Poplatky v ambulanciách sú terčom dlhodobej kritiky. Podľa niektorých odborníkov či politikov sa obchádzajú zákony a pacienti platia aj za to, čo legislatíva výslovne zakazuje. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sa tejto problematike venuje. Stále však nebol zverejnený napríklad audit poplatkov v zdravotníctve. Platby u lekára by sa mali riešiť aj v spolupráci so Zväzom ambulantných poskytovateľov (ZAP), s ktorým ministerstvo ešte pred letom podpísalo memorandum. Pacienti však na výsledky stále čakajú, zatiaľ čo v ambulanciách nechávajú takmer pol miliardy eur ročne.
Celkový objem zdrojov z poplatkov v ambulanciách dosahuje zhruba 493 miliónov eur ročne. Ešte pred dvoma rokmi to bolo približne 321 miliónov eur. Vyplýva to z prieskumu Advance Institute Praha, ktorý prebiehal v lete tohto roka. Zubárov do výsledkov prieskumu nepočítali. Na výsledky vo svojom blogu upozornila partnerka a lektorka Advance Institute Henrieta Tulejová. Poplatky podľa nej predstavujú pre ambulancie až 25 percent dodatočných zdrojov oproti úhradám z verejného poistenia.
Prieskum okrem iného ukázal, že poistenci v priemere zaplatia len na poplatkoch v ambulanciách 95 eur ročne. Pred dvoma rokmi to bolo o 33 eur menej. „To je však priemer – niektorí pacienti zatiaľ neplatia, ale niektorí môžu platiť významne viac, aj 300 eur a viac ročne. Okrem toho všetci, samozrejme, platia ďalšie doplatky za lieky a zdravotnícke pomôcky,“ uvádza Tulejová v blogu. Poplatky sa podľa prieskumu vyberajú v každom kraji na Slovensku. V podobnej výške ich platia všetky príjmové skupiny.
Poplatky v ambulanciách vám vypočíta naša kalkulačka:
Kalkulačka poplatkov u lekára
Špekulačné poplatky v ambulanciách
Hranice pre poplatky v ambulanciách určujú viaceré zákony. Zjednodušene sa dá povedať, že výkony nepreplácané z verejného zdravotného poistenia môžu byť dodatočne spoplatnené. V praxi sa však objavujú aj oblasti, ktoré nemôžu byť spoplatnené, ale ambulancie zákon obchádzajú. Poplatky od pacientov vyberajú napríklad tretie strany.
Prieskum, o ktorom píše Tulejová, medzi pacientmi identifikoval hneď desať typov poplatkov. Z výsledkov podľa nej vyplýva, že 23 až 32 percent pacientov zaplatilo za objednanie na presný termín vyšetrenia. Ide pritom o príklad služby, za ktorú si ambulancie nemôžu nič účtovať.
„Lekári nemôžu požadovať úhradu za objednanie pacienta na vyšetrenie, vrátane objednania na konkrétny čas,“ upozorňuje napríklad ministerstvo zdravotníctva. Pravidlo sa obchádza napríklad cez rôzne rezervačné online stránky, ktoré nepatria pod ambulanciu. V praxi tak zákon nikto neporušil, ale pacient aj tak zaplatí.
Mohlo by vás zaujímať
Zaplatí pacient aj poisťovňa?
Druhým najčastejším poplatkom je vyšetrenia nehradené zdravotnou poisťovňou, za ktoré podľa prieskumu platí 17 až 21 percent pacientov. Podľa rezortu ministra Kamila Šaška (Hlas-SD) sú tieto poplatky legálne. „Lekári môžu požadovať úhradu za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia,“ tvrdí ministerstvo.
Tulejová však pripomína, že aj v tomto prípade môže pri poplatkoch fungovať sivá zóna. Niektoré spoplatnené vyšetrenia môžu byť zároveň platené aj zdravotnou poisťovňou. „Napríklad vyšetrenie na C-reaktívny proteín (CRP) majú poisťovne obvykle zahrnuté v úhradách, ale niektorí poskytovatelia si za ne vyberajú poplatky,“ píše vo svojom blogu.
Viaceré ambulancie, napríklad všeobecných lekárov, majú CRP vyšetrenie aj v cenníku. Uvádzajú pri ňom, že sa platí len za vyšetrenie na vlastnú žiadosť. Ak je vyšetrenie CRP naordinované lekárom, je podľa ministerstva zdravotníctva hradené z poistenia na základe zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a lekárom. „V prípade, ak je to na vlastnú žiadosť pacienta, ak nie je indikované lekárom, pacient sa dohodne na vykonaní vyšetrenia a prípadná platba v zmysle cenníka je považovaná za dobrovoľnú úhradu na základe dohody, napríklad písomného súhlasu pacienta,“ tvrdí rezort.
Platby u lekára za vodičák
Ľudia musia počítať s tým, že za rôzne administratívne vyšetrenia si ich lekár môže účtovať poplatok. Poplatky za administratívne úkony v prieskume uvádza 13 až 25 percent pacientov. Najčastejšie sa jedná o potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla či na zbrojný pas.
Tieto poplatky sú legálne. „Keďže v tomto prípade nejde o zdravotnú starostlivosť poskytnutú zo zdravotnej indikácie, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú môcť za takéto úkony požadovať úhradu. Vydaniu potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti predchádzajú určité zdravotné výkony, nejde o taký druh potvrdenia, ktorý je súčasťou zdravotného výkonu, ako napríklad potvrdenie o návšteve lekára,“ vysvetľuje ministerstvo.
V prieskume sa objavil aj kompenzačný poplatok na infláciu, zaplatilo ho sedem až desať percent pacientov. Nie je však jasné, v rámci čoho ho pacienti zaplatili. Často sa totiž v ambulanciách vyskytujú aj takzvané vstupné a registračné poplatky. Tie však lekári vyberať nemôžu. „Ročný registračný poplatok nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ani službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže požadovať úhradu takéhoto poplatku. Poskytovateľ nemôže takouto úhradou ani podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí ministerstvo.
