Rezort práce predstavil rozsiahlu reformu sociálnych služieb, ktorá má podporiť starostlivosť v prirodzenom domácom prostredí, zaviesť príspevok na pomoc pri odkázanosti a zjednotiť financovanie pobytových služieb cez celoslovenské paušály. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) zdôrazňuje, že návrh vznikal v sociálnom dialógu a má zlepšiť kvalitu aj dostupnosť dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Materiál však narazil na živú odozvu. V medzirezortnom pripomienkovaní prišlo viac než 770 podnetov, z toho takmer 300 zásadných.
Minister pri predstavení materiálu zopakoval, že „ak sa o odkázaného stará rodina, blízki alebo terénny pracovník v domácom prostredí, je to pre človeka to najlepšie, čo môže dostať“. Cieľom je, aby odkázaní ľudia viedli nezávislý život vo vlastných domácnostiach a aby im boli dostupné komunitné služby v primeranej kvalite aj rozsahu. Aj preto sa má rozšíriť štátny dozor aj na neformálnu starostlivosť tak, aby zodpovedala účelu príspevku a aby sa osobný rozpočet využíval transparentne.
Súčasťou reformnej architektúry je aj zmena finančných tokov pri pobytových službách. Štátny príspevok zostáva, no spolufinancovanie neverejných zariadení majú po novom prevziať vyššie územné celky a financovanie má prebiehať cez paušály platné pre celé Slovensko. Otvorená však ostáva otázka, v akej miere kraje pokryjú náklady z vlastných rozpočtov alebo či bude potrebné dodatočné zapojenie štátu. Pripomienky pritom odhalili aj ďalšie problémy.
Osobný rozpočet a domáce služby ako základ
Ťažiskom reformy je nový príspevok na pomoc pri odkázanosti. Má byť vyplácaný priamo odkázanej osobe, ktorá si bude každý mesiac vyberať, či ho využije na neformálnu starostlivosť v rodine alebo medzi blízkymi, alebo na formálnu starostlivosť, teda domácu opatrovateľskú službu či ambulantné služby, napríklad denné stacionáre. Systém stojí na piatich stupňoch odkázanosti s konkrétnymi výškami príspevku: 230 eur pre prvý stupeň, 460 eur pre druhý, 600 eur pre tretí, 830 eur pre štvrtý a 1 010 eur pre piaty. Pri dieťati v najvyššom stupni sa suma pri využití neformálnej starostlivosti navyšuje o 200 eur, čím má štát podporiť rodinnú starostlivosť v náročných situáciách.
Koncept osobného rozpočtu má sprevádzať dostupné sociálne poradenstvo – od podania žiadosti, cez informovanie o možnostiach formálnej a neformálnej starostlivosti, až po vedenie osobného rozpočtu vrátane administratívy a úhrad. Cieľom je, aby odkázaná osoba vedela rozhodovať o vhodnej kombinácii podpory a aby sa predišlo neefektívnemu alebo neúčelnému čerpaniu.
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) však prišla s návrhom upraviť súhrnné maximálne sumy pri súbehu formálnej a neformálnej starostlivosti. Podľa nej by v súčasne navrhovanej podobe hrozilo, že odkázané osoby v domácej neformálnej starostlivosti nebudú mať dostatok prostriedkov na ambulantné služby v rozsahu, aký pokrýva štát dnes. KBS navrhuje zosúladiť súhrnné maximálne sumy tak, aby časť príspevku zostávajúca na formálnu starostlivosť zodpovedala dnešným dotáciám pri ambulantnej forme – konkrétne 599 eur pri piatom stupni odkázanosti a 489 eur pri štvrtom stupni.
Mohlo by vás zaujímať
KBS preto žiada sumu 830 eur nahradiť 1 229 eur, ďalej namiesto 1 010 eur žiada 1 339 eur, sumu 1 030 eur by malo nahradiť 1 429 eur a sumu 1 210 eur chce nahradiť sumou 1 539 eur. Argumentuje, že inak by súbežné využívanie neformálnej starostlivosti a ambulantných služieb zdraželo pre rodiny natoľko, že by ich boli nútené obmedzovať, čo by viedlo k izolácii odkázaných a k vyčerpaniu opatrovateľov.
