Antimikrobiálna rezistencia znižuje účinnosť liekov, ktoré doteraz zachraňovali životy. Odborníci upozorňujú, že ide o problém, ktorý už zásadne ovplyvňuje zdravotnú starostlivosť. Medzinárodné kampane, vrátane Svetového týždňa povedomia o antimikrobiálnej rezistencii, vyzývajú na rázne kroky. Ak sa totiž nezmení prístup k užívaniu antibiotík, do roku 2050 môžu rezistentné infekcie spôsobiť viac úmrtí ako rakovina.
Antimikrobiálna rezistencia prestala byť sci-fi strašiakom. Dnes už lekári na celom svete riešia infekcie, ktoré nereagujú na liečbu, a operácie či onkologická terapia sú pre pacientov rizikovejšie ako kedysi. Rezistencia vzniká vtedy, keď si baktérie, parazity alebo plesne vybudujú odolnosť voči liekom, ktoré ich v minulosti dokázali účinne zničiť. Upozornil na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
Ako vzniká antimikrobiálna rezistencia
Najčastejšou príčinou je nesprávne alebo nadmerné používanie antibiotík. Pacienti si často pýtajú lieky aj na vírusové ochorenia, pri ktorých nepomáhajú, alebo nedoužívajú celé balenia. Tento zdanlivo neškodný zvyk umožňuje prežiť najodolnejším baktériám, ktoré sa následne množia a stávajú sa imúnnymi voči liečbe.
„Predstavte si svet, v ktorom aj obyčajné bolesti hrdla, infekcie stredného ucha či drobné zranenia predstavujú riziko,“ hovorí riaditeľ ŠÚKL Roman Dorčík. Upozorňuje, že hoci to znie ako scenár katastrofického filmu, realita je oveľa bližšie, než si uvedomujeme. Rezistencia zároveň predlžuje hospitalizácie a zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť.
Na riziko antibiotickej rezistencie sa každoročne snaží upozorňovať Svetový týždeň povedomia o antimikrobiálnej rezistencii, ktorý v roku 2025 prebieha od 18. do 24. novembra pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Do kampane sa pravidelne zapája aj ŠÚKL.
Infekcie budú zabíjať viac ako rakovina
Odborníci pripomínajú, že ak sa nezmení prístup k užívaniu antibiotík, do roku 2050 môžu rezistentné infekcie spôsobiť viac úmrtí ako rakovina. WHO opakovane zdôrazňuje, že ide o jednu z najväčších zdravotných hrozieb súčasnosti.
Pacienti by mali antibiotiká užívať iba vtedy, keď ich predpíše lekár. Okrem toho účinkujú len na bakteriálne infekcie, nie na bežné prechladnutia či chrípku. Rovnako dôležité je dodržiavať presné dávkovanie, dĺžku liečby a lieky nikomu nepožičiavať ani neužívať tie, ktoré boli predpísané niekomu inému.
Mohlo by vás zaujímať
Aj správne nakladanie s liekovým odpadom zohráva úlohu. Nepoužité lieky patria do lekárne, nie do komunálneho odpadu. Baktérie totiž cirkulujú medzi ľuďmi, zvieratami aj životným prostredím. Nevhodné nakladanie s liekmi tak môže prispievať k šíreniu rezistencie. Prevenciou je tiež hygiena a pravidelné očkovanie, ktoré znižuje potrebu antibiotík.
Spolupráca zdravotníkov, pacientov aj pôdohospodárov
Antimikrobiálna rezistencia však nie je problémom len ľudskej medicíny. Antibiotiká sa používajú aj v živočíšnej výrobe, často zbytočne alebo preventívne. To vytvára tlak na vznik rezistentných kmeňov, ktoré sa následne môžu prenášať späť na ľudí.
„Riešenie tejto hrozby si vyžaduje spoluprácu zdravotníkov, pacientov aj pôdohospodárov,“ upozorňuje Dorčík. Každé zodpovedné rozhodnutie podľa neho pomáha zabezpečiť, aby životne dôležité lieky zostali účinné aj pre ďalšie generácie.
Štát síce zabezpečuje, aby lieky dostupné na Slovensku boli bezpečné, kvalitné a účinné, no ich zodpovedné používanie je v rukách každého jedného pacienta.
