Európska misia pre rakovinu (EU Mission: Cancer) sa posúva od fázy koordinácie k realizácii. Ako sa projekt dostáva do polovice svojej cesty k roku 2030, nové pilotné projekty, dátové platformy a preventívne nástroje majú určiť podobu jeho druhej fázy.

V nasledujúcich troch rokoch budú kľúčové projekty, ako UNCAN.eu a Európske digitálne centrum pre onkologických pacientov (ECPDC), začlenené do Európskeho priestoru zdravotných údajov. Národné centrá misie a krajiny s vlastnými pilotnými programami pracujú na znižovaní rozdielov v prežívaní rakoviny medzi členskými štátmi. Podľa zasvätených však budúci dopad misie závisí od politickej a finančnej kontinuity, najmä v období, keď sa priority v oblasti rakoviny presúvajú pod pripravovaný Európsky fond konkurencieschopnosti a nástupnícky program Horizont Európa, označovaný ako FP10.

Misia bola spustená s cieľom lepšie prepojiť výskum a inovácie v oblasti rakoviny s európskymi zdravotníckymi politikami. Prepája prevenciu, starostlivosť a údaje naprieč členskými štátmi. Spoločná realizácia medzi výskumnými a zdravotníckymi orgánmi posilnila koordináciu medzi ministerstvami. Národné centrá misie pre rakovinu, ktoré vznikli v roku 2023, dnes pôsobia ako mosty medzi stratégiami EÚ a vnútroštátnymi akčnými plánmi.

Zasvätení však upozorňujú, že pokrok v praxi je nerovnomerný. Národné vlády sú stále opatrné pri prijímaní takzvaného „misionárskeho prístupu“ k zdraviu. Keďže stimuly pre dlhodobé investície sa ešte len formujú, väčšina doterajšieho pokroku misie spočíva skôr v koordinácii a pilotných projektoch než v celonárodných reformách.

Digitálna transformácia v centre pozornost

Hlavnou prioritou nadchádzajúcej fázy bude digitálna infraštruktúra misie. Platforma UNCAN.eu vytvára sieť dátových centier pre výskum rakoviny naprieč Európou, ktorá umožní cezhraničný výskum a zdieľanie údajov. Popri nej poskytne Európske digitálne centrum pre onkologických pacientov (ECPDC) pacientom a vyliečeným osobám bezpečný prístup k overeným informáciám a nástrojom na správu a zdieľanie vlastných zdravotných dát.

Oba projekty sú navrhnuté tak, aby boli plne kompatibilné s Európskym priestorom zdravotných údajov po jeho spustení. Podľa odborníkov tieto iniciatívy predstavujú prechod od roztrieštených systémov k jednotnejšej európskej sieti onkologických dát. Ich zavádzanie však brzdí nerovnaká digitálna kapacita a riadenie v členských štátoch.

Mohlo by vás zaujímať

Rozširuje sa aj projekt EUonQoL, ktorý meria kvalitu života ľudí žijúcich s rakovinou alebo po jej prekonaní. Všetky projekty v rámci misie využívajú participatívny výskum – zapájajú občanov a pacientov, aby ich pohľad formoval vedecké poznanie.

Prevencia a včasná diagnostika zostávajú základom

Približne 40 percent prípadov rakoviny v EÚ sa považuje za preventabilné, preto prevencia zostáva najsilnejším nástrojom misie. V roku 2024 Európska únia prijala odporúčania Rady, ktoré podporujú očkovanie proti HPV a hepatitíde B a nové opatrenia na vytváranie prostredia bez dymu a aerosólov, čím prevencia získala nový politický impulz.

Piate vydanie Európskeho kódexu proti rakovine, ktoré má byť zverejnené do konca roka 2025, prinesie aktualizované odporúčania pre verejnosť o behaviorálnych a environmentálnych rizikových faktoroch, ako sú strava, pohyb, fajčenie či znečistenie. Projekty ako 4P-CAN, ktoré využívajú účasť občanov na testovaní digitálnych modelov prevencie, formujú dôkazovú základňu pre podporu zdravia na populačnej úrovni.

Pozorovatelia však upozorňujú, že výsledky prevencie sú medzi členskými štátmi stále nerovnomerné. Odporúčanie Rady o skríningu rakoviny, prijaté v roku 2022, aktualizovalo usmernenia EÚ pre členské štáty. Spoločná akcia EUCanScreen, spustená v roku 2024, teraz tieto princípy zavádza do praxe – testuje rizikovo orientovaný skríning rakoviny pľúc, prostaty a žalúdka a zároveň zlepšuje existujúce programy pre rakovinu prsníka, hrubého čreva a krčka maternice.

