčasnosti duchovní v nemocniciach, teda nemocniční kapláni, prípadne ďalšie osoby, od zdravotníckych zariadení neprijímajú plat, ale prácu vykonávajú dobrovoľne. „V súčasnom stave za odmeňovanie pracovníkov cirkví v zdravotníckych zariadeniach zodpovedajú biskupské úrady, farnosti a zbory,“ priblížila.
Bittó Cigániková (SaS) v návrhu zákonnej úpravy vidí snahu biskupov získať ďalšie finančné zdroje. Pripomenula, že nejde o prvý pokus cirkví posilniť financovanie platov kňazov a že registrované cirkvi už dnes dostávajú významné finančné príspevky.
Podľa hovorkyne KBS je „nešťastné“ uvažovať o možnosti, že by konferencia biskupov takto chcela získať dodatočné financie.
Duchovná služba na Slovensku a v zahraničí
Výkon duchovnej služby v zdravotníckych zariadeniach slovenský právny poriadok zakotvuje už od roku 1991. Rezort zdravotníctva v stanovisku napísal, že vníma duchovnú službu ako súčasť komplexného prístupu k pacientovi v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Spomínané usmernenie ministerstvo vydalo s cieľom zabezpečiť jednotný postup poskytovateľov ústavnej starostlivosti pri uplatňovaní práva pacienta na túto službu.
„Na účely dotknutého odborného usmernenia sa duchovnou službou rozumie pomoc a podpora poskytovaná pacientovi, ktorá nie je zdravotnou starostlivosťou, má pastoračný charakter a jej prijímatelia ju využívajú dobrovoľne, ako zákonné právo na základe svojho slobodného rozhodnutia,“ uviedlo ministerstvo. Doplnilo, že duchovná starostlivosť sa poskytuje na žiadosť pacienta alebo s jeho súhlasom. U maloletého dieťaťa, osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, o poskytnutie duchovnej služby žiada alebo súhlas s ňou udeľuje zákonný zástupca alebo opatrovník.
Hovorkyňa KBS Jančišinová konštatovala, že v mnohých štátoch Európskej únie v rámci holistického prístupu k človeku vnímajú duchovnú službu ako podstatnú časť starostlivosti o pacienta. Aj v sekulárnych krajinách plne rešpektujú toto právo pacienta a zdravotnícke zariadenia spolupracujú pri zabezpečovaní duchovnej starostlivosti. Postaveniu duchovných v zdravotníctve v iných krajinách či podmienkam, ktoré musia spĺňať, sme sa venovali v tomto článku.
Cirkvi v rôznych štátoch sa už roky venujú formácii a vzdelávaniu osôb pre duchovnú službu. Nerobia ju len klerici, teda osoby vykonávajúce túto službu ako povolanie. Môže sa jej zúčastňovať napríklad tím školených dobrovoľníkov. „Sú tak omnoho prítomnejší v zdravotníckych zariadeniach a dáva im to aj vyšší spoločenský status,“ uzavrela Jančišinová.