Nová flexibilita pri opatrovaní
Reforma prináša aj väčšiu flexibilitu pri neformálnom opatrovaní. Príspevok bude možné viazať až na troch opatrovateľov, ktorí sa budú môcť pri odkázanej osobe striedať. Nebude sa sledovať ich príjem, takže popri opatrovaní môžu vykonávať inú zárobkovú činnosť bez krátenia odmeny. Neformálny opatrovateľ bude môcť v plnom rozsahu opatrovať až dve odkázané osoby, pričom odmena môže dosiahnuť dve sumy príspevku určenej na neformálnu starostlivosť. Pri neplnoletých deťoch sa neformálna starostlivosť zvyšuje o 200 eur na každé opatrované dieťa.
Reforma tiež umožňuje, aby pri nižších stupňoch odkázanosti smerovali prostriedky prioritne do formálnych služieb – od denného stacionára cez opatrovateľskú službu až po sociálnu starostlivosť v hospici a služby sociálnych podnikov pri starostlivosti o domácnosť či záhradu.
KBS však aj tu upozorňuje, že nový režim súbehov by mal byť nastavený porovnateľne s osobnou asistenciou. Poukazuje na to, že osobná asistencia sa považuje za iný nástroj a jej financovanie stojí mimo stropu osobného rozpočtu. Pri rozsahu štyroch hodín denne môže odkázaná osoba získať na osobnú asistenciu približne 746 eur mesačne a popri tom si ponechať plný balík na formálne služby – pri štvrtom stupni 830 eur a pri piatom 1 010 eur. Podľa KBS by rovnaký princíp mal zostať zachovaný aj pri kombinácii neformálneho opatrovania s ambulantnými a terénnymi službami, aby nedošlo k diskriminácii tých odkázaných, ktorí sa rozhodnú pre rodinné opatrovanie.
Ministerstvo práce pritom argumentuje, že prioritou je čo najdlhšie udržať ľudí v prirodzenom prostredí a pritom zachovať dostupnosť formálnej odbornej pomoci, ktorú si bude môcť odkázaná osoba nakupovať podľa potrieb.
Nová profesia a úhrady zo zdravotného poistenia
Reforma tiež zavádza novú pracovnú profesiu – pracovníka dlhodobej starostlivosti – s rozšíreným rozsahom ošetrovateľských úkonov. Úkony opatrovateliek, opatrovateľov aj novej profesie majú byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Zákon zároveň vytvára podmienky na rovnaké platové ohodnotenie zdravotných sestier v zariadeniach sociálnych služieb ako v nemocniciach a z úhrad zo zdravotného poistenia sa majú pokrývať mzdy zdravotníckych pracovníkov aj novej profesie. Minister upozornil, že od budúceho roka sa výrazne zvyšuje minimálna mzda na 915 eur, čo je kľúčové najmä v zariadeniach s vysokým podielom zamestnancov na minimálnej mzde.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) však namieta, že návrh podľa nej znižuje odbornosť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Upozorňuje na vypustenie ustanovenia o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti zamestnancami oprávnenými na výkon zdravotníckeho povolania, na zníženie požadovaného vzdelania zodpovednej osoby z úrovne vysokoškolského vzdelania druhého stupňa na prvý stupeň a na rozšírenie kompetencie, aby jedna osoba s nižším vzdelaním mohla byť zodpovedná v dvoch zariadeniach súčasne bez ohľadu na počet lôžok.
Za týchto okolností AZZZ nesúhlasí s delegovaním ošetrovateľských výkonov na opatrovateľov s nižšou kvalifikáciou a upozorňuje aj na možné známky protiústavnosti pri spájaní ošetrovateľskej a opatrovateľskej starostlivosti za účelom úhrad z verejného zdravotného poistenia.