Na zvýšenie povedomia misia testovala komunitné kampane, ako napríklad putovné podujatie v roku 2024 v Litve, Poľsku a Rumunsku, ktoré zasiahlo takmer 11 miliónov ľudí. Pripravovaný Plán pre kardiovaskulárne zdravie má na tieto prístupy nadviazať a zamerať sa na spoločné rizikové faktory hlavných chronických ochorení.

Silná veda, pomalá prax

Európsky výskum rakoviny zostáva silný, no premena objavov na praktické inovácie stále zaostáva. Prostredníctvom Európskej iniciatívy pre zobrazovanie rakoviny sa EÚ snaží uviesť do klinickej praxe zobrazovacie technológie využívajúce umelú inteligenciu. Program Horizont Európa zároveň podporuje nové projekty v oblasti strojového učenia a diagnostiky riadenej biomarkermi.

Európa však stráca pozície v niekoľkých rýchlo rastúcich oblastiach. Patentové údaje ukazujú, že v porovnaní s USA a Čínou zaostáva v bunkovej imunoterapii, génovej terapii aj analytike zobrazovacích dát. Kapacita klinických skúšok zostáva obmedzená pre zložitú reguláciu a nedostatok investícií. Podľa odborníkov sa ďalšia fáza misie musí sústrediť rovnako na preklad výskumu do praxe ako na samotné objavy.

Znižovanie nerovností v prevencii, diagnostike a liečbe rakoviny zostáva jednou z hlavných výziev. Vďaka Európskemu registru nerovností v rakovine, ktorý mapuje rozdiely naprieč kontinentom, sa pripravujú nové národné pilotné projekty komplexných onkologických centier pre regióny, ktoré to najviac potrebujú.

V novembri 2025 bude spustená sieť EUNetCCC, ktorá prepojí európske onkologické centrá a rozšíri multidisciplinárnu starostlivosť. Súčasne projekt eCAN Plus rozšíri telemedicínu a digitálne vzdelávanie a sedem nových sietí odbornosti v rámci JANE-2 prepojí regióny s rôznou úrovňou zdrojov. Program Widening v rámci Horizontu Európa posilňuje výskumnú kapacitu prostredníctvom 32 projektov v novších členských štátoch.

Odborníci upozorňujú, že pokrok v oblasti rovnosti bude závisieť rovnako od národných investícií do onkologickej infraštruktúry, personálu a technológií, ako aj od koordinácie na úrovni EÚ.

Ďalšia fáza: Realizácia a zmena financovania

Ďalšia fáza misie posilní jej piliere prevencie a digitalizácie a rozšíri klinický výskum. Medzi priority patrí začlenenie UNCAN.eu a ECPDC do Európskeho priestoru zdravotných údajov, rozšírenie rozsiahlych genomických a environmentálnych štúdií na identifikáciu rizikových skupín a zavádzanie pragmatických klinických skúšok naprieč EÚ a pridruženými krajinami. Väčší dôraz sa bude klásť aj na behaviorálnu implementačnú vedu, aby sa výskum prevencie pretavil do udržateľných opatrení pre populáciu.

Od roku 2028 sa očakáva, že zdravotné programy prejdú pod Európsky fond konkurencieschopnosti, ktorý bude súčasťou nasledujúceho viacročného finančného rámca (2028 – 2034). Prioritné oblasti boja proti rakovine, ktoré sú v súčasnosti financované z programu Horizont Európa, by mali pokračovať v rámci FP10, s výhodou prístupu k budúcim sekciám Zdravie, Biotechnológie a Digitalizácia. Podľa návrhu nového finančného rámca zostáva rakovina jedným z indikátorov v oblasti podpory zdravia a prevencie chorôb, hoci zainteresovaní sa obávajú, že by mohla stratiť viditeľnosť v porovnaní so súčasným samostatným programom EU4Health.

Politické odhodlanie, ktoré sa odráža aj v najnovších listoch misie Európskej komisie, bude rozhodujúce pre udržanie tempa.

Cesta do roku 2030

Ak by mala misia do roku 2030 dosiahnuť jeden zásadný prielom, podľa zasvätených by ním bolo posunutie diagnostiky z neskorého do skorého štádia ochorenia. Skoršie odhalenie rakoviny pankreasu, vaječníkov či pľúc by mohlo dramaticky zvýšiť šance na prežitie a znížiť náklady na liečbu.

Túto ambíciu vystihuje aj hlavná výzva misie: premeniť dobre koordinovaný európsky rámec na konkrétne a spravodlivé výsledky pre pacientov v celej Európe.