Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) už pripravuje programovú vyhlášku, ktorá pre budúci rok určuje rozdelenie financií v zdravotníctve. Ide o predpis, ktorý zvyčajne mešká a komplikuje uzatváranie zmlúv medzi poskytovateľmi a poisťovňami. Rezort však na vyhláške začal pracovať o niečo skôr ako v minulosti. Návrh má zabezpečiť transparentné rozdelenie financií, nastavenie výdavkových limitov a nasmerovanie zdrojov do oblastí, ktoré sú prioritou zdravotnej politiky štátu. Hoci konkrétny návrh ešte nebol zverejnený, objavujú sa už návrhy na jej budúcu podobu.
Rezort zdravotníctva zverejnil predbežnú informáciu k návrhu vyhlášky o rozdelení výdavkov verejného zdravotného poistenia na rok 2026. Rezort je povinný každý rok vydať takýto dokument, aby sa určilo, akým spôsobom sa rozdelia prostriedky medzi jednotlivé segmenty zdravotnej starostlivosti. Vyhláška má stanoviť aj minimálnu celkovú sumu potrebnú na zavedenie stropu výdavkov pre úhrady liekov a zároveň určiť rozdelenie prostriedkov medzi zdravotné poisťovne podľa rozpočtu verejnej správy.
Pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je vyhláška kľúčová, pretože podľa nej uzatvárajú zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Ak jej prijatie mešká, spôsobuje to problémy pri plánovaní financovania. Každoročne sa totiž opakuje rovnaký scenár – vyhláška prichádza oneskorene, čo vyvoláva neistotu v sektore zdravotníctva. Tento problém priznal aj štátny tajomník ministerstva Michal Štofko, ktorý v podcaste Perspektívy zdravia uviedol, že rezort pripravuje proces tak, aby bola vyhláška prijatá skôr.
Poisťovne chcú okresať vyhlášku
Samotná vyhláška síce ešte nebola zverejnená, no už predbežná informácia o jej príprave vyvolala diskusiu medzi viacerými subjektmi. Do predbežného pripomienkového konania sa zapojili tri organizácie – Asociácia zdravotných poisťovní Slovenskej republiky (AZP SR), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) a Komora opatrovateliek Slovenska (KOS).
AZP, ktorá zastrešuje všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, upozornila, že predchádzajúce vyhlášky nezohľadňovali reálne potreby poistného kmeňa ani skutočné čerpanie zdravotnej starostlivosti. Tvrdí, že takto nastavená regulácia bola neefektívna, nespravodlivá a komplikovala dodržiavanie výdavkových limitov.
„Nútila neefektívne a nehospodárne financovať tie segmenty, v ktorých poistenci konkrétnej zdravotnej poisťovne reálne nečerpajú zdravotnú starostlivosť, naopak, poskytovala nedostatočné prostriedky v tom segmente, kde to poistenci konkrétnej poisťovne potrebujú,“ uvádza AZP.
Mohlo by vás zaujímať
Zdravotné poisťovne preto navrhujú znížiť počet sledovaných segmentov zdravotnej starostlivosti z 12 na sedem a zlúčiť ich do logickejších celkov. Takéto zjednodušenie by podľa asociácie prinieslo pružnejší a efektívnejší systém financovania.
Aké rozdelenie navrhuje AZP:
- Lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky
- Ústavná zdravotná starostlivosť
- Ambulantná zdravotná starostlivosť
- Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky
- Urgentná zdravotná starostlivosť
- Následná a dlhodobá zdravotná starostlivosť
- Iná zdravotná starostlivosť
Pripomienky firiem a opatrovateliek
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá zastrešuje aj rôzne zdravotnícke organizácie, poukázala na problém v segmente fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (FBLR). Tvrdí, že FBLR výkony sú nespravodlivo zaraďované medzi prístrojové vyšetrenia, hoci ide prevažne o manuálnu prácu zdravotníckych pracovníkov.
Podľa AZZZ by bolo spravodlivejšie vyčleniť tento segment samostatne alebo ho pridať k špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Argumentuje tiež tým, že tento krok by bol v súlade s memorandom o spolupráci, ktoré ministerstvo zdravotníctva podpísalo so Zväzom ambulantných poskytovateľov ešte začiatkom leta.
Komora opatrovateliek Slovenska otvorila otázku dlhodobej starostlivosti. Podľa komory je definícia dlhodobej starostlivosti v slovenskej legislatíve nejasná a nekompatibilná s metodikou Európskej komisie. Financovanie je podľa nej netransparentné a rozdrobené medzi viacero rezortov a zdrojov.
KOS preto navrhuje doplniť nový typ základnej zdravotnej starostlivosti – dlhodobú starostlivosť – priamo do vyhlášky. Zároveň požaduje úpravu zákonov, zosúladenie zdravotnej a sociálnej legislatívy a prijatie samostatného zákona o dlhodobej starostlivosti. Podľa komory by tento krok umožnil transparentnejšie financovanie a lepšiu dostupnosť služieb pre odkázaných pacientov.
Problémy s komunikáciou
Programová vyhláška funguje tak, že rozdeľuje minimálnu sumu na starostlivosť pre všetky tri zdravotné poisťovne. Okrem toho vyhláška definuje minimálnu sumu, ktorú majú dostať jednotlivé sektory.
Sumy sú rozdelené na lieky a dietetické potraviny, zdravotnícke pomôcky, nemocnice, všeobecné ambulancie, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, špecializované ambulancie, pohotovosti, záchrannú zdravotnú službu, kúpeľnú starostlivosť, dopravnú zdravotnú službu, vrtuľníkovú a leteckú záchrannú zdravotnú službu a inú zdravotnú starostlivosť.
Rokovania o podobe rozdelenia peňazí pritom viacero sektorov každý rok kritizujú. Problémy s komunikáciou by mala podľa rezortu vyriešiť aj rozpočtová rada. Jej úlohou je okrem iného navrhovať predbežný rozpočet verejného zdravotného poistenia aj programovú vyhlášku.
Návrh vyhlášky má potom prerokovať so zdravotnými poisťovňami, združeniami a stavovskými organizáciami zastupujúcimi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V neposlednom rade bude úlohou rady navrhovať opatrenia, ktoré zamedzia zvyšovaniu výdavkov.
