Programová vyhláška, ktorá určuje rozdelenie financií v slovenskom zdravotníctve, býva tradične zdrojom napätia medzi poskytovateľmi, poisťovňami a štátom. Jej meškanie každoročne komplikuje uzatváranie zmlúv a spôsobuje neistotu vo financovaní zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) však Zdravotníckemu denníku potvrdilo, že dokument bude pripravený do konca roka 2025. Zdravotníctvo čaká historicky najvyšší rozpočet, no aj diskusia o tom, či je súčasný model vôbec udržateľný.
Programová vyhláška, ktorá určuje, ako sa rozdelia peniaze v systéme verejného zdravotného poistenia, bola dlhé roky achillovou pätou slovenského zdravotníctva. Vydávala sa oneskorene, čo sťažovalo rokovania medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. Ministerstvo zdravotníctva teraz tvrdí, že vyhlášku po prvýkrát po dlhom čase pripraví včas. „Vyhláška bude pripravená do konca roka 2025,“ uvádza komunikačný odbor rezortu pre Zdravotnícky denník.
Už v archívnom podcaste Perspektívy zdravia štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko tvrdí, že proces je nastavený tak, aby vyhláška bola vykonzultovaná s ministerstvom financií a vydaná okamžite po prijatí rozpočtu. Parlament pritom už 21. októbra schválil zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. Ministerstvo má preto dva mesiace na to, aby vyhlášku prijalo.
Znížená platba za poistencov štátu
Pôvodný návrh rozpočtu počítal s rekordným financovaním zdravotníctva, výdavky mali dosiahnuť 10,67 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 935 miliónov oproti súčasnosti. Najväčšiu časť výdavkov, až 9,2 miliardy eur, má tvoriť verejné zdravotné poistenie. Napriek tomu sa očakáva, že štát nakoniec do systému pošle menej peňazí, ako pôvodne plánoval.
Jednou zo zmien je zníženie platby štátu za svojich poistencov, namiesto pôvodne plánovaných 2,72 miliardy eur má ísť o 2,05 miliardy. Minister zdravotníctva Šaško zdôvodnil tento krok potrebou dodržať limit verejných výdavkov.
„Keby k úprave neprišlo, do systému by síce prišli peniaze, no všetky by sa nedali použiť,“ vysvetlil Šaško počas parlamentnej diskusie. Zásadná je však suma 8,85 miliardy eur, výdavky na samotnú zdravotnú starostlivosť, ktoré sa rozdelia práve prostredníctvom programovej vyhlášky. Po úprave však môže byť nižšia.
Mohlo by vás zaujímať
Programová vyhláška brzdí zmeny a zabetónovala systém
Podľa Martina Vlachynského z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) je samotná programová vyhláška neefektívny nástroj. „Programovú vyhlášku považujem za zlý nástroj. Zvádza k tomu, aby sa štát hral na Mikuláša, ktorý rozdáva peniaze z vreca. Jednotlivé sektory by mali svoje požiadavky obhájiť v rokovaniach s poisťovňami podľa toho, čo plánujú vyprodukovať pre poistencov,“ uviedol Vlachynský pre Zdravotnícky denník.
Podľa neho vyhláška nereflektuje reálnu produkciu zdravotníckych zariadení, ale iba náklady z minulých rokov. „Pomáha zabetónovať súčasný stav. Štát by mal namiesto toho definovať jasný nárok poistenca, ktorý by dal systému dlhodobý rámec. Samozrejme, ak žijeme v realite existencie programovej vyhlášky, tak by bolo fajn, ak by aspoň vznikla načas. Pomohlo by to všetkým v sektore, aspoň by včas vedeli, čo od nich legislatíva požaduje,“ dodal.
Programová vyhláška rozdeľuje minimálnu sumu na zdravotnú starostlivosť medzi tri zdravotné poisťovne – Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, Dôveru a Union. Okrem toho definuje minimálne objemy prostriedkov pre jednotlivé sektory ako nemocnice, všeobecné a špecializované ambulancie, pohotovosti, záchrannú službu, kúpeľnú starostlivosť, zdravotnícke pomôcky, lieky, dietetické potraviny, ale aj vrtuľníkovú záchranku či dopravnú službu. O konečnej podobe rozdelenia rozhodujú rokovania, ktoré začínajú po schválení štátneho rozpočtu. Zdravotné poisťovne vstupujú do procesu s vlastnými dátami, tie sú základom pre výpočet iniciálneho návrhu vyhlášky.
Pomôže nová rozpočtová rada
Komplikácie, na ktoré sa sektor v minulosti sťažoval pri programovej vyhláške, by mala sčasti odstrániť novovzniknutá rozpočtová rada pre zdravotníctvo. Tá má nielen navrhovať predbežný rozpočet, ale aj koordinovať tvorbu programovej vyhlášky, komunikovať so zdravotnými poisťovňami, združeniami a stavovskými organizáciami.
Rada oficiálne vznikla v tomto roku a svoje prvé zasadnutie mala koncom septembra, krátko po zverejnení konsolidačných opatrení. Rezort tvrdí, že rada by mala priniesť viac transparentnosti do procesu tvorby rozpočtu a zabrániť zvyšovaniu výdavkov bez jasného zdôvodnenia. Jej úlohou bude tiež navrhovať opatrenia na efektívnejšie využitie prostriedkov v rámci systému verejného zdravotného poistenia.
Účel rady podrobne definuje jej štatút. Medzi hlavné ciele patrí sledovanie plnenia limitov verejných výdavkov, identifikácia rizík, kvalifikácia a kvantifikácia výdavkovej bázy v zdravotníctve. Rada má transparentne prognózovať očakávané výsledky aktuálneho roka, navrhovať predbežné rozpočty a tiež tzv. programovú vyhlášku – všeobecne záväzný právny predpis, ktorý upravuje financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