Paušály, prechod kompetencií na kraje a spor o kapacitné limity
V pobytových zariadeniach sociálnych služieb zostáva štátny príspevok nezmenený, no spolufinancovanie neverejných zariadení prevezmú vyššie územné celky. Paušál má vychádzať z priemernej ceny služby a kraje ho budú môcť všeobecne záväzným predpisom zvýšiť. Pre pobytové služby sa navrhuje 20 percent priemernej ceny, pre denné stacionáre 25 percent a pri opatrovateľskej službe 40 percent ceny za hodinu. Zároveň sa ruší väzba príspevku na trvalý pobyt prijímateľa. Rozhodujúci bude počet miest v zariadení podľa registra sociálnych služieb v územnom obvode kraja.
Od júla budúceho roka má prejsť pôsobnosť pri poskytovaní príspevku na prevádzku zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby z obcí na kraje. Predpokladá sa, že obciam sa tým uvoľní priestor posilniť komunitné služby (denné stacionáre a opatrovateľskú službu), ktoré sú základom podpory zotrvania v domácom prostredí. Participácia štátu na spolufinancovaní sociálnych služieb v pobytových zariadeniach podmienených odkázanosťou zostáva zachovaná.
AZZZ však žiada zrušiť kapacitné limity v zariadeniach sociálnych služieb, maximálny limit je 40 prijímateľov sociálnej služby v budove zariadenia. Podľa zamestnávateľov kvalita starostlivosti nesúvisí so samotnou veľkosťou zariadenia, ale s profesionalitou personálu, štandardmi prostredia a efektívnym dohľadom. Väčšie zariadenia podľa nich vytvárajú stabilnejšie pracovné podmienky, umožňujú zdieľanie odborného personálu, prinášajú úspory z rozsahu a tým aj väčší priestor investovať do kvality služieb a rozvoja zamestnancov.
Lôžka na ošetrovateľskú starostlivosť
Na strane zdravotníctva sa posilňuje povinnosť každoročne navýšiť minimálny počet lôžok na ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnej pomoci aspoň o 200. Zohľadňuje sa aj možnosť využiť 488 miest pôvodne určených pre zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Cieľom je rozšíriť zazmluvnenie poskytovateľov, zvýšiť pokrytie ošetrovateľskej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia a posilniť personálne kapacity v teréne.
Niekoľko krajov, ale aj KBS však považujú navrhovanú kvótu 200 lôžok ročne za nedostatočnú. Navrhujú medziročný nárast najmenej o 400 až 800 lôžok. Okrem toho niektoré kraje žiadajú zaviesť mechanizmus pravidelnej aktualizácie v ročných intervaloch na základe aktuálnych demografických údajov, počtu poistencov v staršom veku a miery chorobnosti populácie s odkazom na dáta.
Podľa krajov by jasné kritériá a vyššia kvóta lepšie reflektovali rastúci počet prijímateľov s komplexnými potrebami.
Koľko ľudí sa zmeny dotknú a aké budú investície
Podľa predložených údajov má skupina prijímateľov sociálnych služieb narásť približne zo 17-tisíc na 20-tisíc v roku 2027. Počet neformálne opatrovaných osôb bol k septembru 2025 na úrovni 77 961, projekcia na rok 2027 počíta s približne 80 400.
Zavedenie príspevku má sprostredkovane zlepšiť hospodárenie domácností s odkázaným členom, najmä vďaka spolufinancovaniu formálnej starostlivosti, ktorá bola doteraz často mimo dosah verejných zdrojov. Príjmy domácností neformálnych opatrovateľov majú vzrásť cez odplatu od odkázanej osoby z jej osobného rozpočtu a rozširuje sa okruh opatrovateľov so súbehom s inou prácou.
Implementácia si vyžiada aj investície do informačných systémov. Odhadované nepriame náklady na nové moduly pre vedenie osobného rozpočtu, klientske portály a rozšírenia existujúcich modulov dosahujú približne 4,48 milióna eur. V rokoch 2027 až 2029 sa majú výdavky konkretizovať podľa reálneho priebehu procesov.
Povinnosť ministerstva zdravotníctva navyšovať kapacity lôžok o 200 ročne je už zahrnutá v rozpočte na rok 2026, čo má pomôcť preklenúť prechodné obdobie do plnej účinnosti reformy. Legislatíva má byť platná od januára 2026 a nový príspevok by sa mal uplatňovať už v roku 2027.
